Návrh riešenia nosného systému MHD v Petržalke

Tento článok reaguje na doposiaľ zverejnené návrhy Hlavného mesta Bratislava na budovanie nosného systému MHD v Petržalke a pridruženej štvor- až šesťprúdovej cestnej komunikácie (Jantárovej cesty) v miestach, ktoré obyvatelia Petržalky využívajú na oddych, šport a rekreáciu. Ústredným prvkom tohto priestoru je Chorvátske rameno a Jantárová cesta (v súčasnosti vôbec nedobudovaná v úseku Rusovská cesta – Pajštúnska, vo zvyšných úsekoch len ako dvojprúdová cesta).

Sme radi, že Magistrát konečne rozbehol práce na budovaní nosného systému MHD. Prinesie pre Petržalčanov mnoho výhod, predovšetkým jednoduchý, pohodlný a najmä rýchly prístup do centra mesta a zároveň odľahčí dopravu na zvyšných mostoch, keďže časť dopravy sa presunie na električku. Projekt pritom hovorí o nosnom systéme mestskej hromadnej dopravy (MHD), nie o systéme na podporu individuálnej automobilovej dopravy (IAD). Nerozumieme, prečo mesto navrhlo v koridore Chorvátskeho ramena 48-metrov široký asfaltový kolos typu Einsteinova. Dva argumenty za cestu stredom Petržalky zazneli v relácií RTVS Reportéri.
Argumenty hlavného dopravného inžiniera Bratislavy Tibora Schlossera a riaditeľ spoločnosti Metro, a.s., Peter Ivan za budovanie cesty:

  • aby sa k električke mohli dostať autobusy MHD,
  • cesta je zakreslená v Územnom pláne.

Návrh mesta je, že autobus MHD príde k električke, napojí sa na Jantárovú, ľudia prestúpia a autobus Jantárovú opustí na ďalšej križovatke (na obr. č.1 naznačené ružovou šípkou). Viď nákres:

Satelitný záber úseku Pajštúnska - Jiráskova (návrh mesta)   Satelitný záber úseku Pajštúnska - Jiráskova (návrh CK)

Obr. č.1: návrh mesta (vľavo)
Obr. č.2: návrh Cyklokoalície (vpravo)
(zdroj: Google Maps)

Pritom by úplne stačilo, ak by autobus MHD prišiel kolmo k električke po existujúcej komunikácii, ľudia by prestúpili a autobus by pokračoval rovno (na obr. č. 2 naznačené tyrkysovou šípkou), teda kolmo na električkové koľaje, na opačnú stranu sídliska.

Zastávky autobusov by boli priamo pred alebo za križovatkou s električkou, aby bola vzdialenosť v mieste prestupu čo najkratšia. To je presný opak návrhu zastávky neďaleko Šintavskej, kde je 6 jazdných pruhov a vzdialenosť od križovatky je asi 100 metrov, pričom priamo zo zastávky autobusu je to 150-200 metrov (viď obr. č.3).

Obr. č. 3: Návrh zastávky električky pri Šintavskej

Obr. č. 3: Návrh zastávky električky pri Šintavskej

Mesto neargumentuje autami. Práveže to vyzerá, ako keby tam tá štvorprúdovka (a v niektorých miestach aj šesťprúdovka) mala byť len kvôli prestupu z autobusu na električku. Ak by to tak bolo, mesto mohlo navrhnúť jeden jazdný pruh v každom smere vyhradený pre MHD, čo by stále bolo málo logické, keďže by to len kopírovalo alternatívny segregovaný tranzit MHD – električku. Ich cieľom je však vybudovať megacestu pre autá, typu Panónska či Einsteinova, lebo keď tam bude cesta a všetky inžinierske siete (plynová a elektrická prípojka, napojenie na vodu a odpad) tak sa môže vo veľkom začať stavať. Mesto by malo hájiť záujmy obyvateľov Bratislavy, nie záujmy developerských firiem, ktoré okolie Chorvátskeho ramena zmenia na ďalšiu Panónsku či Einsteinovu s nákupnými centrami, polyfunkčnými objektmi, ďalšími bytovkami a kancelárskymi priestormi, čo ešte viac zhorší súčasnú parkovaciu situáciu v Petržalke.

