Reetta Keisanen: Každá budova musí byť prístupná na bicykli

Helsinki sú so svojimi 600 tisíc obyvateľmi o niečo väčšie ako Bratislava a o niečo väčší je aj ich rozpočet na cyklodopravu, v mnohých veciach nám ale môžu byť inšpiráciou. Rozprávali sme sa preto s tou najpovolanejšou osobou, cyklokoordinátorkou mesta Helsinki, Reettou Keisanen.

Reetta Keisanen, cyklokoordinátorka mesta Helsinki (Paula Kukkonen, City of Helsinki)
Reetta Keisanen, cyklokoordinátorka mesta Helsinki (Paula Kukkonen, City of Helsinki)

Čo je presne náplňou práce cyklokoordinátora mesta Helsinki?
Ide najmä o tímovú prácu – zabezpečovať spoluprácu jednotlivých ľudí a pracovísk. Cyklistickými záležitosťami sa totiž zaoberá viacero oddelení – Oddelenie mestkého plánovania, kde pracujem ja, Oddelenie správy komunikácií, stavieb a zelene, Dopravný podnik, či Oddelienie športu a ďalšie. Tiež zastrešujem niektoré projekty, ako napríklad tvorba Helsinki Bicycle Account, ktorý vychádza každé dva roky. Snažím sa hlavne dotiahnuť plány do úspešného konca, občas sa aj podieľam na ich návrhoch.

Koľko ľudí pracuje vo vašom oddelení?
V samotnom úrade cyklokoordinátora sme traja. V celom našom úseku dopravy je ale asi 70 ľudí, a dokopy v Oddelení mestského plánovania asi 300 ľudí. Pre zaujímavosť, mesto Helsinki zamestnáva dokopy 40 000 ľudí, čím je najväčším zamestnávateľom v krajine.

Vnímaš už nejaké zmeny za dobu odkedy si cyklokoordinátorkou?
Na tejto pozícii pracujem zhruba 2,5 roka a zmenilo sa toho dosť. Veľký význam pre Helsinki malo hlavne vytvorenie Programu pre propagáciu cyklistiky, ktorý zahŕňal požiadavky na vyšší rozpočet a posilnenie ľudských zdrojov, potrebu siete cyklotrás v dopravnom genereli, a všetko ďalšie podstatné. Vďaka nemu aj funguje náš úrad v súčasnej podobe. Sme traja a robíme nonstop, no potrebovali by sme ešte viac ľudí – najmä technicky zameraných, na kvalitné detailné plánovanie infraštruktúry, no takých je nedostatok.

Helsinki Bicycle Account je publikácia, ktorá obyvateľov oboznamuje so štatistikami, plánovanými cyklotrasami a ďalšími užitočnými informáciami. Ak chcete získať skvelý prehľad o cyklistike v Helsinkách, nájdete ho tu
Helsinki Bicycle Account je publikácia, ktorá obyvateľov oboznamuje so štatistikami, plánovanými cyklotrasami a ďalšími užitočnými informáciami. Ak chcete získať skvelý prehľad o cyklistike v Helsinkách, nájdete ho tu.

Máte teda k dispozícii aj vlastných inžinierov na kreslenie samotných výkresov?
Áno, máme. Viem, že Oddelenie správy komunikácií, stavieb a zelene si niektoré špeciálne projekty objednávalo od externých firiem, ale my si robíme všetko sami.

Mohla by si nám v skratke popísať koncept budovania cyklotrás v Helsinkách?
V celom meste budujeme takzvanú Baana network, čo je sieť cyklodialnic na pohodlné dlhé presuny, ktorú dopĺňa podrobnejšia sieť cyklotrás v centre Helsiniek, pretože to je miesto, kde sa uskutočňuje najviac presunov. Základným heslom je, aby bola na bicykli bezpečne prístupná každá budova. Samozrejme, na každej ulici nemusí byť segregovaná cyklotrasa, ale v tom prípade musí byť veľmi upokojená automobilová doprava.

Aký je rozpočet mesta Helsinki? Aká časť je vyčlenená na dopravu, a aká na cyklodopravu?
Celkový rozpočet na dopravu na tento rok je zhruba 120 miliónov euro, z čoho na cyklodopravu je vyhradených 10 miliónov. S tým sa už pracuje dobre. Aj keď nakoľko má mesto do roku 2020 cieľ dostať na bicykel 15% ľudí, mohlo by sa to ešte navýšiť.

rozpocet 2016
Kompletný rozpočet mesta Helsinki môžete nájsť tu. Ak vás pre porovnanie zaujímajú čísla z Bratislavy, môžete si rozpočet pozrieť v našej vizualizácii na rozpocet2016.cyklokoalicia.sk. Na výstavbu a údržbu cykloinfraštruktúry bolo tento rok vyhradených 420 tisíc euro.

