Bratislavu postihla inžinierska brutalita viackrát. Výstavba najväčšieho slovenského sídliska, keď pre Staromestskú ulicu a Most SNP padla značná časť Podhradia, bola jedna z väčších rán. Dve dovtedy celistvé časti – hrad a historické jadro – boli od seba surovo odtrhnuté. Socialistické štruktúry prešli odvtedy demokratizáciou, spôsoby však ostali.
Tentoraz má autostráda pretnúť samotnú Petržalku. Opäť násilne. Za obeť však nepadnú domy, ale stromy. Mesto sa totiž rozhodlo, že v zmysle desaťročia starého územného plánu ide spolu električkovou traťou vybudovať aj mnohoprúdovú ulicu.
Keďže Bratislava spolu s plánom ostala v minulosti aj uvažovaním, nejestvuje dôvod očakávať, že projekt bude inovatívny, typický ľudskou mierkou, ktorú si určí sám občan a myslieť si, že Jantárova cesta nebude tranzitnou tepnou s mocenským a politickým významom.
Vo francúzskom meste Toulouse sa vysporiadali s termínom „bulvár“ v kontraste s našou definíciou – cestnej doprave ostala menej než jedna tretina ulice.
Projektant objednaný spoločnosťou Metro naplánoval druhú Panónsku cestu; odvtedy bol projekt skresaný na štvorprúdovú komunikáciu a šesťprúdovú „len“ v polovici jej dĺžky, pričom významnou požiadavkou bola infraštruktúra pre cyklistov.
Úlohy sa zhostil statočne. Na chodníky nakreslil čiary – cyklotrasy – vedené iba v jednotlivých úsekoch a miznúce pred križovatkami. Rýchlostné pravé odbočenia zas spôsobili, že chodníky sa jednotlivým križovatkám oblúkom vyhýbajú; priechody nie sú vedené v línii chodníka, čo u chodca navodzuje dojem neželaného návštevníka a popiera zmysel bulváru vôbec.
Zlé jazyky tvrdia, že koridor je plný psích výkalov. No aj plný drevín. Ich pôvod nie je dôležitý, podstatná je funkcia. Nech je to akokoľvek, za roky stavebnej uzávery začali obyvatelia považovať územie za oddychovú zónu. Ľudia si vyšľapali prirodzené trasy (línie bielej farby), ako berlínsky múr ich o niekoľko rokov môže preťať zámer mesta (vyznačený červenou farbou).
Hlavný dopravný inžinier však ústupky odmieta. Hovorí, že cesta je potrebná pre autobusy. Tým stačia dva pruhy, resp. dobré prestupy na električku možno zriadiť aj z križujúcich ulíc za predpokladu, že ľudia nebudú musieť prekonávať ozrutné štvorlístkové križovatky. Na porovnanie s diaľnicou reagoval, že napriek parametrom novej cesty, vodiči nebudú jazdiť vysokou rýchlosťou. Vyrieši sa to, podobne ako na Ružinovskej či Karloveskej, ktoré sú známe svojimi opatreniami i smrteľnými nehodami, číslicou „40“ v červenom kruhu. Je skalopevne presvedčený, že riešenie je dobré a cesta v takej podobe, v akej je naplánovaná, má zmysel.
Holandské mesto Houten je vybudované na odlišných princípoch než naša radiálno-okružná sieť; koľajová doprava vedie stredom, zatiaľ čo cesta vytvára okruhy. Petržalka, vďaka tomu, že metro zaspalo a s ním aj výstavba tretej radiály, má šancu byť dopravne obslúžená na rovnakých princípoch. Podobne riešené sú brnenské štvrte Starý Lieskovec či Líšeň.
Podľa pôvodných plánov mala Jantárová cesta pokračovať ďalej do centra mesta. Zámer na Šafárikovom námestí bol deštrukčný. Z plánov našťastie zišlo, no s cestnou dopravou na Starom moste sa rátalo naďalej.
Až Európska únia donútila mesto vzdať sa myšlienky. Otázka je, ako chce Bratislava donútiť EÚ vynaložiť finančné prostriedky na neoprávnenú cestu pozdĺž električkovej trate vo zvyšnom úseku, a najmä „odkiaľ-kam“ má komunikácia viesť, keď jej najdôležitejší článok – Starý most – z úvah vypadol.