A tu sa dostávame k pointe. Petržalka nemá problém s kapacitou ciest, ale s parkovaním (čo však nie je predmetom tohto projektu). Preto nepotrebuje a dlho nebude potrebovať túto 4- až 6-prúdovú cestu. Naopak cesty v Petržalke sú kapacitne predimenzované, čo je vidieť takmer všade. Mnohé štvorprúdovky sa už teraz využívajú ako parkoviská (Šintavská, Pajštúnska, Mamateyova, Budatínska, Lietavská, Romanova a iné). Tie, ale aj iné štvorprúdovky Jiráskova, Osuského, Furdekova, Rusovská cesta (pri Záporožskej) by pokojne mohli byť zúžené na 3 jazdné pruhy – jeden v každom smere a stredový odbočovací, priestor by vznikol aj pre jednosmerné cyklopruhy v každom smere, alebo zoficiálniť parkovanie, tak ako je to trendom vo svete. Tento trend je známy pod pojmom “road diet”, teda cestná diéta alebo upokojenie dopravy (obrázok č.4). Upokojenie dopravy má vo všeobecnosti významný vplyv na bezpečnosť, podporuje alternatívne formy dopravy (napr. pešiu a cyklistickú dopravu), vytvára viac priestoru pre chodcov a v mnohých prípadoch je spojené s vysádzaním zelene v stredových pásoch ciest v miestach kde nie je nutný odbočovací pruh.

 Príklad upokojenia dopravy na štvorprúdovej ceste.

Obrázok č.4: Príklad upokojenia dopravy na štvorprúdovej ceste. Vľavo štvorprúdovka, vpravo dvojprúdovka s cyklopruhmi a stredovým pruhom pre ľavé odbočenie. (zdroj: http://nozziwalkablestreets.com)

Navyše cesta príliš nepomôže ani vodičom, ktorí sa denne dopravujú do centra autom, keďže aj tak sa nebude dať prejsť cez Starý most. Jediné malé pozitívum cesty by bolo zníženie počtu najazdených kilometrov obyvateľov Petržalky, ktorí sa musia cez Petržalku doslova kľukatiť. To však neprevyšuje pozitíva v prípade jej nepostavenia.

Navyše pochybujeme, že Petržalčania chcú mať vo svojom sídlisku asi 6 nových megakrižovatiek typu Košická-Prístavná, ktoré rozmermi pripomínajú skôr futbalové ihrisko. Niektoré z navrhnutých križovatiek majú až 7-8 jazdných pruhov pre tie “autobusy” čo majú dopravovať ľudí k električke. Extrémom je križovatka Rusovská cesta – Jantárová – Nám. hraničiarov (obr. č. 5), ktorá má v každom zo štyroch smerov sedem jazdných pruhov a v hlavnom koridore aj dva električkové. Obyvatelia Jungmannovej sa iste potešia pri venčení psov z toho, že budú musieť prejsť cez dvadsaťdva jazdných pruhov prostredníctvom ôsmich priechodov pre chodcov, aby sa dostali k Chorvátskemu ramenu, doteraz im stačilo prejsť cez dva jazdné pruhy jedným priechodom.

Šírkou a veľkosťou neopodstatnenú cestu a s tým súvisiace megakrižovatky (viď obr. 5, 6 a 7) navrhujeme v danom rozsahu zrušiť.

