Mesto Bratislava chce vysúťažiť nového prevádzkovateľa verejného osvetlenia. Nás v podkladoch zaujala najmä informácia, že z približne 47.000 stĺpov verejného osvetlenia má byť vymenených 24.000 starších, teda približne polovica.
Dnes sú lampy často krát nevhodne umiestnené v strede chodníka tak, že tvoria prekážku. Toto je doplnené dopravnými značkami, stĺpami na svetelnú signalizáciu či kamerový dohľad a reklamnými panelmi, čím sa pohyb po chodníku stáva minimálne nepríjemný až obtiažny.
Niekedy býva po chodníku vedená aj cyklotrasa, či už formou zmiešaného pohybu s chodcami alebo majú cyklisti samostatný pás. V takom prípade je umiestnenie stĺpov v jazdnej dráhe cyklistov nebezpečné a v rozpore s normami a odporúčanými praktikami.
Zlé umiestnenie stĺpov je často dôsledkom uvažovania, ktoré ulicu vníma len ako cestu pre autá a chodník je najmä priestorom na umiestňovanie dopravných značiek a zariadení. Z noriem je požadovaný minimálny polmetrový odstup pevných prekážok od vozovky. Z bezpečnostných dôvodov teda nie je možné umiestniť stĺp tesne na obrubník a tak sceliť plochu chodníka (čo je aj logické). Je však možné umiestniť stĺp na hranu chodníka vzdialenejšiu od vozovky, prípadne až za chodník – to sa však veľa krát nerobí. Ak je vozovka oddelená od chodníka trávnatým pásom, či stromovou alejou, stĺpy treba umiestňovať do tejto zóny.
V Bratislave máme však aj pozitívne riešenia, za všetky vyberme Búdkovú ulicu. Stĺpy sú tu umiestnené mimo chodníka, na strane oporného múru dokonca vo výklenkoch v tomto múre. Výsledný efekt je síce zhoršený divokým parkovaním, pri ktorom často nezostáva na chodníku ani zákonných 1,5 metra, ale základný problém, (ne)prítomnosť pevných prekážok, je tu dobre vyriešený.
Bratislava má pomerne rozsiahlu sieť trolejbusových a električkových tratí. Pokladáme preto za dôležité, aby bol počet stĺpov minimalizovaný a stĺpy na trolejové vedenie slúžili zároveň pre osvetlenie ulíc.
V blokovej zástavbe v centre mesta existuje ešte elegantnejšie riešenie – uchytenie verejného osvetlenia či dokonca trolejového vedenia na fasády domov, čo úplne eliminuje potrebu umiestňovania masívnych stĺpov do obmedzeného mestského priestoru. Je to bežná prax v mestách, ktoré si dávajú záležať na kvalite peších trás (napr. neďaleká Viedeň ako dostupný príklad). Pár príkladov máme ale aj v Bratislave, mesto a najmä chodci by si ich zaslúžili určite omnoho viac.
Výmenu polovice stĺpov verejného osvetlenia preto vnímame ako obrovskú príležitosť na zlepšenie priechodnosti chodníkov. Vyzývame preto magistrát i poslancov mestského zastupiteľstva, aby sa zasadili o to, že nové stĺpy nebudú umiestnené v dnešných nevhodných polohách, ale aby došlo k využitiu tejto jedinečnej možnosti a vymieňané stĺpy boli umiestňované tak, že nebudú tvoriť prekážky na chodníkoch.
Tak sú tu určité nezrovnalosti. Ukotvovanie uchytením do fasaády budovy sa namá používať, lebo hrozí poškodenie fasády a teda cudieho majetku. Uchytenie môže byť iba na stĺpoch, ktoré sú vo vlastníctve majiteľa. Ukotvovanie do budov bolo za socializmu, kedy nezáležalo na vlastníctve, všetko bolo štátne. A pri niektorých stĺpoch v cyklotrasách si treba položiť otázku čo bolo skôr. Ono to bol pôvodne chodník, a dodržaným odstupom stĺpa a až potom to ktosi prermaloval na cyklotrasu, Prekládka stĺpov by projekt značne predražila, a čo je lepšie- stĺp v trase, alebo nič, lebo niesú peniaze na prekládku. Ak chcete vidieť jeden geniélny vynález prídite sa pozrieť ku vchodu do SAV na Dúbravskej ceste. Tu stojí v strede chodníka mohutný strom a chodník okolo má tak 15cm. Prosto geniálne.