Iniciatíva Lepšia doprava navrhovala, aby sa Štúrova ulica, kadiaľ má viesť prvá časť petržalskej električkovej trate, stala čiastočnou pešou zónou s cyklistami a miestnou obsluhou. Umiestnenie druhej koľaje by išlo ruka v ruke s upokojením dopravy a ulica by vynikala najmä kvalitou verejného priestoru. Hlavný dopravný inžinier T. Schlosser už viackrát deklaroval, že architektom sa návrh údajne nepozdáva. Príčinou má byť fakt, že navrhnutá pešia zóna vedie „odnikiaľ-nikam“. Ide pritom o analogické situácie, ale odlišné prístupy.
Cyklokoalícia verí, že koľajové spojenie Petržalky s centrom mesta je ambiciózny projekt, avšak dúfa, že jeho ambicióznosť bude napokon spočívať v rekultivácii a humanizácii územia. Napríklad do podoby campusu v Bordeaux. Podobného názoru je aj hlavná mestská architektka. Ingrid Konrad chce vypísať súťaž na vizuálne stvárnenie okolia trate a bola by nerada, ak by jej súčasťou mala byť stavba znehodnocujúca územie, ktoré obyvatelia považujú za zelené srdce Petržalky.
obrázky: archív, filipán, google a autor
Uz aj to malo zelene co v Petrzalke ostalo ma byt zabetonovane. Predpokladam ze rusna premavka vyzenie z hraniciaceho „kanala“ labute a kacice. Obyvatelia, ktori mali relativne ticho budu musiet znasat hlukove a smogove znecistenie. O nadurovnovych krizovatkach nemozno ani pomysliet a pripadne zapustenie elektrickovej trate je len snom…
Firmu Metro už mali dávno zrušiť, lebo sa v nej ukrýva len množstvo zbytočných povaľačov. Aj tieto reči o rôznych cestách sú len preto, aby im zadali prácu a aby cucali peniaze mesta.
Suhlasim, ked som videl toho pana z fy. Metro hned bolo jasne, ze treba vycicat a podojit co sa este da bez ohladu na akychkolvek obyvatelov, trendy, rok 2013, humanizaciu a zvysenie kvality zivota. Bohuzial, za posledne roky doslo v Bratislave k absolutnej stagnacii a rezignacii na projekty ktore sluzia k zvyseniu kvality zivota. Mesto je neschopne a vytunelovane, nema ziadny cash flow na investicne projekty ani na ich udrziavanie v tomto smere. Nie je mozne aby hlavne mesto nemalo niekolko milionov na absolutne samozrejmu vymenu ciest, chodnikov a udrzbu znacenia. Blizi sa to k anarchii a cele mesto je prerastene korupciou a netransparentnostou, jednou z mala svetlych vynimiek je cyklokoalicia a projekty ktore sa riesia.
Už pred šiestimi rokmi bola samospráva Petržalky reprezentovaná dnešným primátorom ako aj občianski aktivisti proti výstavbe štvorprúdovej cesty: http://www.finance.sk/spravy/finance/13713-pre-petrzalku-je-planovana-stvorprudova-cesta-neprijatelna/ Mňa teraz zaujímajú dve veci: 1.Pokúsil sa niekto z tých, čo boli proti zmeniť za tých 6 rokov územný plán? Ak nie, tak prečo? 2. ako sa k tomu postaví primátor Viete mi neikto odpovedať na tú prvú otázku?
