V novembri 2014 bolo otvorené nákupné centrum Bory Mall. Otvoreniu predchádzalo masívne budovanie dopravnej infraštrukúry. Keďže bývam v Lamači a od jeho posledných domov je to do Bory Mallu vzdialenosť, ktorá sa dá pešo prekonať za 15-20 minút, rozhodol sa sa spraviť praktický test toho, ako mesto naozaj podporuje trvalo udržateľnú dopravu, chôdzu a podobné dobre znejúce a marketingovo predateľné pojmy :)

Moja trasa začala na lamačskom sídlisku a prvé kroky viedli po chodníkoch, ktoré boli vybudované ešte pri výstavbe panelákov. Dokonca aj pri výstavbe predajní áut na Hodonínskej vznikol aj chodník zo zámkovej dlažby. Za mostom, ktorý tvorí hranicu katastrov Lamača a Záhorskej Bystrice, sa však už mesto prestalo držať zásady, že popri ceste a najmä frekventovanej ceste, by v intraviláne mal viesť chodník. Chodník jednoducho nepokračuje.

 

Úzka krajnica a odvodňovací žľab. Pre chodca nevhodné podmienky.

 

Za mostom sú priestorové pomery výrazne lepšie. Napriek tomu tu nie je aspoň úzky chodník. Zato vozovka je dimenzovaná veľkoryso.

 

Vyvýšená planina na obrázku je zvyškom telesa pôvodnej cesty pred výstavbou kruhovej križovatky (OK5). Chodník tu nie je.

 

Priestor ako stvorený na chodník. Chodník však stvorený nie je. Na opačnej strane cesty sa nachádzajú prevádzky, ktoré sú prístupné len autom. Amerika v minulom storočí.

 

Až do tohto bodu sa dá prejsť pešo relatívne bezpečne a pohodlne, aj keď po nespevnených plochách. Prechod cez Lamačský potok má dostatočne široký priestor za zvodidlami. Problémom však je prekonanie zjazdovej rampy z diaľnice D2, ktorá je chránená zvodilami. Tie sa síce preliezť dajú, ale ide o adrenalínovú aktivitu, keďže prichádzajúce autá ani zďaleka nedodržujú rýchlosť 50 km/h. Chôdza po okraji vozovky je ešte nebezpečnejšia, kedže krajnica tu prakticky neexistuje (narozdiel od predchádzajúceho stavu) a uskakovať nie je kvôli zvodidlám možné.

Ak by projektanti, mestskí dopravní inžinieri a v neposlednom rade policajti nemysleli len na motorové vozidlá, takáto prestavba križovatky by bola neakceptovateľná. Priechod pre chodcov by tu nebol najvhodnejšie riešenie (aj keď omnoho lepšie ako súčasný nulový stav), vzhľadom na pomery sa však priam núka vybudovanie podchodu. Ten by zároveň mohol slúžiť aj pre cyklistov, ktorým sa po rozšírení cesty tiež zhoršili podmienky.

 

Rýchlo idúce vozdidlá z diaľnice.

 

Priestor „pre chodcov“ pod diaľnicou D2.

 

Ak sa niekto vyberie pešo do Borov, rôzne prekážky ho presviedčajú, že to nie je podporovaný spôsob dopravy. Najlepšie ísť autom a v núdzovom prípade MHD. Len nepoužívať vlastné nohy.

 

Do ďalšieho priestoru sa chodník tiež bez väčších problémov zmestí a s pribúdajúcou zástavbou by mal byť v kultúrnej krajine samozrejmosťou.

 

Teleso pôvodnej cesty, chodník tu mohol byť ďaleko od vozovky.

 

Nová okružná križovatka zasahuje do telesa pôvodnej cesty.

 

Improvizovaný „chodník“.

 

Po tejto fotografii sa mi bohužiaľ vybili baterky vo fotoaparáte, takže ďalšie pokračovanie nie je zachytené obrazovo. Zvyšný úsek je však pre chodca už pomerne bezproblémový (aj keď podľa očakávania bez chodníka). Za križovatkou je dostatočne široký priestor na vybudovanie chodníka až po zastávku MHD, od ktorej už chodník aj priechod pre chodcov (hoci úplne mimo pešieho ťahu a tak dosť často ignorovaný) do Bory Mallu našťastie vedie.

Na invalidnom vozíku alebo s detským kočíkom to ani neskúšajte. Opačná strana cesty je pre chodca podobne nepriateľská.

Pre porovnanie fotografia pôvodného stavu z Google StreetView. Ak išiel niekto pešo, mal k dispozícii širokú krajnicu. Zďaleka nie ideálne riešenie, no namiesto jeho zlepšenia výstavbou chodníka došlo k jeho zhoršeniu (rozšírenie cesty a zúženie až zrušenie krajnice).

 

Na záver fotografie z nákupného centra v rakúskom Parnorfe. Hoci sa nachádza omnoho ďalej od zástavby v Parnorfe i Neusiedli, z oboch strán k nemu vedie bezpečný chodník kombinovaný s cyklotrasou, dokonca aj cez most ponad diaľnicu A4.