Považuješ proces výstavby novej infraštruktúry za rýchly a efektívny?
Teraz, keď sa tento rok podarilo prijať nový dopravný generel, v ktorom sú všetky plánované cyklotrasy, to ide omnoho rýchlejšie. Keď sa zameriame na rekonštrukciu jednej ulice, trvá to tak 2-3 roky, kým sú zmeny dokončené. Zhruba rok trvá plánovanie u nás, potom predáme projekt na Oddelenie správy komunikácií, stavieb a zelene, kde si spravia ešte podrobnejšie výkresy a postavia to. Stále to považujem za pomalé, aj keď niektorím služobne starším kolegom sa to už zdá oproti minulosti rýchle.

A ako dlho to trvá napríklad v prípade, že ide len o zmenu značenia?
Navrhnúť zmenu môžeme hneď, ako sa ukáže potrebná, ale stále trvá minimálne pol roka, kým sa implemetnuje, pretože to musí prejsť cez viacero ľudí a musí prejsť určitá minimálna doba na pripomienkovanie, a stále je s tým veľa papierovania.

Ako celý proces prebieha? Musia sa jednotlivo schvalovať všetky nové projekty, alebo máte do určitej miery voľnú ruku?
Záleží na rozsahu. Pokiaľ ide o menšie projekty, rozhodnutie je na riaditeľovi Úseku dopravného plánovania. Pokiaľ ide o väčšiu zmenu, ako napríklad jedna celá ulica, musí ju odhlasovať Rada Oddelenia mestského plánovania, čo už sú politické funkcie. A pokiaľ ide o naozaj veľký zásah, ako napríklad keď sme nedávno z jednej veľkej ulice kompletne vylúčili osobnú automobilovú dopravu, muselo to ísť aj cez samotné mestské zastupiteľstvo.

(c) Jussi Hellsten
Príklad novej infraštruktúry v meste. (Jussi Hellsten, City of Helsinki)

Ako komunikujete s občanmi? Snažíte sa získať spätnú väzbu?
Áno, dostáva sa k nám veľa spätnej väzby. Ako to už býva, ide najmä o negatívnu spätnú väzbu cez internet, že by sme mali robiť viac, ale aj to pomáha zisťovať, na ktoré miesta by sme sa mali zamerať, a že vôbec ľudia majú záujem. Takisto sa ale snažíme s ľudmi stretávať. Mimoriadne dôležitá je pre Helsinki miestna cyklistická organizácia, ktorá je okrem organizovania akcií pre cyklistov aj skutočným partnerom pri vytváraní dopravnej politiky – veľmi nám pomáha ich kontrola našich návrhov.

Zúčasťnuješ sa aj critical mass?
Áno, zvyknem. Myslím si že je dôležité mať v meste tieto cyklojazdy. Potvrdilo sa to aj pri spomínanej ulici, z ktorej teraz celkom vylučujeme IAD, ktorú critical mass vždy navštevovala. Myslím, že to vie pozitívne ovplyvniť decision makerov. Ale je pravda, že niektorím ľuďom sa tá idea nepáči.

Ako zbierate štatistiky o pohybe cyklistov v meste?
V Helsinkách je momentálne 18 automatickým sčítačov, ktoré nám dávajú presné údaje, s ktorými potom pracujeme. Samozrejme sa snažíme inštalovať viac a viac týchto sčítačov, a tiež sa snažíme, aby tieto dáta boli všetkým voľne dostupné. To sú čísla, no okrem toho sa ľudí pýtame čo si myslia, čoho tu chcú viac, čoho menej a tak ďalej.

Čo považuješ za momentálne najväčší problém mesta Helsinki v oblasti cyklodopravy?
Stále potrebujeme komplexnejšiu sieť cyklotrás, ktoré nie sú prerušované, majú svoju logiku a jazda na nich je plynulá.
Ďalším veľkým problémom je parkovanie bicyklov. Cyklisti stále pribúdajú, a tak musia pribúdať aj miesta na parkovanie.

A ako to vnímajú obyvatelia?
Na jar vychádza nový Helsinki Bicycle Account, zrovna som dostala štatistiky o počte cyklistov za minulé leto, a tiež výsledky prieskumu kvality bicyklovania. A aj keď sme sami vedeli, že parkovanie bicyklov je veľký problém, prieskum ukázal, že obyvatelia ho považujú za najväčší, takže na tom musíme naozaj popracovať.
Hneď ďalšia vec, s ktorou sú cyklisti nespokojní, sú staveniská a obchádzky, pri ktorých sa stále nemyslí na cyklistov. Uviedlo to takmer 70% ľudí.