Precitaj si Petrzalke noviny 19.4 a uvidis ako sa k tomu pan starosta stavia…
A najkrajsia veta je v inzercii na stane 7 kde je nadherne opisovany 48m siroky koridor s 23 m zelene. Posledn veta odstavca je: Tento koridor bude od okolitej zastavby a od parku oddeleny a akusticky filtrovany NOVOU zastavbou. Takze kazdemu je jasne ako dopadnu pozemky okolo planovanej cesty…
podpiste peticiu proti vystavbe autostrady! http://petrzalka.otvorene.sk/peticie/chorvatske-rameno
nemusis sa bat, pri rychlosti akou sa na slovensku stavia sa na tom budu vozit najskor az tvoje vnucata
Ak to teda správne chápem, ide o územie, ktoré je dlhodobo uzatvorené za účelom stavby, hej? A medzitým tam vyrástli stromy a ľudia si vychodili cestičky (čo tam vôbec tí ľudia hľadali?) a vám sa z nejakého dôvodu zdá, že tie stromy a cestičky tam proste za každú cenu musia zostať, pretože proste lebo tak a hotovo.
to je fakt, co tam po ludoch! No a tie stromy mali vysekat uz davno. Tak ako sa likviduje kazdy kusok zelene v bratislave. Beton, hluk a smog – to je ono!!
Ja si pamätám ako som sa tam ako dieťa hrával. Bol tam krásny les! Ešte komunisti ho vysekali. No a teraz je tam aspoň niečo čo by chceli zase zničiť? Celé zle…
Ak postavia tu cestu,tak z tejto smutnej krajinky treba len utekat,nema zmysel tu zit,minimalne v tomto meste.
Schlosser je jedna obycajna spina,dobre vie ze ta cesta tam v 21.st. nepatri.
Vynikajúce. Svoj názor som už vyjadril v diskusii pod článkom v SME, ktorého obsah sem skopírujem pre tých, čo to nečítali:
Na internet prenikla DUR:
http://www.dialnice.info/pdf/BA_NSMHD_2E_DUR.pdf
Našťastie je to iba DUR a nie DSP. Osobne nevidím žiaden dôvod výstavby miestami až šesťprúdovky popri tramvaji. Jantárová cesta je dnes čiastočne vybudovaná ako provizórna dvojprúdová komunikácia a to tiež iba v úseku od Viedenskej po Rusovskú cestu a potom od Pajštúnskej po Panónsku cestu.
Máme teda dva úseky, ktoré chábajú: Ruskovská – Jiráskova a Jiráskova – Pajštúnska. V prvom prípade ide o úsek kde sa má asi masívne stvať nové centrum Petržalky. OK, tam pochopím aby vznika nejaká dvojprúdová komunikácia pre miestnu lokálnu obsluhu. V druhom úseku (Jiráskova – Pajštúnska) nevidím žiaden dôvod prečo by mala vznikať akákoľvek cesta, nakoľko je možné bez veľkej zachádzky ísť paralelnou Romanovou. Viem si predstaviť že by v tomto území vnzikol centrálny park s polozapustenou električkou ktorá by išla v existujúcej jame, vyhĺbenej ešte pre metro. Ponad električku by boli podľa potreby lávky (bezbariérové), trať by bola oplotená a oklo nej vysadené kríky (zníženie hluku, estetika). Zároveň by električka križovala Romanovu aj Pajštúnsku mimoúrovňovo – podjazdom. Nie som fanda veľkých betónových križovatiek.
Odmietam križovatky tak ako sú navrhované v DURke, rovnako umietnenie niektorých zastávok a hlavne nedostatočný počet priechodov a ich umiestnenie. Celé je to veľkorysé plánovanie „diaľnice v meste“. Tá by mi ako taká nevadila, tak ako mi nevadí Ružinovská. Vadí mi ale že vôbec nie je nutná! Nejde mi do hlavy načo likvidovať zeleň. Nepoviem keby kolabovali jednotlivé úseky Jantárovej cesty, keby kolabovala Romanova, ale intenzita dopravy si nevyžaduje takú dopravnú stavbu na úkor zelene! Načo vytvárať viac priestoru pre autá tam, kde ho netreba? Iba by to indukovalo ďalšiu dopravu. Petržalka mala desaťročia stavebnú uzáveru v koridore nosného systému. Tým že nevznikla ani Jantárová si doprava našla iné trasy. Dnes sa ukazuje že cestná doprava v Petržalke funguje aj bez štvorprúdovej Jantárovej. Načo ju tam potom pchať? Stačí vybudovať tramvaj ktorú môžeme citlivo zakomponovať do jestvujúceho územia. Tam kde má byť nová výstavba spravme obslužnú dvojprúdovú Jantárovú a hotovo.