Návrh križovatky Rusovská cesta – Jantárová – Nám. hraničiarov

Obr. č.5: Návrh križovatky Rusovská cesta – Jantárová – Nám. hraničiarov

Hoci návrh obsahuje cyklotrasy vedené na oboch stranách cesty (na obr. č. 6 a 7 zobrazené hnedou farbou), absolútne nerieši tú najdôležitejšiu časť cyklodopravy – prejazdy križovatkami. Návrh mesta vykazuje významné logické chyby, keďže koniec cyklistickej cesty je navrhnutý priamo v priechode pre chodcov a navádza cyklistov na použitie priechodu pre chodcov, napriek tomu, že je to zakázané.

Návrh križovakty Šintavská - Janárová

Obr. č.6: Návrh križovakty Šintavská – Janárová

Návrh križovatky Pajštúnska - Jantárová

Obr. č.7: Návrh križovatky Pajštúnska – Jantárová

Náš návrh vedenia električkovej trate a obslužných komunikácií – nákres:
Celková situácia
(návrh nerieši konkrétne trasovanie, ale principiálne rieši električkový koridor s parkom a cyklodiaľnicou ako jadro projektu a obslužné komunikácie ako nevyhnutný doplnok)

Navrhujeme v koridore Jantárovej cesty viesť len električku, cyklistov a chodcov formou 4 km dlhej cyklodiaľnice a pešej diaľnice bez akýchkoľvek bariér (bez toho aby museli vkročiť na priechod pre chodcov alebo cestu), v úseku od Janíkovho dvora po Pajštúnsku obslužnú dvojprúdovú komunikáciu podobnú tej súčasnej, len pravdepodobne na inom mieste a križovatku Rusovská cesta – Jantárová – Nám. hraničiarov riešiť ako trojramennú pre automobilovú dopravu. V úseku Rusovská cesta – Romanova (územie ohraničené ulicami Gessayova, Rusovská cesta, Hálova, Ševčenkova, Romanova) navrhujeme park v celej šírke. V ňom by okrem električky, obojsmerných cyklistických cestičiek po jej oboch stranách a chodníkov mohol byť areál pre bežcov, lavičky, ihriská pre deti, športoviská a iné prvky pre oddych. Medzinárodná urbanistická súťaž pre celé územie by bola veľkým prínosom.

Električka, ako nosný systém MHD, musí mať jednoznačne prioritu na všetkých križovaniach, a keďže cyklistické cesty sú navrhnuté súbežne s ňou a v rovnakom koridore, je logické aby túto preferenciu mali aj cyklisti na trase juh-sever, čím sa zvýhodní alternatívna ekologická doprava (električka, cyklodoprava), k čomu sa hlási aj mesto a primátor.

“We can have a city that is very friendly to cars or a city that is very friendly to people. We cannot have both.”  — Enrique Peñalosa, starosta Bogoty v rokoch 1998 až 2001

V ideálnom prípade navrhujeme všetky kolmé križovania električky s cestou riešiť mimoúrovňovo prostredníctvom podjazdov (výhovorky o spodnej vode neobstoja, Holandsko je dobrých päť metrov pod hladinou mora). V prípade, že to nie je i tak možné, navrhujeme na križovatkách s električkou svetelnú signalizáciu, ktorá by bolo zosynchronizovaná s prichádzajúcou električkou. Po prejdení električky by sa signalizácia ihneď zmenila na voľno pre automobily. Svetelnú signalizáciu navrhujeme eliminovať na miestach, kde je možné zriadiť kruhový objazd, ak blízkosť svetelnej križovatky s električkou je postačujúca na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky (napr. pri Zdravotnom centre Medissimo je frekvencia premávky nízka, kruhový objazd je postačujúci, lacnejší a zabezpečí väčšiu plynulosť IAD a autobusov MHD).

