Bude na Rázusovom nábreží diaľnica?

Kvôli plánovanej masívnej výstavbe v podhradí (Zuckermandel od J&T Real Estate) hrozí, že sa nábrežie v Starom Meste stane rušnou tranzitnou komunikáciou. Obyvatelia novej štvrte majú zahltiť cestu na nábreží a preto chcú rozšíriť počet pruhov na 7 (z toho 2 električkové). Komu vôbec napadla taká myšlienka tranformovať najcennejšiu časť nábrežia na „diaľnicu“?

Pozrime sa konkrétne, kto je za rozširovanie nábrežia pre autá? Pripomeňme, že pôvodný projekt je z roku 2002, a už vôbec neodzrkadľuje trendy v udržateľnej doprave ani súčasnú dopravnú politiku mesta (s preferenciou MHD a nemotorovej dopravy pred IAD). Za rozširovanie sa vyjadrili Ing. L. Čižmár (projektant, čo to celé vymyslel), Ing. V. Mikuš (Oddelenie dopravného inžinierstva na magistráte), Ing. T. Schlosser (hlavný dopravný inžinier z magistrátu) a Ing. J. Vrbik (Krajský dopravný inšpektorát). Už sme si zvykli, že oddelenie dopravného inžinierstva a hlavný dopravný inžinier hája záujmy automobilovej dopravy. Nepotešili ani policajti, ktorí sa na nábrežie nepozerajú ako na cenný priestor, ale len ako na cestu. Oponovali im starostka Starého Mesta Tatiana Rosová, vedúca dopravy v Starom Meste Ing. Tatiana Kratochvílová, a za magistrát hlavná architektka I. Konrad a Ing. arch. Plencnerová, ktoré preferujú zmeniť vjazd do garáže Carlton na pôvodné miesto cez Rigeleho (nie Mostovú), veď americká ambasáda sa má aj tak odsťahovať. Primátor Ftáčnik si šalamúnsky nechal čas na rozmyslenie do polky novembra, asi počaká na výsledok volieb. Možno chce napodobniť Ďurkovského a podpísať nejaké nevýhodné zmluvy a rozhodnutia v posledné dni svojej funkcie v prospech záujmových skupín.

Vážení primátor, starostka, úradníci, architekti… zoberme si príklad z Prahy, Madridu, Soulu či Paríža.

Madrid – Madrid Río

Madrid Río je grandiózny projekt znovunavrátenia brehov rieky svojim obyvateľom. Diaľnicu dali do podzemia a vytvorili 6 km dlhý líniový park, s 25 tisíc novými stromami (!!!), viac ako 40 kilometrami peších trás, 30 km cyklotrás, 11 novými mostami pre peších a cyklistov (jedenástimi!!!), a desiatkami stánkov a kaviarní.

Madrid Río - pred a po
Madrid Río – pred (diaľnice z oboch strán, bez možnosti prístupu pre ľudí) a po
Madrid Río - po prestavbe
Madrid Río – po prestavbe

Priložené video začína vetou… „Madrid mal rieku“. Nedostaňme sa aj my do stavu, že Dunaj budeme poznať len z auta, keď budeme šoférovať po nábreží alebo cez mosty. Nenechajme si zobrať náš Dunaj len preto, že nejaký developer a dopraváci sa zhodli na tom, že kapacita cesty už nestačí a na nábreží treba viacej jazdných pruhov. Nenechajme si diktovať podmienky developermi. Úradnici majú slúžiť nám (obyvateľom), nie developerom. Nech sa prispôsobí výstavba v Zuckermandli záujmu verejnosti. Ak tam má byť niekoľko stoviek bytov, nechajme developera komplet zrekonštruovať nábrežnú cyklotrasu (a napojme na ňu Zuckermandel) a nechajme ho prispieť na nové električky (obyvatelia to budú mať do centra len jednu zastávku!) a nestínajme stromy na rozširovanie cesty. Čím viac dopravy bude nábrežím prúdiť, tým menej ľudí (obyvateľov i turistov) sa po ňom bude prechádzať, lebo kto už by chcel sedieť na lavičke na nábreží a čítať si knihu, keď mu za hlavou prefrčí 3000 motorových vozidiel za hodinu?!?