Na záver: úsek Jantárovej cesty medzi Lietavskou a Šintavskou je nakreslený až šesťpruhový. Pýtam sa načo, keď dnes je tam obyčajná dvjoprúdová komunikácia lokálneho významu, na ktorej sa nevytvárajú zápchy? Prečo by to v tom úseku nemohlo vyzerať nejako tatko: http://img.photobucket.com/albums/v630/kiko2/CIMG2348.jpg
K tomu nezmyslu nakreslenému za Panónskou sa radšej ani vyjadrovať nebudem, stačí konštatovanie že je to obrovský pomník šibnutéhmu dopravnému plánovaniu a príklad toho čo vznikne, keď sa projektant utrhne z reťaze.
Problém môže byť v územnom pláne:
http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11031311
Ten prepokladá Jantárovú ako zbernú komunikáciu FT B2. Takže DURka je v súlade s územným plánom. Lenže ÚP má krásne nakreslený nosný systém ako podpovrchovú dráhu, o ktorej vieme že nebude tak skoro, ak vôbec.
Považujem za absolútne prioritné iniciovať zmenu ÚP tak, aby sa vyškrtla Jantárová cesta tak ako je uvažovaná už nejaké to desaťročie. Potom by nevznili také výkresy, ako máme možnosť vidieť. Je prirodzené že ľudia sa proti tomu búria. Opakujem, keby bola výstavba štvorprúdovej Jantárovej cez celú Petržalku dopravne opodstatnená, tak proti nej neprotestujem. Som však presvedčený že doprave opodstatnená NIE JE, určite nie tak, ako je navrhovaná v DUR a ako s ňou uvažuje ÚP Bratislavy.
Keď si ale pozrieme toto: http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11031309
Tak vidíme čo všetko tam má vznikať. Miesto zelene občianska vybavenosť celomestského a nadmestkého významu + ďalšie zmiešané územie OV + bývanie.
Opakujem to čo som písal vyššie, som za to aby Jantárová bola zachovaná ako samostatná dvojprúdová obslužná komunikácia (tak ako provizórne vznikla) s tým, že možno uvažovať o vybudovaní dvojprúdovej Jantárovej medzi Rusovskou a Jiráskovou v rámci Petržalka City. V úseku Romanova – Pajštúnska nevidím dôvod výstavby cesty. Stačí upraviť niektoré križovatky, doplniť o radiace pruhy. Hlavne by som električku vôbec neťahal uprostred akejkoľvek cesty, nechal by som ju čo najviac samostatnú a využil by som už vyhĺbené jamy pre metro a viedol nimi električku tak, aby križovala komunikáciu mimoúrovňovo, konkrétne podjazdom podpod existujúce cesty bez výstavby nadjazdov, estakád a rámp, ktoré by pôsobili ako päsť na oko.
Verím že električka sa dá zakomponovať do existujúceho územia oveľa citlivejšie a nevyžaduje si výstavbu cesty tak, ako možno vidno v DUR.
—
Nesmieme sa vzdávať a musíme bojovať – ale prosím argumentami a hľadaním kompromisov, nie ako typickí aktivisti typu grínpiss s klapkami na očiach…
Erik
Hm… Takže Romanova, na ktorej bol hneď od začiatku vybudovaný pruh pre cyklistov (ktorý si hneď po „nastolení demokracie“ pokojne obsadili „motoristi“ ako neplatené parkovisko a niektorí ho dokonca používajú ako garáž!) sa môže, podľa Teba, pokojne používať ako súčasť obslužnej radiály (čo tam po obyvateľoch, veď tí si už podistým za tých vyše 20 rokov na hluk a prach mohli zvyknúť!) len preto, aby ste si mali Ty a Tebe podobní vyznávači zdravého životného štýlu kde venčiť svojich „miláčikov“ a užívať si to doterajšie božské ticho, na ktoré ste zvyknutí z vášho rodného lazu! ;-7 Samé mudrovanie na nete a spisovanie petícií proti všetkému, čo zaváňa dobudovaním a, nebodaj, premenou tej ohováranej nocľahárne na plnodnotnú mestskú časť, ale na jar, keď by sa malo v Petržke po zime poupratovať a vyčistiť ju od zvyškov po vašich „miláčikoch“, nie je z vás „aktivistov“ vidno ani nohu! :-(
Šuhajko, ukľudni sa.