V prípade, že cestné križovanie s električkou nie je možné riešiť mimoúrovňovo (podjazdom) pre nedostatok miesta alebo z dôvodu bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky, navrhujeme vytvoriť mimoúrovňové križovanie aspoň pre cyklistov a chodcov a to prostredníctvom podjazdov (obr. č.9). Hoci obojsmerná cyklotrasa je navrhnutá na oboch stranách električky, navrhujeme, aby minimálne na jednej strane električky bola tzv. cyklo+chodco diaľnica vo forme Petržalského korza, len v oveľa širšom prevedení (obr. č.10), ktorá by v celej dĺžke nekrižovala žiadnu cestu, ale zároveň by umožňovala napojenie na pripájacie trasy zo sídliska. Paralelná obojsmerná cyklocestička podľa možnosti riešená tiež mimoúrovňovo, alebo úrovňovo ale bezpečne prostredníctvom podfarbeného cyklopriechodu a samostatnej svetelnej signalizácie.

Príklad podjazdu pre chodcov a cyklistov v Holandsku

Obr. č.9: Príklad podjazdu pre chodcov a cyklistov v Holandsku (zdroj: The Environmental Blog)

Príklad riešenia cyklodiaľnice s priľahlým chodníkom s celkovou dĺžkou 17 km v Bogote

Obr. č.10: Príklad riešenia cyklodiaľnice s priľahlým chodníkom s celkovou dĺžkou 17 km v Bogote, hl. meste Kolumbie. Chodci a cyklisti sú pre mesto dôležitejší ako autá, ktoré v chudobnej časti mesta stále jazdia po nespevnenej ceste. (zdroj:  Oscar Edmundo Diaz @ Flickr)

Sumár:

  • zmeniť funkciu územia v Územnom pláne Bratislavy na rekreáciu, oddych, šport,
  • vypísať urbanistickú štúdiu (urban design),
  • dotknutým územím viesť
    • električku
    • obojsmerné cyklocestičky na oboch stranách električky (z toho minimálne jedna ako cyklodiaľnica bez akéhokoľvek križovania cesty)
    • peší koridor (vedľa cyklodiaľnice) na štýl Petržalského korza ale vo väčších rozmeroch
  • vytvoriť 4 km dlhý park (od Rusovskej cesty po Janíkov dvor) s minimálnym obmedzením pre chodcov a cyklistov
    • Alt.1: ideálne riešiť všetky cesty podjazdom a električku, cyklistov a chodcov nechať v rovine ALEBO
    • Alt.2: električky s prioritou pred autami na rovnakej úrovni a 4 km dlhé korzo pre peších a cyklodiaľnica vďaka podjazdom pod cestou
  • priorita električky vždy, sekundárne cyklistov a chodcov, následne autobusov MHD a v poslednom rade IAD,
  • križovatky električky a cesty riešiť mimoúrovňovo (podjazd), poprípade ako jednoduchá svetelná križovatka (juh-sever električka, východ-západ cesta),
  • obslužnú dvojprúdovú komunikáciu ponechať len tam, kde je to nutné,
  • na cestných križovatkách obslužných komunikácií preferovať kruhové objazdy pred križovatkami so svetelnou signalizáciou ak to umožňuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky

27 komentárov na “Návrh riešenia nosného systému MHD v Petržalke

  1. Nemám slov! Ký, s prepáčením, pohlavný orgán môže navrhnúť do obytného súboru 6 prúdovú cestu ? Ten si zaslúži byť pripnutý k 6 miestnemu el.prúdu!!! Toto je ozaj len nezmysel. V tejto nemormálnej Ba si len vytvárame bariéry. Ako riešili gurtel vo Viedni? Zakryli ho! Ako sme riešili bariéru Dunaj, sad, Einsteinova, železnica? Pridali sme dialnicu stredom. Už mi naozaj neostáva , len používať peprné prostonárodné výrazy? Nemám slov! Jednoducho zrušiť Ba, lebo toto je hrôza. Čo Ba projekt , to nezmysel. Jediným rozumným riešením je odstraňovanie bariér a ľudský urbanizmus. Život v meste je o inom ako o zabetónovaných križovatkách a bariérach. Choďte sa pozrieť na Tajvan ako riešia dopravu v Taipei. Ako funguje londýnska doprava v symbióze s komunitným žitím aj keď ani to už nie je to, čo to bolo pred 20 rokmi. Daň multi kulti – čo royalistické uteká z častí ako Wimbledon , ktoré patrili strednej triede a tlačí sa farebnosť so svojimi charakteristikami, horšie je to aj v Kensingtone. Palicu na radných!