Helsinki
Veľmi nešťastne riešený výjazd zo staveniska v Helsinkách – obchádzka po cyklotrase je až niekoľko stoviek metrov, zostáva nebezpečný vstup na vozovku. (Cyklokoalícia)

Helsinki spustili tento rok mestský bikesharing. Prečo to trvalo tak dlho? Naplnil vaše očakávania?
Bikesharing je superúspešný, a myslím, že sa z neho tešia v Helsinkách naozaj všetci. Používateľov bolo viac ako sme čakali a už v prvom mesiaci bolo uskutočnených v priemere 9 jázd na bicykel denne. Som veľmi rada že to tu máme a budúci rok sa systém ešte rozšíri.
Prečo to trvalo toľko rokov, to je dobrá otázka. Myslím, že najväčší problém bol v samotnom meste Helsinki, v tom, ako si tu organizujeme prácu. A spočiatku napríklad dlho bojovali proti samotným staniciam, kvôli reklame, ľudia ktorý majú na úrade starosť práve vzhľad ulíc.

Sklamaním je možno to, že bikesharing nefunguje v zime. Čo je dôvodom, finance?
Bikesharing má na starosti HKL, teda dopravný podnik. My sme pre nich plánovali kde budú stanice, ale úplne do detailov nevidím, a teda neviem presne, o koľko nákladnejšia by bola zimná prevádzka. A sú tu obavy, že elektronika v mrazoch nebude dobre fungovať. Teraz s nimi riešime aspoň predĺženie sezóny, pretože tento rok sa začala až 2. mája a trvala 6 mesiacov. Možno sa podarí ďalšiu zimu nasadiť pár testovacích bicyklov aj v zime. Aj pri tomto prípade som veľmi rada, že občania sú aktívni a nahlas hovoria, že chcú bikesharing aj v zime – bez nich by mesto zrejme zlenivelo a nehľadalo riešenie.

Na neďalekom námestí som zahliadol cyklocentrum, ako presne funguje?
Cyklocentrum patrí mestu, samotnú službu si ale objednávame od súkromného cykloservisu. Od jari do jesene sú tu k dispozícii ľudia, ktorý vám vysvetlia ako sa starať o bicykel, môžete si ho tu opraviť a keď to neviete, pomôžu vám. Nájdete tu tiež množstvo informácii o tom kde bicyklovať a tak ďalej. Myslím že na začiatok je to dobré, ale ak sa pozrieme na Amsterdam alebo iné väčšie bicyklové mestá, takéto miesta sú často pri veľkých cykloparkoviskách. Myslím, že aj u nás by bola najvhodnejším miestom hlavná železničná stanica v spojení s veľkým parkoviskom, ale pre začiatok je aj toto dobré.

Pyöräkeskus
Pyöräkeskus, teda Cyklocentrum, môže umiestnením v kontajneroch aj funkciou Bratislavčanom pripomínať komunitnú dielňu Cyklokuchyňa. (Facebook Pyöräkeskus)

Mesto Helsinki je tiež členom European Cyclist’s Federation. Čo to pre vás znamená?
Ide o platformu pre výmenu informácií o tom, čo sa deje v iných mestách, získavanie expertov z ostatných členských miest, a je to prirodzené aj preto, že sa teraz uchádzame o Velocity 2019.

Je škoda, že ste do angličtiny nepreložili aj váš design manuál pre cyklodopravu, fínčina pre nás predsalen nie je najjednoduchšia.
(Smiech.) Áno, to by bolo fajn. Ale sú tam odkazy na ďalšie materiály, z ktorých sme vychádzali. Napríklad holandský Design manual for bicycle traffic od CROW je výborný, z toho sme sa naučili najviac. Samozrejme bolo potrebné príklady zo zahraničia vhodne prispôsobiť Helsinkám, lebo napríklad v Kodani majú zvyčajne širšie ulice a oproti nám majú omnoho menej električkových koľají. Ale logika a plynulosť platí pre cyklotrasy v každom meste.

Ďakujeme za rozhovor. Je niečo, čo by si vedela Bratislave na záver poradiť?
Bratislavu žiaľ nepoznám. Ale myslím, že vytvorenie Programu pre propagáciu cyklistiky je naozaj dobrý štart pre každé mesto. Takisto sčítania cyklistov a prieskumy verejnej mienky. To nie sú veľmi konfliktné záležitosti, no keď ich už máte, viete začať presadzovať reálne zmeny.

One thought on “Reetta Keisanen: Každá budova musí byť prístupná na bicykli

  1. Vsade maju svoje starosti, svoje specifika. V Helsinkach pokrocili za poslednych par rokov.
    Su dalej a davaju pekny priklad a navod ako ist na to, ked sa chce.
    – program pre propagaciu cyklistiky
    – scitace //udaje maju az k 1999 / ake udaje ma magistrat BA? ake udaje ma Cyklokoalicia?
    – prieskumy verejnej mienky

    Pekne Vdaka Dan, za priblizenie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.