K čomu sa zaviazal primátor Ivo Nesrovnal pred voľbami?

Zaväzujem sa, že v prípade môjho zvolenia budem presadzovať, aby Bratislava bola mesto, ktoré:

# 1. Má víziu
Bratislava potrebuje rozmýšľať o budúcnosti.

Ivo Nesrovnal na bicykli počas predvolebnej kampane.
Ivo Nesrovnal na bicykli počas predvolebnej kampane.

Verejný priestor nie sú len položky na liste vlastníctva Hl. mesta SR Bratislavy. Je to široká spoločenská kategória, ktorej význam je však dnes redukovaný na materiálne minimum. Chceme viac, než informácie o predaji námestí či výmeny parkov za stavebné pozemky. Chceme diskusiu o budúcnosti nášho mesta.

Možné riešenie: Na základe širokej diskusie s verejnosťou vypracovať Víziu Bratislavy, dlhodobý strategický dokument, v ktorom sa mesto (v širokom slovazmysle) zaviaže víziu napĺňať. Ciele by mali byť merateľné a zrozumiteľné a mali by zahŕňať medzi inými aj stratégiu zveľaďovania a rozširovania verejne prístupných verejných priestorov.

# 2. Zapája verejnosť
Bratislava potrebuje koncepciu občianskej participácie.

Občanov si samospráva a komunálni politici všímajú len raz za 4 roky – pred voľbami. Ich zapojenie do rozhodovania (občianska participácia) však neznamená zúčastniť sa raz za štyri roky volieb. Občania, ktorí v meste žijú, sa chcú podieľať na rozhodovaní o rozvoji mesta i na projektoch, ktoré sa ich bytostne týkajú.

Možné riešenie: Vytvoriť priestor na rôznorodé a komplexné zapojenie občanov do spolurozhodovania na úrovni plánovania i verejnej kontroly. Vytvoriť a presadiť Koncepciu občianskej participácie, umožňujúcu:

pasívnu i aktívnu informovanosť občanov o rozvoji mesta, od strategického smerovania Bratislavy cez navrhované investičné projekty až po využitie verejných zdrojov tak, aby išlo o skutočnú transparentnosť tvorby a schvaľovania územnoplánovacích a ďalších strategických dokumentov mesta a významných projektov (na princípe open government policy),
reálnu participáciu občanov na strategických i lokálnych rozhodnutiach formou verejných stretnutí a prerokovaní, účasti v komisiách, spoločných workshopov, prieskumov názorov a iných metód, vrátane dlhodobých participatívnych procesov pri tvorbe dôležitých koncepcií a stratégií mesta,
vedenie obojsmernej komunikácie s miestnymi iniciatívami a komunitami ako s partnermi na rozvoji mesta a ich aktívnu materiálnu, finančnú a inú podporu.

# 3. Je zelené
Bratislava potrebuje viac systematickej starostlivosti o mestskú zeleň.

V Bratislave sa dhodobo zanedbáva starostlivosť o zeleň, stromy, parky a životné prostredie. Neexistuje tu transparentný systém dôslednej ochrany a starostlivosti o mestskú zeleň, verejné zelené plochy. Nie je urobená pasportizácia zelene, nevykonáva sa pravidelný monitoring zdravotného stavu stromov, chýba verejne dostupný prehľad použitia financií, vybraných za uskutočnené výruby. Vo viacerých oblastiach životného prostredia Bratislava dlhodobo vykazuje negatívne ukazovatele (napr. hluk, prach, emisie).

Možné riešenie: Vypracovať uvedené dokumenty ochrany a starostlivosti o mestskú zeleň a verejné zelené plochy, systematicky sprístupňovať verejnosti informácie o investíciách do tejto sféry. Vytvoriť systém monitoringu hygienických noriem v obytných zónach, následne realizovať revitalizačné opatrenia a zabezpečiť informáciu verejnosti v reálnom čase. Dôsledne napĺňať stratégiu adaptácie na klimatické zmeny vrátane zadržiavania vody v území.

# 4. Je bezpečné pre všetkých peších
Bratislava potrebuje menej bariér pre zdravotne znevýhodnených.

Bratislava je bariérová nielen pre zdravotne znevýhodnených občanov, ale aj pre mnohé ďalšie skupiny obyvateľstva, čo vedie k priestorovej i sociálnej segregácii. Túto situáciu treba zvrátiť v prospech najzraniteľnejších užívateľov verejného priestoru, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, rodičia s deťmi, chodci, cyklisti.

Možné riešenie:

Vytvoriť manuál tvorby verejných priestorov, záväzný pre obstarávateľov samospráv a nimi zriadených spoločností,
vytvoriť koncepciu bezbariérovosti verejných priestorov a inštitúcií,
zabezpečiť monitoring a analýzy pešieho a cyklistického pohybu na kľúčových priestoroch a uliciach ako východisko pre opatrenia na podporu udržateľnej mobility.

# 5. Je čisté
Bratislava potrebuje lepšiu starostlivosť o odpad

Problémy v systéme spôsobujú čierne skládky a devalváciu verejných priestorov v Bratislave.