    1. prečo necháte do tohoto umelo vyrobeného problému toľko kecať všelijakých neodborníkov električka je mestotvorná a nie parkotvorná záležitosľ, ale keby niekto prestal zbytočne vyrábať problémy vývoj sám ukáže ako sa táto trasa vybuduje, niekto sa už zamyslel aj nad tým, že kto bude platiť údržbu 4 kilomerového parku pokiaľ to zaplatia tí ukecaní mudrlanti tak potom klobúk dolu ale architektúra postavená spolu s cestou môže byť nápomocná i parkovým úpravám a i štvorprúdovú cestu je možné postaviť ako obslužnú a už by sa malo konečne prestať plácať o stavbe električky a začať stavať . A k estakádovému variantu len toľko ,že za veľké peniaze sa v Petržalke postaví betónová bariéra za kopu peňazí a vyrobia sa komunikačné problémy a vôbec zatrávnená električková zrať nemá chybu, a ospravedlňujem sa za toľko písania ale už je mi špatne z toho obkecávania a vyrábania problémov, ktoré nie sú problémami , zdraví Vás všetkých jeden BA architekt

      1. Pre BA architekta – hanbil by som sa na Vašom mieste, aj Vašou robotou je to ako BA vyzerá – žiaľ blbo, prosím aplikujte na seba a svoj dvor! súkromný a najlepšie niekde na Balkáne!

      2. mi chcete fakt povedat, ze udrzba toho 4 KM parku by bola tak vyrazne nakladnejsia ako udrzba 4 az 6 prudovej komunikacie s elektrickou? Nedajte sa vysmiat. Asi Vam ekonomika ako architektovi nic nehovori, vsak? Naklady na vybodovanie toho parku by boli mnohonasobne nizsie ako cela vystavba danej komunikacie so vsetkymi jej prvkami, cize rozdiel by sa mohol pouzivat na jeho udrzbu dost dlhu dobu. Len tu prichadza ten velky problem, vsak. Ak by sa postavila len elektricka a popri nej by bol park, developeri by nemohli zacat s planovanou vystavbou, vsak? Pretoze by sa tam nepriviedli vsetky potrebne siete a ak aj ano, nebola by tam komunikacia na ktoru sa pripojit. Toto je ten jediny dovod, pre ktory sa snazite/snazia presadit danu “obsluznu” komunikaciu. Ziaden iny. A ako bolo spomenute aj v clanku, toto problem s dopravou v Petrzalke nevyriesi, kym sa nepostavia aspon 2 nove mosty, pretoze kamenom urazu pri prechode do centra je hlavne prechod cez mosty, ktorych je malo a nestihaju kapacitne dany napor. A tym, ze by sa zviedli tieto novonaplanovane a postavene cesty na stavajuce mosty, by sa situacia len zhorsila.

        Petrzalcan

  2. radní a developeri si neuvedomujú, že keď sa v tomto meste bude zle žiť, každý, kto bude môcť sa skôr či neskôr odsťahuje. a potom tie krabice, ktoré tam nastavajú, dopadnú ako obydick, či vienna gate a mestské časti prídu o obyvateľov a tým pádom aj peniaze. ale myslieť sa v tejto krajine nepatrí, hlavne nie na niekoho iného…

  3. radnych a developerov (jednym slovom “spiny”) nezaujima to ako sa bude kde zit. radnych zaujima len kolko si mozu nakradnut a inak uliat a developeri pocitaju len svoje zisky a peniaze…. cize kvalita zivota na Slovensku nema koho zaujimat.. s tym sa obcan SR bud zmieri alebo si zbali kufre a odide do krajin kde zlodejstvo, spina a bezohladnost nie su narodnym heslom vsetkych “radnych”

  4. Tento clanok nebol o tom aby sa zase Bratislava zkritizovala, toho tu uz bolo nie malo. CK prichadza s rieseniami tak preco sa to stale musi obracat do pesimistickych myslienok? Ani mne sa nepacia niektore kroky Bratislavskych uradnikov, ale to neznamena ze na vsetkych internetovych diskusiach budem iba kydat. Budte konstruktivnejsi!

