Nedávno som sa na internetoch prečítal až k zaujímavému článku od českého autora Vratislava Fillera (http://www.prahounakole.cz/2011/10/faktory-atraktivity/), ktorý popisoval atraktivitu cyklotrás či samotnej cyklistiky z pohľadu viacerých objektívnych či subjektívnych faktorov. Naša situácia s cyklotrasami si pýta podobný rozpis faktorov atraktivity.

Faktor atraktivity zohráva kľúčovú rolu pri tom, že či potenciálny cyklista sadne na bicykel pričom využije danú cyklotrasu pri svojej ceste za povinnosťami. Zároveň sú atraktívne cyklotrasy kľúčovým nástrojom na zmenu súčasného stavu, kedy je cyklistika využívaná hlavne príležitostnými športovcami, envirákmi či cyklonadšencami, smerom k rozvoju skutočne masovej cyklistiky v naších mestách.

 

Atraktivita objektívna

Využitie bicykla musí byť komparatívne výhodné oproti ďalším alternatívam. To znamená, že jazda bicyklom po danej cyklotrase musí byť pre cestujúceho rýchlejšia a pohodlnejšia ako využitie verejnej dopravy či automobilu. To znamená, že regulácia automobilizmu, či slabá kvalita verejnej dopravy vlastne propaguje cyklistiku ako dopravnú alternatívu. Tá je schopná svoj potenciál využiť len vďaka atraktívnym cyklotrasám.

Samotné vedenie cyklotrasy má obrovský vplyv na jej vlastnú atraktvitu. Pokiaľ je cesta príliš dlhá či je spojená s obchádzkami bežných trás, využitie trasy je spojené s väčšim prevýšením (viac ako 30m), na trase sú strmé stúpania a povrch cyklotrasy je v zlom stave, tak má trasa natoľko nízku atraktivitu, že cestujúci radšej vyčká dopravné zápchy, alebo využije nekvalitnú verejnú dopravu.

Obrovský vplyv na atraktivitu cyklotrasy má cykloinfraštruktúra v celom priebehu cyklotrasy. Pokiaľ je pozdĺž cyklotrasy nemožné zaparkovať svoj bicykel, v príľahlých bodoch záujmu nie je možné odložiť bicykel, osprchovať sa či si spraviť malé opravy, tak trasa stráca pre väčšinu potencialnych cyklistov svoj zmysel.

Zásadný vplyv na rozvoj cyklistiky má tiež možnosť využívanie kombinovanej dopravy Park & Ride. V prípade väčších vzdialeností či chýbajúcim trasám je možnosť zviesť sa s bicyklom v prostriedku verejnej dopravy či možnosť bezpečne zaparkovať bicykel pri zastávke MHD, železnice či medzimestskej dopravy nevyhnutný.

Situácia v Bratislave: Bratislavské cyklotrasy sú veľmi slabo navzájom poprepájané a neumožňujú rýchle a pohodlné presúvanie sa bicyklom ani do centra mesta, ani do business centier, kde pracujú tisíce zamestnancov. Trasy sú sporadicky vedené pozdĺž hlavných mestských ťahov. Vo väčšine prípadov vedú iba popri ich časti a následne odvádzajú cyklistov preč. Mesto dlhodobo trpí nedostatkom vhodných cyklostojanov, rýchloopráv či slabou cykloinfraštruktúrou u zamestnávateľov. Systém kombinovanej dopravy park&ride v Bratislave nefunguje kvôli chýbajúcej cykloinfraštruktúre na dopravných uzloch a nemožnosti so sebou do prostriedku verejnej dopravy zobrať bicykel v časoch špičky.

 

Subjektívna atraktivita

Na atraktivitu cyklotrás či bicyklovania všeobecne vplýva napríklad plynulosť jazdy. Negatívne na ňu vplývajú napríklad križovania cyklotrás s pešími zónami, križovatiek s bočnými cestami či svetelnými križovatkami či vedenie trás v rámci hustej automobilovej premávky. Pokiaľ musí cyklista často spomaľovať a opäť sa rozbiehať, tak sa pohodlnosť jazdy dramaticky zhoršuje.

Cyklista či cyklotrasa sa môže stať obeťou „šikanovania infraštruktúrou“. Tá sa prejavuje napríklad zbytočným predĺžovaním trás, schodišťami a podobne, kde bolo možné praktickejšie či efektívnejšie riešenie. Dôvody môžu byť rôzne a siahať od neodborného navrhnutia cyklotrás až po problémy s výkupom pozemkou. Častým prejavom „šikanovania“ je tiež nedostatočná či dokonca chybná legislatíva, ktorá neberie ohľad na cyklistov či sa im nedostatočne venuje. Problémom môže byť tiež umiestnenie rôznych spomalovačov či dokonca retardérov alebo nevhodné riešenia verejných priestorov (vysoké obrubníky, kanály s pozdĺžnymi mriežkami).

S problematickou legislatívou súvisí rozpor medzi legálnym vedením cyklotrasy a jej praktickým vedením. Vznikajú tak nelogicky trasované cykloriešenia, ktoré získavajú zmysel až po dokončení súvisiacich cykloúsekov, vznikajú riešenia nereagujúce na meniace sa potreby cyklistov, alebo využívajú zastarané postupy a štatistiky.

Významný vplyv má tiež zážitkovosť cyklotrasy či atraktivita prostredia, ktorým prechádza, a vplyv spoločnosti na atraktivita využívania bicyklu ako efektívneho dopravného prostriedku.

Situácia v Bratislave: Bratislavské cyklotrasy s výnimkou Petržalskej hrádze trpia na slabú preferenciu cyklistiky v doprave. Cyklisti narážajú na možstvo príkazových značiek „Zosadni z bicykla“ a trasy sa často križujú s križovatkami, kde cyklotrasa nemá vlastný cyklopriechod. Tým pádom cyklista musí zosadnúť z bicykla. Legislatíva je voči cyklistom mnohokrát veľmi krutá a spôsobuje nelogické cykloriešenia a často-krát znemožnenie legálneho prejazdu nielen dopravnými uzlami, ale často aj samotnými cyklotrasami. Tie sú často vedené legislatívne síce v poriadku, ale neprakticky či prerušovane.

 

Záver

Mestská cyklistika potrebuje rozhodujúci impulz, ktorý by ju zatraktívnil v očiach širokej verejnosti. K tomu je nevyhnutné vykonať audit existujúcich cyklotrás pre potreby ich zefektívnenia v prospech cyklistov. Zároveň je potrebné začať diskusiu o dokumente, ktorý by bol niečo ako manuálom pre budúcich tvorcov cyklotrás. Tento dokument by obsahoval nielen kritéria vychádzajúce z domácej legislatívy či skúseností samotných cyklistov, ale aj skúsenosti zo zahraničia.

Ako Cyklokoalícia môžeme k takémuto dokumentu prispieť. Pozrite si aj náš Parkovací manuál, ktorý odporúča ako zvýšiť bezpečnosť a atraktivitu parkovania pre bicykle.