Paríž – Les Berges de Seine

V Paríži sa radnica rozhodla navrátiť nábrežie ľuďom. To doposiaľ patrilo autám. Nábrežie má podľa nich slúžiť ako centrum kultúry, športu a prechádzok. U nás môžeme len snívať, že by primátor, starosta alebo nejaký iný úradník prišiel sám od seba s nápadom zlepšiť životné prostredie, zmeniť cestu na park. V Bratislave je vždy treba tlak občanov, občianskych združení… aby „pretlačili“ tlak developerov a záujmových skupín.
Parížska radnica mala štyri cieľe:

  1. zlepšiť prístup na nábrežie pre ľudí a urobiť ho bezpečenejím
  2. zlepšiť vzájomné prepojenie oboch brehov
  3. navrhnúť nové kultúrne, ekonomické a športové aktivity pre široké spektrum ľudí, ktoré bude fungovať po celý rok. v prírodnom prostredí
  4. vytvoriť novú „tvár“ nábrežia, vhodnú pre rieku, s rozširovaním biodiverzity
Les Berges de Seine pre autá
Les Berges de Seine pre autá
Les Berges de Seine pre ľudí
Les Berges de Seine pre ľudí
Les Berges de Seine (návrh parížskej radnice)
Les Berges de Seine (návrh)

Celý projekt sa odohrával na oboch brehoch Seiny. Na pravom bolo cieľom znížiť intenzitu dopravy a znížiť priemernú rýchlosť IAD, aby sa ostatné spôsoby dopravy (pešia, cyklistická, verejná hromadná) stali bezpečnejšie. Ľavý breh sa mal otvoriť verejnosti – bývalá dopravná tepna má byť zeleným priestorom výhradne pre peších a cyklistov. Autá majú byť z nábrežia vylúčené na 2,3 km dlhom úseku.

Soul – Cheonggyecheon

Veľa obyvateľov Soulu ani nevedelo, že majú rieku. Rieka Cheonggyecheon bola totiž ukrytá hlboko pod vysutou diaľnicou, ktorá prechádzala husto zastavaným územím. Pred desiatimi rokmi sa to radnica rozhodla zmeniť. 11 kilometrový úsek diaľnice sa rozhodla strhnúť a spraviť z nej dlhú promenádu. Ľudia najprv protestovali, dnes je to vyhľadávaná lokalita pre oddych a atrakcia pre turistov.

Cheonggyecheon - pred
Cheonggyecheon – pred
Cheonggyecheon - po
Cheonggyecheon – po

Praha – Smetanovo nábreží

Pražáci chcú nábrežie bez áut. Zatiaľ sa im to podarilo na jeden deň. Pozrite si časozberné video ako nábrežie ožije, keď sa z neho vylúči individuálna automobilová doprava (IAD).

Toto bol dočasný projekt, ale cieľom ľudí stojacich za touto aktivitou je získať Smetanovo nábrežie späť pre ľudí.

Dunajské nábrežie v Bratislave

U nás sa nikto do takýchto projektov nehrnie, lebo vytvorenie parkov, cyklotrás či promenád s maličkými kaviarničkami pre nich nie je taký biznis ako postavenie stoviek bytov priamo na brehu Dunaja. Developeri i samosprávy sú krátkozraké. Investície do verejných priestorov zvyšujú hodnotu nehnuteľností v ich blízkosti, zvyšujú kvalitu života všetkých obyvateľov, nielen malej skupinky ľudí, ktorá si kúpi byt v králikárni prevysajúcej cez Dunaj.

Stačí sa pozrieť na nábrežie pri Eurovei ako to tam žije. Prečo? Je to miesto, ktoré je stvorené pre oddych a chôdzu – najstarší spôsob dopravy aký poznáme. Chodci sú tí, čo vytvárajú biznis malým kaviarničkám, nie autá, ktoré prefrčia okolo.