    1. Prepáčte, ale v BA od roku 1970 nevidím nič pozitívne! Pre mladších to začalo búraním pre most SNP a pokračuje dodnes! Jeden systémový krok v doprave , o ktorej sa bavíme ,nie je. Zamyslite sa ! Len vytváranie bariér! Skúsme jednoduchú prezentáciu v MS a prekladajme jednotlivé systémové vrstvy a potom sa pozrime.Tu naozaj nič iné nepomôže len bitka a defenestrácia, čo dokázal taký Bajan, Ftáčnik si za námestníka vybral Budaja, no fuj, pokračovať netreba.
      Takže o čom pán hovorí? O riešení pre motoristov, cyklistov, ľudí? Riešenia sú len o tuneli! Koľko má rozpočet BA a koľko sa rozkradne.A teraz ešte aj ESO- reforma. Po tomto tu už pomôže len atomová bomba,ktorá by tieto nezmysly zrovnala so zemou. Takže kolego diskutér – quo bono?

  5. Ja si hlavne myslim, ze by sme sa ako ludia tohto mesta mali zjednotit , prijst na verejnu diskusiu a dokazat nasim uradnikom ze s nami nebudu len tak mavat . Proste ak pride vela obyvatelov a ukaze svoj nesuhlas, nemoze byt predsa take jednoduche aby takyto “developersky” projekt presiel. Je jasne ze na SK je vsetko mozne ale takymto pristupom sa nic nezmeni. Viete si predstavit ako by to vyzeralo vo Francuzku ? Sak tam by horeli auta, boli poulicne nepokoje a demonstracie… Toto je nase mesto (teda ja som sa tu narodil aj moja rodina) a ja nedam nejakym chujom pravo to tu cele znicit . Teraz je cas ukazat nie len na facebooku ale skutocne za co vsetci sme a malo by byt kazdeho prioritou sa zaujimat ako to cele dopadne….

  6. Ako návrh je to zaujímavý, ale myslím že by mal rešpektovať východiskový stav a teda veta “V úseku Rusovská cesta – Romanova navrhujeme park v celej šírke.” je nerealizovateľná, keďže v tom mieste má vyrásť Petržalka city, ktoré je už (neviem presne v akom štádiu) pred výstavbou.

  7. Skutočne len ťažko môže Petržalčan, ktorému zostalo trocha rozumu a citu komentovať takéto zámery s chladnou hlavou.
    Takže: Vážení “zástupcovia” a zamestnanci mesta a mestskej časti – začnite sa už konečne chovať ako sa na NAŠICH zamestnancov patrí, lebo tu naozaj hrozí, že ľudu (ovčanom) už naozaj vzkypí krv a vyhádže vás z tých vašich úradníckych oblokov.
    Posledné, čo Petržalka a my Petržalčania potrebujeme, je ďalších 10 rokov prachu, blata a hluku, ktorého výsledkom by mali byť vaše namastené vrecká a naše dlhé nosy. Myslíte si, že niekomu s IQ nad 20 nie je jasné, o čo tu ide?
    Hej, vy, naši draho platení služobníci, želáme si, aby tie miliardy boli investované do jedného nádherného parku pozdľž Chorvátskeho ramena, bez nezmyselnej električky vedúcej od nikiaľ nikam, do rekonštrukcie a údržby existujúcich ciest, cyklochodníkov, do športovísk, zdravotnej starostlivosti, do školstva, vedy a kultúry v Petržalke.
    Bajan, Ftáčnik a spol, je vám to jasné?!!!