Možné riešenie: vybudovať veľkokapacitný zberný dvor (podobný Ivánskej ceste) v dostupnej lokalite (podobnej ako bola kedysi Bazová, odber 8 kusov pneumatík na jednotlivca ročne, pravidelné mesačné zbieranie veľkorozmerného odpadu od kontajnerových stojísk, podpora budovania chránených kontajnerových stojísk aj zo strany OLO, zavedenie zberu biorozložiteľného odpadu podobne ako je to so separovaným.

# 6. Nie je oblepené reklamou
Bratislava potrebuje jasné pravidlá pre reklamu.

Absentujúca koncepcia spôsobuje nekoordinovaný chaotický rozkvet vizuálneho smogu na základe požiadaviek outdoorovych spoločností ako majiteľov reklamných plôch vo verejnom priestore. Takmer neexistujú pravidlá umiestňovania vonkajšej reklamy a ak existujú, nikto ich dodržiavanie nesleduje a nevymáha.

Možné riešenie:

Pasportizovať existujúce reklamné zariadenia,
vytvoriť záväznú koncepciu umiestňovania vonkajšej reklamy, ktorá bude jasne definovať, kde možno reklamu umiestniť a kde nie. Koncepciu prijať VZN,
pripraviť akčný plán na odstránenie nelegálnych reklamných zariadení.

# 7. Neparkuje na chodníku
Bratislava potrebuje chodníky pre chodcov a pre autá parkovacie miesta.

Sloboda parkovania pri limite ponechania 1,5 metra chodcom spôsobila zaberanie chodníkov autami najmä na sídliskách. Nevhodný systém prenájmu súkromných parkovacích miest zase umožňuje vznik absurdných zaberatí inak verejne dostupného priestranstva alebo naopak dlhodobo prázdne miesta vytláčajúce ostatných parkujúcich na ďalšie voľné plochy.

Možné riešenie: Rozšírenie zón s parkovaním iba vo vyznačených miestach a zaviesť ich aj mimo centra mesta. Proaktívne tým predbehnúť novelu cestného zákona odstraňujúcu parkovanie kde sa dá. Odmeňovanie mestských policajtov za odťahovanie vozidiel (dnes nemajú motiváciu a s nespokojnými chodcami polemizujú, aby nemali veľa roboty), zavedenie grantovej schémy na umiestňovanie parkletov, obmedzenie povrchových parkovacích miest na základe analýzy využitia dostupných parkovacích miest v podzemných garážach.

# 8. Je kompaktné
Bratislava sa potrebuje rozprávať s investormi o ich (ne)činnosti.

V Bratislave je veľa nevyužívaného priestoru – chátrajúcich budov, uličných prieluk a iných hluchých miest. Sú produktom dysfunkcie administratívnych procesov, nedostatočnej územno-plánovacej dokumentácie, majetkových krívd či špekulatívnych investícií. Dôsledkom je záťaž pre susedstvá v meste a ich obyvateľov a podnikateľov.

Možné riešenie: Vypracovať konzistentnú koncepciu riešenia – Stratégiu územného manažmentu, ktorá integruje priority územného rozvoja (akou chceme, aby Bratislava bola) a ekonomickú situáciu na trhu (ako to dosiahneme s pomocou súkromného kapitálu)

# 9. Dodržiava zákony
Bratislava potrebuje slušných policajtov, komunikujúcich úradníkov a vymožiteľnosť práva pre občanov.

Polícia a úrady nedohliadajú na dodržovanie zákonov týkajúcich sa využívania verejných priestorov – parkovanie, výruby, umiesťňovanie reklám, čierne stavby, a pod. Zákony sú nejasné alebo dezinterpretované úradníkmi. Občania sú v neistote a nedôverujú vôli úradníkov a policajtov riešiť problémy, boja sa alebo sú úplne neochotní podávať podnety.

Možné riešenie:

Zlepšiť prácu polície, najmä mestskej polície (pešie pochôdzky, efektívne využívanie technológií), vyvinúť iniciatívu zo strany MČ/Mesta pre zavedenie pravidelnej „inšpekcie“ poriadku a systematickej kontroly a spätnej väzby stavu (čo sú problémy, ako ich chceme riešiť, ako sa nám ich darí riešiť, kto nesie zodpovednosť, ako to zlepšiť),
monitorovať a zverejňovať výstupy o riešení podnetov, aj v spolupráci s existujúcimi portálmi, napríklad Odkaz pre starostu a s využitím aplikácií, umožňujúcim verejnosti rýchlu spätnú väzbu.