Nie som zo žiadnych Lazov, som 5. generácia Bratislavčanov. V Petržalke nebývam ani som nikdy nebýval, ale poznám tú lokalitu. Psa chodím venčiť k Morave.
Dopravná situácia na Romanovej nie je podľa mojich informácií kritická. To že autá obsadili cyklochodník je vizitkou spackanej statickej dopravy, nie dynamickej. Petíciu som nepodpísal.
Netvrdím že súčasný stav je ideálny, tvrdím iba že z dopravnej stránky nevidím dôvod výstavby štvorprúdovky popri tramvaji. Považujem za chybu nahrádzať zeleň betónom a asfaltom, ak to nie je nutné. To že v zeleni sa občas povaľujú odpadky a bezdomovci nevyrieším predsa tak, že tú zeleň zruším! To nie je riešenie príčin, ale následkov. Preferujem výstavbu parku pre skutočný, bezpečný a kultúrny oddych miesto tej divočiny ktorá tam je. Z hľadiska kvality života v meste to prinesie viac ako nepotrebná cesta.
Na záver zopakujem už tretí krát že cesta ako taká by mi nevadila, tak ako mi napr. nevadí Ružinovská, ktorú vôbec neberiem že by preťala Ružinov. Vadí mi ale likvidácia zelene a výstavba cesty tam, kde tá cesta NIE JE dopravne nevyhnutná. Už chápeš?
Erik
Vravím áno cyklistickej doprave pozdĺž celej dĺžke Chorvátskeho ramena! Avšak treba si uvedomiť, že to čo je tam dnes, je absolútne neadekvátne nazývať kultúrnym priestorom pre relax a rodinu. Pravda je taká, že po zime vždy vykúkne tona odpadkov, ľudia si navykli skracovať cestu a vytvárajú tým neskutočné blato, v lete v náletovej zeleni prespávajú individuá rôzneho typu a výnimkou nie sú ani požiare. Prosím Vás, toto niekto z Vás nazýva priestorom na relax???
S budúcou trasou električky si viem predstaviť lemovanú výsadbu stromčekov a krov, ktoré sa budú počítať na tisíce. Takáto cesta by mohla byť súmerne od tzv TPDčka po hranice potiahnutá kvalitnou cestou pre peších a cyklistov a dotvorená kvalitnou architektúrou. Samozrejme, mestský park je nutnosť, za ktorou mesto musí stáť!
Tak prosím Vás preboha, prehodnoťte svoje názory, nikto tu nie je proti zeleni a nikto nebojuje za novú betónovú džunglu. Je to dostatočne priestranné miesto, ktoré má multifunkčne slúžiť pre všetkých. Verím, ak sa dokáže citlivé spojiť s kvalitným,príjemným a zeleným, tak Petržalka dostane novú tvár, ktorú si tak veľmi zaslúži.