  8. Električka je projekt začiatku 20 storočia – rozbitý terén, naťahané troleje, hluk, načo to je? Sú modernejšie riešenia, lacnejšie, tichšie a hodné 21. storočia ako je napríklad nadzemka v Sydney. Šesť prúdov cesty má viesť odnikiaľ nikam. Začínajú na Jungmannovej, teda ústia do lievika – vjazdov na 3 mosty, kde býva permanentná zápcha. 6 prúdov znemená kamióny pod oknami. My petržalčania potrebujeme opraviť starý most a nie takýto nezmyselný megaprojekt. Ale rozumiem tomu, veľké projekty znamenajú veľké možnosti ako tunelovať.

  9. Tak len sa tu len pekne medzi sebou potľapkávajte akí ste dobrí a akí sú tí byrokrati zlí! ;-7 A samozrejme pri tom nezabudnite mazať príspevky, ktoré vašej tupej samoľúbosti nastavujú zrkadlo! :-(

    1. Karol, nemam vedomost, ze by sa nejaky prispevok zmazal, tak neviem na co narazas.
      Od inziniera by som cakal konstruktivnu kritiku na navrh…

  10. Je to koniec dokonca aj teraz zaujimaveho miesta vhodneho na relax. Skoda je, ze oni z toho relaxu nemaju co do kapsy. Neviem sa dockat ked benzin bude stat 5€/l a o zapchach nebudeme ani tusit. potom nam zostanu akurat obrovske plochy plne asfaltu, ktore uz nikto nebude vediet vyuzit.

  11. Dufam ze “projektant co sa pod to podpisal ma trvaly pobyt vo vilovej stvrti na kopci lebo to nemohol byt petrzalcan.Ak maju nasi zastupcovia colen zvysky svedomia zacnu rozmyslat ako ti co maju hajit nase zaujmy.Alebo treba dalsiu megakrizu aby zastavila megachamtavych developerov?

    1. byty, byty, OV? a kde budu ti vseti parkovat .. peknu mapou si nakreslil, ale po prepnuti sa do modu SATELIT VIEW, urcite aj ty sam pochopis nezmyselnost kadzdej cervenej kocky, mozno tak na 1 vynimku ja juhu a jednu na severe ktoru uz niekto zaal stavat … mimochodom, cele to ma byt 1 velke namestie ktore petrzalke chyba, multifunkcie na kazdej terase je viac ako dost :) len ju treba vyuzivat a nechodit do TESCA

  12. Trzalka je dost zaludnena a tlačiNávrh ‘ako ho tu odprezentovala cyklokoalicia sa mi zdá asi najrozumnejsi. Je aj setrny k životnému prostrediu a celkovo by lepsie zapadol do zastavaneho územia. To co prezentuje mesto sa nedá inak nazvať ako zločin na ľuďoch, zločin na životnom prostredí, zločin na meste samotnom. Cesta na danom úseku bola sice plánovaná ale nie v takej podobe v akej je chystana dnes. Elaktricka bude a myslim, ze aj bude pre mesto prospešné, len treba zvoliť takú jej podobnu aby co najlepšie zapadla do daného prostredia. Betónový kolos tom správnou voľbou iste nie je. Na druhej strane by sa mali ludia zacat zaujímať aj o chystané petržalka city. Treba si položiť otázku, preco sa to ide stavat, komu to prospeje? Mestu, ľuďom? Myslim, ze nie. Na zelenej prloche majú vyrat ďalšie byty, kancelárie a neviem co este. Tento priestor by mal byt zachovaný popripade z menšej časti využitý na stavbu parkovacieho domu a zbytok by mal ostať zelený.

  13. k návrhu dobrej električky v Petržalke potrebujem poznať cyklokoncepciu v Petržalke, ide mi o priečne Z-V a pozdlžne S-J väzby s cieľmi.
    Kde to nájdem?

Pridaj komentár