Prečo NIE ďalšiemu pruhu na nábreží?

  • Nechceme trvalé riešenie krátkodobého problému (presťahovanie americkej ambasády je v pláne a otvorenie pôvodného vjazdu do garáže Carlton je možné).
  • Nechceme ukrojiť z jednej z najcennejších častí mesta – nábrežia.
  • Už teraz sú chodci obmedzovaní krátkym signálom voľno na priechodoch pre chodcov na Rybnom a Nám. Ľ Štúra, cez ktoré prejde denne viac ľudí ako áut na nábreží.
  • Ešte stále nebola postavená cyklotrasa medzi Mostom SNP a Starým Mostom (projekt už existuje), a výstavbou ďalšieho jazdného pruhu pre autá by ju už nebolo kde umiestniť, pritom z nášho sčítania cyklistov vyplynulo, že ide o najfrekventovanejší cyklistický ťah v meste.
  • Koncepcia rozvoja dopravy v Bratislave bola mestským zastupiteľstvom prijatá preto, aby sa v historickom centre znižoval počet áut, nie aby sa zvyšoval.
  • Šafárikovo námestie je v súčasnosti prejazdné len v jednom pruhu v každom smere, vodiči si našli iné trasy z Karlovky do Ružinova… napr. cez Einsteinovu.

Výzva

Toto sa netýka cyklistov… toto sa týka nás všetkých. Hovoríme tu o nábreží, priestore ktorý má celomestský význam. Nám to nie je jedno. Chceli by sme vás všetkých požiadať o pomoc… pokiaľ poznáte pána primátora, pána projektanta, vyššie menovaných pánov z dopravných oddelení magistrátu a KDI, povedzte im že vám na nábreží záleží. Že nábrežie nie je Dolnozemská, Rožňavská, Galvaniho, ani iná výpadovka z mesta. Pošlite im email, zavolajte im, stretnite sa s nimi a presviedčajte ich. Nenechajme sa okradnúť o nábrežie.

Ak sa Vám článok páčil prosím zahlasujte za neho na vybrali.sme.sk a zdieľajte ho na Facebooku/Twittri/atď. Ďakujeme!

Zdroje: Tree Hugger: Paris Set to Remake Its River Banks as Green Spaces, Open to AllWikipedia: CheonggyecheonFeels Like Home in Paris, YouTube, Cyklokoalícia, a iné

16 komentárov na “Bude na Rázusovom nábreží diaľnica?

  1. asi najhlavnejsi dovod, preco sa nikto u nas nehrnie do tychto projektov su financie… neviem si predstavit, na kolko by mesto vyslo takato relativne komplikovana stavba (komplikovana na slovenske pomery, v zahranici kde vsetko ma svoju rozumnu cenu a klasicke planovanie by sa nedal tento projekt nazvat komplikovanym)

    1. pokial chce niekto (J&T) nieco (Zuckermandel) stavat a tym ovplyvni ine casti mesta (nabrezie) musi to financovat… ale preco chcu aby financoval rozsirenie cesty (zrezanie promenady) namiesto kupenia novej elektricky, obnovy cyklotrasy, tunel pod dunajom (LOL) :D

  2. Ja suhlasim aj z dialnicou.Cim viac aut bude prudit do do stareho mesta,tym lepsie.Treba samozrejme parkoviska,ale hlavne Stare mesto ozije.

    1. dobre si napisal. ozije smradom a hlukom. nie je nic lepsie, nez sa prejst v pesej zone, kde sa premavaju desiatky aut, nie je nic lepsie nez sa prejst starym mestom, kde su chodniky nepriechodne, lebo tam parkuju auta. ale ano, vlastnit auto to ti pride prirodzene, platit za priestor, ktory denne okupuje, to uz je ti drahe.