Pokiaľ sa dobre pamätám, takprvá zmienka o koľajovej doprave do Petžalky padla niekedy koncom roka 1968 ako odozva na „emancipačný – nacionalistiký charakter“ vzniku federácie. V prvých etapách sa hovorilo o podobnom projekte ako sa začal stavať v Prahe. Od vtedy pretieklo dolu Dunajom vodyyyyy! žiaľ z dôvodov „bratislavského zmýšlania“ sa dodnes v podstate nič zmyslu plného v BA nevatvorilo. Ak sa pozriem na charakteristiku dopravy, teritoriálne rozloženie jednotlivých častí mesta a následných väzieb – stav je katastrofálny. Aj napriek tomu sú podľa mňa navrhované riešenia výplodom chorého riadenia. Jednak nie sú skĺbené základné funkcie komunitného charakteru a jednak takú mieru prostitúcie samosprávy treba hľadať. Jeden príklad sú Kramáre ako mestský celok,kde je absolútne nedoriešený vzťah bývania, funkcionality nemocnice a dopravy. To čo sa dokázalo na Kramároch je na Nobelovu cenu za BLBOSŤ. Čo sa týka Petržalky je to problém sám o sebe ,lebo jej funkcionalitou stále v prevažnej miere zostáva Havlova králikáreň na prespatie a s tým súvisiace toky dopravy. Ak sa pozriem na navrhovanú trať tram opätovne dosiahnem len na jedno úzke miesto a to vyústenie pri MV,kde podľa predloženej dokumentácie dokonca nesedia pre navrhované typy električiek ani výškové parametre. Vie si niekto predstaviť ten chaos v špičke kedy sa budú v jednom bode krížiť tram a nosná 4 prúdová nábrežná komunikácia???? Je jasné,že plakať je neskoro, lebo tak ako za starého systému sa 20 rokov nič neurobilo, tak ani dnes za viac ako 20 rokov BA nepostúpila nikam. Samotné trasovanie koľajovej dopravy odpovedá mestu o 70 rokov späť. Všase vo svete sa systém koľajovej dopravy rieši systémom okruh – radiála. A okrem toho sa nerieši nákupom tram,ktoré sú 3 – 4 x drahšie ako bežne- v BA ideme nakúpiť tram v cene cca 7 mil Euro/ks – vo svete 2 mil./ks. A to ešte nevravím, že ak pustím tieto tram na dnešné trate , do pol roka môžem tieto podvozky vyšrotovať. Trochu iný nekoncepčný príklad prestavby žst. Keby sa projektanti trochu zamysleli a prehodili by pod povrch Brnenskú / Šancovú a hlavnú dopravu by viedli pod povrchom a mestskú , zrazu by sme mohli skrášliť Štefánikovu, zrušili by sme bariéru dopravnú a mohla by sa napr. vrátiť tram aj k Grázel kováčovnu palácu. A propo. Čo je to za nezmysel mať pred prezidentským palácom zástavku MHD ( nikde nie je ,keď už len z bezpečnostných dôvodov ). A takto by som mohol pokračovať krok za krokom vo vypočítavaní úspechov „urbanizmu“ Ba . No čo veď je to najväčšia dedina na SK a bradavica na Dunaji. Ani sám veľký Šlachta nič nedokázal. Koľko rokov stojí monštrum pri YMCE. Ako vyzerá Poštová? Stále viac a viac si tu pripadám ako na tržnici v Subotici , alebo špinavom Livorne alebo Pize, kde hneď za múrom šikmej veže vládne totálny bordel. Za svetlé zajtrajšky.
osobne tu vidím priestor na spoločný konsenzus. Jedná sa o veľké priestranstvo, je teda nutné, aby slúžilo multifunkčne. Moja predstava je asi takáto:
https://maps.google.sk/maps/ms?msid=207259968555099875782.0004da7d0333964429aa3&msa=0&ll=48.116042,17.111034&spn=0.007779,0.021136
kto by chcel poznať skutočný stav okolia Chorvátskeho ramena, tak radím otvoriť nasledujúci link. Na ňom je dobre vidieť, ´´vo co tu kráčí´´.
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=874044&page=20
No moja predstava je takato ale …… ale …… nie v tomto systeme
1. Kompletna revitalizacia ramena uprava parky lavicky chodniky Vycistenie ramena plus travicka ako sa patri
2. Ziadna cesta kde sme aby som prestupoval v prvotnopospolnej spolocnosti hallooooo rok 2013
3. Iba elektricka ktora bude na estakade pozdlz celej petrzalky az na koniec samozrejme na zastavkach by boli pri schodisku vytahy a urcite novy typ pekna a ticha
4. BONUS : zrealizovat male clnky na ramene v petrzalke ako v benatkach
5. Us sme na konci tak prajem fajn cestu elektrickou as na koniec petrzalky bez prestupu a poobede fajnu prechadzku s usmevom na tvari
6. BUD BUDEME ZASE TICHO ALEBO ODSTAVIME TYCH KLAUNOV CO MAJU V HLAVACH PILINY HMM?
[…] trať, komplikuje prestupy a tvorí nové bariéry pre chodcov a cyklistov. Viac v článkoch Petržalku pretne autostráda a Návrh riešenia nosného systému MHD v […]