a prečo vo Viedni a iných mestách možno upevňovať verejné osvetlenie do budov a u nás by to nebolo možné? ten socializmus aj poškodenie fasády mi prídu ako výhovorky. Viem, že magistrát je ťažkopádny, ale ak by sa dohodli s výhercom súťaže, tak si myslím, že na niektorých uliciach by sa mohlo podariť dohodnúť sa s majiteľmi budov. Hlavne blízko centra by to potom určite pomohlo, ak by bolo stĺpov bolo čo najmenej
Preco to ide vo Viedni? Pretoze vo Viedni 90% domov vlastni mesto Vieden.
DPB mal kedysi bezne ukotvene troleje v budovach. Postupne sa to rusilo, nie preto, ze DPB chcel vyhodit prachy za stlpy. Ale preto, ze sa na to ludia stazovali. Ze to poskodzuje fasadu, ze im to bucha, ked ide trolejbus, atd. atd.
To je zla otazka, ze co bolo skor. Niekde bol skor chodnik, niekde to stavali naraz, ale nikde neboli najskor stlpy a az potom chodnik. A to je pointa – klapkoidne inzinierske zmyslanie, v ktorom NAJMENEJ pol metra od vozovky znamena PRESNE pol metra. Bez ohladu na to, co je vedla vozovky. Ten polochodnik – polocyklotrasa pozdlz Mlynskej doliny je toho krasnym prikladom, a to vratane a predovsetkym s tymi novymi stlpmi trolejoveho vedenia, ktore „vhodne“ doplnaju starsie stlpy osvetlenia a vytvaraju tak idealnu slalomovu drahu pre studentov FTVS.
Ja by som ešte pre doplnenie okrem samotného umiestnenia osvetlenia tlačil na to, aby zo zdravotného hľadiska bola teplota chromatickosti svetla do cca 3500K a aby smerovalo výlučne na vozovku / chodník, nie do strán ani dohora.
Takze super, nebudu stlpy lamp na chodniku. Sice tam budu stlpy znaciek, kedze tie maju normu ako daleko mozu byt od cesty, no nic to. „Usetrime“ za stlpy na znacky a problem budu mat cyklisti rovnaky.
Ale som teda netusil, ze uz sa nevyrabaju bicykle s otacavym kormanom. Kolko ze to urazov bolo za posledne roky v Bratislave, ze cyklista narazil do lampy?
Niekedy ma cyklokoalicia fakt udivujete, ako dokazete absolutne neznali pomerov kritizovat a pritom si nedokazete nastudovat aspon zakladne vygooglovatelne fakty. A pritom inokedy dopomozete vytvoreniu brutal projektu. Mozno pri tych rpojektoch na Vas davaju pozor fundovany…. ci?
nebezpečné a v rozpore s normami a odporúčanými praktikami je dať súhlas na cyklochodník, ak má v trase stĺpy verejného osvetlenia alebo iné stĺpy
stĺpy na chodníkoch v trase chodcov nikdy neboli vyhodnotené ako nebezpečné, lebo chodci po chodníku sa majú pohybovať iba prirodzenou rýchlosťou, pori ktorej nehrozí úraz z neočakávaného nárazu do stĺpu
príklad z Búdkovej je ojednelý, v čase jej stavania bol schválený experiment a neplatila vykonácvacia vyhláška, ktorá nedovoľuje „nalepiť“ stĺpy k iným konštrukciám, podobne pre všetky stavby, lebo obsahuje úpravu o povinnom odstupe, ktorý umožňuje kontrolu, údržbu atď.
keďže stále platia poznatky našich predkov i naše vlastné, že pri pohybe pri okraji chodníka hrozí zašpinenie od striekajúcej vody spod kolies áut, stĺpy sa dávajú bližie k okraju vozovky a pre chodcov sa vytvára voľný pás na vzdialenejšej strane