      1. v starom meste je vsade smrad z ludskych vykalov,takze moderne auta nesmrdia a za parkovisko si rad zaplatim.Vybudovat podzemne parkoviska sa da aj v meste.Staci vypracovat urbanisticky plan pre Bratislavu .Zaujimave,ze o tom nehovori ziadny kandidat na primatora.Apropo ,na Kamennom namesti je miesta dost,su aj peniaze aj plan.No a na zaver ak niekto povazuje hotel Kyjev na Kamennom namesti za architektonicky skvost tak patri do liecebne v Pezinku

  3. Poznám Soul. Čongje-čon nie je nijaká rieka. Tou je rieka Han-gang. Čongje-čon bol pred 100 rokmi potok, resp. stoka, okolo ktorej povstala najchudobnejšia štvrť v Soule. Bývalý prezident I Mjong-bak, ešte keď bol primátorom Soulu, dal „obnoviť“ zašlú slávu tejto stoky a za 5 miliárd USD (!!!) postavil to čudo-judo, čím si zvýšil popularitu a kúpil vstupenku do prezidentského paláca.
    NIET SA ČÍM PÝŠIŤ!
    Okolo toho čuda je aj tak rušná doprava. Zápcha takmer celý deň ako medzi Dunajskou Lužnou a Bratislavou o 7 hod. rannej…

  4. To uz sa hovori o architekture. Nabrezie A.G.Ludvika Slobodu premenit na pesu zonu. Auta a elektricky do tunela. A tiez Novy most a Staromestsku do tunela. Tak potom Bratislava by spravila krok k urovni Budapesti. Madarski architekti na to maju. Ale ti nasi to urcite zase dofusuju.

  5. To Milos: Ano, je sice pravda, ze v Seoule to nebolo robene bez postarnnych umyslov a ze to stalo strasne vela penazi, ale ta cast, “obnovena stoka“ je v sucasnosti naozaj pekna a potrebna. Nie je tam, v tomto konkretnom centre, kde sa inde poprechadzat a v horucich dnoch osviezit. Dialnice su vsade, nemusia viest prave cez centrum. A rusna doprava? Mesto ma vyse 10 milionov pohodlnych obyvatelov, takze nic prekvapive….

  6. V starom meste treba podzemne metro rychlodrahu, treba spojit vsetky sidliska s nakupnymi strediskami a tak , tak ako to je bezne vo svete. Je hanba, ze hlavne mesto ako je BA nema metro tym padom by sa vyriesil cely problem s autami.

  7. riešenie individuálnej automobilovej dopravy je jednoduché zvýšiť parkovné formou extremnej dane parkovacím spoločnostiam tak aby bolo použitie taxiku podstatne lacnejšie ako vozba „jednovalca“ do centra BA – a nebude treba rozširovať cesty. Možno že bude treba opraviť kolajnice a dokupit električky.

  8. Vám na tom magistráte je**? Hájite záujmy developerov alebo občanov? Aj to málo zelene čo ešte na nábreží ostalo chcete obetovať pre rozšírenie cesty na nábreží?

    Nepoučili ste sa Einsteinovou? Pražskou? Brnianskou? Kde tam vidíte chodcov, cyklistov, život? Obchodíky? Ak chcete diaľnice, choďte pracovať do NDS, my chceme žiť v ľudskom meste, pre ľudí, nie pre autá a nenažraté developerské sv***.

    Ešte raz: Koho záujmy hájite?

  9. Výstavbu treba podporiť, ale treba bojovať proti výstavbe parkovacích miest (a v dôsledku toho aj proti rozširovaniu cesty).

    Keď nebude kde zaparkovať, J&T buď na projekt rezignuje alebo v spolupráci s mestom a DPB vytvorí predpoklad, aby to bolo pohodlne dostupné aj MHD. Takých 30 miest pre ZŤP, nejakých 10 so sadzbou 30€/hodina, pár úsekov s možnosťou zastavenia na výstup a nástup a žiadna diaľnica nehrozí.

  10. Kapacitnu komunikaciu pozdlz nabrezia treba dat do tunelu a na povrchu nechat park-promenadu pre pesich.
    Okrem citovanych prikladov vid napr. nemecky Kolin (pesie nabrezie s novostavbami muzei)

    Peter Benuska, ex-Hlavny architekt Bratislavy (1990-1994)

Pridaj komentár