Znečistenie ovzdušia v našich mestách

Predmetom aktivít Cyklokoalície je nielen cyklistická agenda v podobe presadzovania cyklodopravných opatrení. Cyklokoalícia sa venuje aj problematike iných nadväzných oblastí, ktoré majú čo do činenia so zlepšením života v meste. V urbánnom priestore mesta sú to zanedbávaná a marginalizovaná infraštruktúra využívaná početnými skupinami občanov, rastúca záťaž hlukom a v neposlednej miere jej členov trápi stav vzduchu ako aj klesajúci záujem oň zo strany kompetentných orgánov a inštitúcií.

Mnohí z nás sa upokojujú, že Slovensko je zelená krajina, Bratislava má najviac zelene v pomere k jej rozlohe. Však v takomto prostredí nemôže byť smog a problém s kvalitou vzduchu. Človek nad tým ale začne premýšlať, keď si čistí bicykel, z ktorého jemný prach ide čím ďalej, tým ťažšie zmyť, alebo keď vidí ministrovho šoféra, ako vbieha s akcelerujúcim plynom na električkovú trať pod stanicou a mrakmi prachu zahaľuje čakajúcich občanov na zástavkách MHD.

Ako na tom sme s prachovými časticami?

V mnohých európskych médiách sme zachytili informáciu WHO (World Health Organisation) “400 tisíc úmrtí v EU v dôsledku znečistenia ovzdušia”, no po dvoch mesiacoch skoro bez povšimnutia v krajine, ktorá vedie v európskych rebíčkoch znečistenia pevnými mikročasticami. Slovenské médiá ako aj oficiálne autority SR si dlhodobo nevšímajú problém znečistenia ovzdušia a dopadov na zdravie v dôsledku zvyšujúcej sa dopravy a narastajúcej záťaže PM10, PM2,5 (pevné častice veľkosti menšej ako 10, 2.5 μm) a plynnými emisiami. Skôr sú prezentované veľké európske vyhlásenia, klimatické dohody, no menej dopady a dôvody ich vzniku, ktoré sa nás denno-denne priamo dotýkajú.

Znečistenie PM10 v krajínach EU, Zdroj ETC/AEM2013
Znečistenie PM10 v krajínach EU, Zdroj ETC/AEM2013

Paradoxne v ére, keď Slovensko okrem niekoľkých výrobných závodov defacto nemá ťažký priemysel emitujúci nečistoty, výskyt tuhých znečisťujúcich látok a problém s nimi v našej krajine neklesá a v porovnaní s EU krajinami narastá. Ako keby si nikto nevšímal produkciu jemných pevných častíc zo zdrojov (najmä automobilov) a sekundárne produkovaných (z usadenín znečistenia na uliciach a zo zle navrhnutých a realizovaných stavieb). To je stav, s ktorým sme dennodenne v kontakte všetci. Najťažšie je s PM konfrontovaná skupina obyvateľstva pohybujúca sa v blízkosti zdrojov prachových častíc. Sú to najmä chodci, športovci a cyklisti.

V rámci Cyklistickej agendy ECF (European Cycling Federation) je síce deklarovaná línia: Cities call for a stronger target for better air quality, no EU má paradoxne nastavené limity bez zohľadnenia dopadov a následkov na zdravie, kedy najmä vdychované mikročastice prechádzajú cez pľúca a ukladajú sa až v mozgu, čo sa prejavuje Alzheimerom a inými „civilizačnými“ ochoreniami a nárastom astmatických ochorení a ochorení dýchacích orgánov. A práve cyklisti sú jednou z najviac ohrozených skupín v tejto neviditeľnej a v našich končinách slabo sledovanej záťaži životného prostredia. Sú totiž najbližšie k samotnému zdroju znečisťovania, ktorým sú z pohľadu PM neudržiavané komunikácie a výskyt PM na nich či v ich okolí.

<img class="alignnone size-full wp-image-3835" src="https://cyklokoalicia.sk/wp-content/uploads/2016/12/EU-urbanites-exposure-to-air-pollution.png" alt="Obyvatelia miest EU vystavení pôsobeniu koncentrácie škodlivých látok v znečistenom ovzduší. Porovnanie a posúdenie vystaveniu podľa EU limitov a podľa WHO smernice http://www.eea.europa.eu/highlights/stronger-measures-needed.“ width=“2664″ height=“1701″>

Bez povšimnutia zostali posledné zverejnené údaje WHO ohľadom znečistenia ovzdušia a dopadov na zdravie v septembri 2016. V Paríži prebehlo v rámci OECD stretnutie, kde sme mali aj našich zástupcov, no závery z predložených údajov ani po dvoch mesiacoch neboli publikované a sú bez záujmu kompetentných ako aj médií, a to aj napriek tomu, že sme v čele skupiny krajín, ktoré vedú v negatívnych rebríčkoch produkcie PM a ich dopadov na zdravie.

Pre informáciu pár výstupov zo zahraničných médií:
v BBC-Europe: Air pollution ‚causes 467,000 premature deaths a year in Europe
Air pollution linked to 430,000 deaths in EU
minulý týždeň na BBC-news: Major cities move to ban diesel vehicles
a tu údaje a štatistiky WHO

EU krajiny z najhoršou úrovňou znečistenia ovzdušia PM2,5

<img class="alignnone size-full wp-image-3836" src="https://cyklokoalicia.sk/wp-content/uploads/2016/12/pm2.5worstcountries.jpg" alt="Je tu otázka, prečo na exponovaných miestach, kde dochádza k najväčšej produkcii pevných častíc, nefungujú meracie zariadenia SHMU.“ width=“624″ height=“351″>

Je tu otázka, prečo práve na exponovaných miestach, kde dochádza k najväčšej produkcii pevných častíc, často nie sú meracie zariadenia SHMU funkčné.

Tvárime sa a pristupujeme k tomuto problému spôsobom, čo oko nevidí, srdce nebolí, i keď napodiv na Slovensku to aj viditeľné je, najmä pri vozidlách s “diesel-traktorovým” motorom. Z osobného pohľadu autora je to prístup prehliadania budúcnosti, „prežierania“ namiesto nastavenia progresívnych opatrení znižujúcich výdavky tejto krajiny. Ekonomické prirovnanie je našej spoločnosti a jej kompetentným predstaviteľom bližšie, a preto sa so svojím krátkozrakým pohľadom pozastavia skôr pri ňom ako pri dlhodobejších, i keď cennejších aspektoch, akými sú zdravie a zdravie ich blízkych. Podobne pristupujeme aj k životnému prostrediu a k jeho “zdraviu”!

Na Slovensku je znalosť tejto oblasti nízka, ba priam mizivá. Skôr vidieť aktivity zahraničných agentúr, ktoré sa snažia robiť osvetu aj v našich končinách. Chýbajú dlhodobo merané údaje a aj keď sú, tak nie sú prezentované na verejnosti ich porovnania a chýba koncepcia ich sledovania. Pokiaľ by tu nebol záväzok voči európskym inštitúciám, k mnohým údajom sa slovenský občan ani nedostane. Mnohí obyvatelia Slovenska venujú pozornosť Parížskej klimatickej dohode, ktorú práve EU aktívne pretláča do života. Pevne veríme, že autority SR nezostanú len pri zreferovaní diania niekoľkými slovami, či prečítaní nadpisu v médiách, ale budú urgovať konkrétne činy a vykonávať opatrenia v našich mestách a uliciach, ktoré zlepšia kvalitu ovzdušia v našom životnom prostredí.

Autor: Jaroš Uroš