# 10. Plánuje udržateľnú dopravu
Bratislava sa potrebuje rozvíjať udržateľne – cesty sa nedajú rozširovať do nekonečna.

Pri posudzovaní dopravnej situácie pri nových investičných projektoch používa mesto metodiku, ktorá kladie dôraz na automobilovú dopravu. Počíta sa napríklad s nárastom využívania automobilovej dopravy na území mesta o 24% medzi rokmi 2010 a 2030, čo je v rozpore so strategickým dokumentom Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja a so súčasným trendmi v oblasti udržateľnej dopravy. Dôsledkom aplikovania metodiky v dnešnom stave je neustály tlak na rozširovanie komunikácií, častokrát na úkor chodcov a cenného verejného priestoru. Bratislava tak stále aplikuje prekonané uvažovanie zo 70-tych rokov minulého storočia, ktoré má negatívny dopad na kvalitu života v meste. Súvisiaci problém je aj nevhodná urbanizácia mesta – absentujúca obsluha verejnou dopravou a nekompaktná uličná štruktúra, ktorá je prispôsobená prioritne pohybu autom (napríklad lokalita Bory).

Možné riešenie: Pripraviť a schváliť novú metodiku dopravno-kapacitného posudzovania s hierarchiou priority pre udržateľné druhy dopravy. Ustanoviť zónovanie mesta v závislosti od vzťahu k centru a dostupnosti MHD, na základe ktorého bude možné znížiť nároky na budovanie parkovacích miest v lokalitách, kde chce mesto uprednostniť verejnú, pešiu a cyklistickú dopravu, podľa vzoru západných miest (napr. Zürich, Paríž, Štrasburg a už aj Praha). Novú urbanizáciu v územnom pláne a územných plánoch zón naviazať na verejnú dopravu a podporu pešieho pohybu.

# 11. Si chce pamätať
Bratislava potrebuje chrániť svoje pamiatky v spolupráci s odborníkmi, investormi a hlavne verejnosťou.

V Bratislave (v celom meste) sa nedodržiavajú existujúce pravidlá ochrany pamiatok a štruktúr mesta s pamiatkovou hodnotou. O rekonštrukciách a dostavbách rozhodujú úradníci s obmedzenou možnosti verejnosti sa k nim vyjadriť. Neexistujú dostatočné a vymožiteľné pravidlá výškovej regulácie stavieb a zásady ochrany objektov v pamiatkových zónach. Takmer úplne zmizlo naše industriálne dedičstvo, historická silueta mesta postupne zaniká vďaka výstavbe výškových budov v tesnej blízkosti historického jadra.

Možné riešenie:

Vypracovať a schváliť záväzné dokumenty mesta (napr. formou VZN) o ochrane mestských štruktúr a objektov s pamiatkovou hodnotou, s umožnením reálnej participácie verejnosti. Vypracovať, schváliť a uplatňovať záväzné pravidlá výškovej regulácie stavieb.
Urýchlene vypracovať koncepciu záchrany industriálnych pamiatok na území mesta a v súčinnosti so štátnymi orgánmi zabezpečiť ich ochranu a revitalizáciu.

# 12. Má vizuálnu identitu
Bratislava potrebuje jednotnú tvár pri komunikácii s obyvateľmi aj návštevníkmi.

Tvár Bratislavy je vizuálnym gulášom. Či ide o dizajn mobiliáru, či príjmanie sponzorských darov vo forme umelohmotných kvetináčov, nevkusných sôch a objektov, nekoncepčné a nejednotné umiestňovanie novej dlažby, grafikony a navigáciu v meste či MHD, alebo ide o návrh plagátov a tlačovín, komunikáciu v médiách a na webe. Ku gulášu prispieva tiež zmes rôznych nekoordinovaných dobrovoľníckych a okrášľovacích aktivít.

Možné riešenie: Vytvoriť odbornú poradnú komisiu, ktorej cieľom bude definovať problémy a odborne viesť a facilitovať proces vytvárania koncepcie vizuálneho obrazu Bratislavy.

# 13. Žije kultúrou
Bratislavuje potrebuje vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj živej kultúry.

Tento bod bol doplnený dodatočne a kandidáti ešte nemali možnosť sa ku nemu vyjadriť.
Občianska, nezriaďovaná a nezávislá kultúrna scéna je kľúčovou zložkou života mesta, vytvára jeho atmosféru a atraktivitu pre obyvateľov i návštevníkov. Obraz Bratislavy a kvalita života v nej je do veľkej miery tvorený práve týmito aktivitami a subjektami. Na rozdiel od iných porovnateľných európskych miest však Bratislava dlhodobo nemá koncepciu rozvoja kultúry, ani efektívny a transparentný spôsob podpory mestom nezriaďovaných iniciatív. Mesto podporuje primárne len vlastné inštitúcie a kultúrne aktivity vytvárané samotnými občanmi dlhodobo bojujú o prežitie.

Možné riešenie: Vznik a dôsledná realizácia ucelenej stratégie rozvoja kultúry, kreatívnej ekonomiky a verejného priestoru, ktorú by spoluvytvárali obyvatelia aj odborníci. Tá by mala zahŕňať transparentný a dostačujúci systém podpory vitálnych občianskych aktivít vrátane otvorenej kultúrnej a vzdelávacej infraštruktúry ako sú galérie, divadlá, filmové a koncertné sály, festivaly, kultúrne priestory a projekty, zodpovedajúci potrebám hlavného mesta.

Pridaj komentár