Výstavba zóny Twin City pri autobusovej stanici je okrem iného podmienená prestavbou križovatky Mlynských nív s Karadžičovou. Hlavným cieľom prestavby je pochopiteľne jej skapacitnenie pre automobilovú dopravu, keďže ide o projekt primárne zameraný na výstavbu stanice pre verejnú dopravu. To sa vzhľadom na obmedzené miesto dosahuje „čarovaním“ s pešími trasami.

Križovatka v dnešnom stave má priechody cez tri ramená (západné, severné a východné). Na severnej strane je aj stredový ostrovček, zvyšné dve ramená chodci prechádzajú na jeden raz. Okrem toho za na východnej strane nachádzajú aj dva trojuholníkové ostrovčeky slúžiace na zrýchlenie pravých odbočení. V minulosti tu existoval aj priechod cez južné rameno (bez stredového ostrovčeka), ten však bol zrušený na skapacitnenie pravého odbočenia z centra na Dostojevského rad.

Križovatka je riadená svetelnou signalizáciou s týmito fázami:

• priame smery a pravé odbočenia zo severu a juhu (červená)
• všetky smery z východu (žltá)
• ľavé odbočenia zo severu a juhu (svetlomodrá)
• všetky smery zo západu (zelená)

Zaujímavosťou križovatky je aj to, že cez najvyťaženejší peší priechod v tejto križovatke (súbežne s Mlynskými nivami) sa dá prejsť až dvakrát za cyklus križovatky. To je v Bratislave výrazný „nadštandard“ a trasa je tým viac atraktívna pre chodcov.

Výpočty budúceho zaťaženia križovatiek sa realizovali podľa metodiky kapacitného posudzovania križovatiek, ktorú má vypracovanú mesto a ktorá je primárne orientovaná umožniť prejazd čo najväčšiemu množstvu motorových vozidiel. S verejnou dopravou ako spôsobom riešenia dopravnej situácie uvažuje len okrajovo a s nemotorovou vôbec.

Približný stav po prestavbe vidno z dokumentácie z EIA procesu:

Prvá zmena je pridanie ďalšieho pruhu od autobusovej stanice na Dostojevského rad (jeden spoločný pruh na odbočenie i jazdu priamo bude zmenený na dva samostatné) i stredový ostrovček na východnej strane (po pridaní pruhu by dĺžka priechodu nevyhovovala normám). Táto zmena je však bez negatívnych dopadov na chodcov, naopak im umožní priechod križovatky počas viacerých fáz.

Z výpočtov vyplynula najmä potreba posilniť ľavé odbočenie zo severu. Dnes je toto odbočenie v jednej fáze s ľavým odbočením z južnej strany. Južné odbočenie je však málo frekventované, preto prípadné predlžovanie tejto fázy nie je vhodné.
Skapacitnenie ľavého odbočenia sa dá riešiť viacerými spôsobmi, najmenej invenčné je pridanie ďalšieho pruhu a ďalšie rozšírenie vozovky na úkor chodcov.

Fázy križovatky budú zrejme nasledovné:

V stiesnenom priestore však platí niečo za niečo. V tomto prípade je riešenie na úkor chodcov. Dnešný priechod pre chodcov cez severné rameno križovatky Mlynské nivy x Karadžičova bude zrušený. Ako náhrada bude síce obnovený priechod na južnej strane a tiež vytvorený nový priechod pri vyústení Páričkovej, no táto náhrada nie je dostatočná. Hlavným dôvodom je prerušenie hlavného pešieho ťahu od autobusovej stanice do centra. Pražský Manuál tvorby verejných priestranstiev (typ materiálu, ktorý Bratislava vypracovaný nemá) hovorí:
Přímost pěšího a cyklistického pohybu
Žádoucí je zachovávání přímé trasy chůze, bez zacházek. Nevhodné je oddalování od přirozené přímé linie přecházení nebo cyklistického průjezdu. Přímé pěší vazby je potřebné standardně zajistit na všech ramenech křižovatky formou přechodů pro chodce, případně míst pro přecházení s bezbariérovou úpravou. Vynechání pěší vazby je přípustné jen ve zcela výjimečných případech.
Nepriama trasa je aj časovo dlhšia, dnes je možné v smere rušeného priechodu prejsť križovatkou v najlepšom prípade (svieti zelená) za cca 10 sekúnd, čo je čas potrebný na prejdenie z jednej strany na druhú. V najhoršom prípade je potrebné prirátať čas na naskočenie zelenej cca 60 s.
Po zrušení priechodu to bude v najlepšom prípade viac ako celý jeden cyklus križovatky, teda 100 sekúnd (plus 10 sekúnd). Ak, pôjde chodec z centra a nestihne červenú fázu, tak si môže prirátať ďalších cca 70-80 sekúnd. Čo sú tri minúty. Po zmene teda bude trvať prekonanie križovatky najmenej trikrát toľko a chodec tu stratí cca 100 sekúnd, teda minútu a pol.

Problémom je aj kapacita priechodov. V zóne po výstavbe pribudne množstvo chodcov, no napriek tomu v kritickom smere západ-východ nebude možné prejsť dva krát za cyklus, ale len raz a aj to v najkratšej fáze. Veľkosť nového ostrovčeka bude minimalistická, kapacitné posudzovanie chodcov sa však nerobí.

Ak je potrebné zvýšiť priepustnosť ľavého odbočenia od Karadžičovej, riešením hodným preskúmania je podľa nás zmena fáz signálneho plánu.
Pre smer sever – juh by sa zmenili fázy z dnešnej jednej pre priame smery a pravé odbočenia a druhej pre ľavé odbočenia na súčasné vypúštanie všetkých smerov z oboch strán. Následne je možné stredný pruh zo severu (dnes priamy) zmeniť na priamy a na odbočenie vľavo (tak je to dnes od centra i od autobusovej stanice). Tým sa zvýši kapacita ľavého odbočenia. Treba si uvedomiť, že okrem novej dopravy bude časť existujúcej (najmä autobusy SAD) odbočovať už na Páričkovu, kde bude nový vjazd do autobusovej stanice.
Ak by sa toto riešenie ukázalo ako kapacitne vyhovujúce, nebude potrebné pridávať ďalší pruh a rušiť ostrovček a tým aj celý priechod.
Samozrejme plne schvaľujeme a podporujeme obnovenie priechodu na južnej strane križovatky i vytvorenie nové v línii Malého trhu a Páričkovej, čo je iný dôležitý peší ťah.

Ak by boli problémy s akceptáciou tohto návrhu a bolo by nutné pridávať odbočovací pruh zo severu, vieme si predstaviť aj riešenie s posunom osi vozovky na západnú stranu do dnešného chodníka. Ukrajovať s chodníkov nie je ideálne, avšak akceptovateľné v prípade, že je to nutné na zachovanie priechodu. Prakticky ide tak či tak o priestor, ktorý nepatrí chodcom a divoko sa na ňom parkuje, ako dokazuje aj fotografia z Google StreetView:

V kontexte kompletných ulíc, o ktorých hovorí aj pán primátor Nesrovnal je popísané riešenie výsmechom. Aký je váš názor? Bude vám ako chodcom presun priechodu vyhovovať alebo to vnímate ako problém? Napíšte nám alebo zodpovedným predstaviteľom mesta, určite si radi vypočujú váš názor.

Táto aktivita bola realizovaná ako jeden z výstupov projektu Informovanosť a zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov.

Projekt Informovanosť a zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov bol podporený sumou 13446 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014 (www.eeagrants.org). Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Informovanosť a zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov je zvýšenie zapojenia MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.