Cyklokoalícia sa v roku 2014 zapojila do procesu posudzovania vplyvov novej autobusovej stanice na životné prostredie. Odvtedy sme absolvovali množstvo stretnutí, na ktorých sme presadili viacero pozitívnych riešení pre cyklistov aj chodcov.

Ostalo však aj viacero kľúčových vecí, s ktorými nie sme spokojní. Mnohé z nich sú aj v rozpore s podporou trvalo udržateľnej dopravy, ktorú deklaruje mesto. Magistrát v rámci úprav a rekonštrukcie priľahlých komunikácií nežiadal budovanie cyklotrás. Mesto neprichádzalo s ich víziou, či konkrétnymi riešeniami problémov (túto úlohu za úradníkov opäť suplovala Cyklokoalícia). Hlavné mesto nariaďovalo riešenia, ktoré dlhodobo diskriminujú cyklistov a sú v rozpore so všeobecne záväznými dokumentmi mesta. Opíšeme najzásadnejšie problémy.

[emailpetition id=“3″]

Nebezpečný prejazd cyklistov popred zastávky MHD

Na Mlynských nivách medzi Karadžičovou a Košickou vznikne cyklotrasa (číslo R17). Cyklokoalícia navrhovala, aby boli cyklisti fyzicky oddelení od áut stromovou alejou, do výsledného návrhu sa dostali len cyklopruhy. Cyklisti teda pôjdu pri okraji vozovky s bus pruhom po ich ľavej strane. Takýto cyklopruh nie je chránený pred nelegálnym parkovaním áut, v praxi sa teda môže ukázať ako nefunkčný.

Kritické a nebezpečné miesta v tomto dopravnom prestupovom uzle sú však najmä pri zastávkach MHD, ktoré sú na tomto úseku tri. Cyklopruh bude pred zastávkou končiť a cyklista bude križovať a následne obchádzať autobus v bežnom jazdnom pruhu. Vedenie cyklistov medzi stojacimi autobusmi/trolejbusmi na husto frekventovaných zástavkách a autami (50 km/h) cyklistické manuály výslovne uvádzajú ako zásadne nevhodné a nebezpečné.

Pre posúdenie sa používa predstava prejazdu desaťročného dieťaťa-cyklistu používajúceho takúto trasu, čo názorne ilustruje jej nebezpečnosť. Po prípadnej náhrade bus pruhu električkovou traťou (o ktorej sa diskutuje) by vznikol prejazd koľajníc v ostrom uhle, pri ktorom hrozí zapadnutie kolesa do koľajnice a pád cyklistu. Ako bezpečnú alternatívu vidíme vedenie cyklistov poza zastávku vo vyhradenom koridore tak, aby nedošlo ku konfliktom s chodcami. Náš návrh však nebol mestom, ani developerom akceptovaný.

Absencia cyklotrasy na nebezpečnej križovatke

Pribudne cyklotrasa na Mlynských Nivách, cyklisti z Ružinova sa teda budú môcť týmto úsekom dostať skoro až do centra. Žiaľ len skoro. Napriek tomu, že hlavná  mestská cyklotrasa R17 pokračuje ďalej na Dunajskej, bude chýbať krátky prepojovací úsek medzi Karadžičovou a Ul. 29. augusta – cyklopruhy na Mlynských nivách budú končiť pri VÚB. Ďalej bude už len križovatka, bez zabezpečenia prejazdu priamym smerom. Pritom ide o najnebezpečnejšie miesto, ktoré by malo byť riešené prioritne. Úpravy tejto križovatky sa budú realizovať s úpravami ulice Mlynské Nivy, no nelogicky už bez prepojenia cyklotrás. Paradoxom je pridávanie jazdných pruhov pre motorovú dopravu na úkor chodcov, cyklistov a zelene.

Na viacerých stretnutiach zaznela alibistická informácia, že cyklisti môžu pokračovať ďalej vo vozovke. Iste, môžu, ale po ceste, ktorá má výrazne užšie pruhy a je kvôli vysunutému nárožiu ulice vyosená (auto idúce tesne okolo nárožia môže zachytiť cyklistu). Následne cyklisti ešte musia prekrižovať odbočujúce trolejbusy a osobné autá. Ako je vhodnosť takéhoto manévra vnímaná je vidno už dnes, na množstve cyklistov, ktorí tu kvôli vlastnej bezpečnosti jazdia po chodníku a to z dôvodu absencie bezpečného prejazdu križovatkou.

Náš návrh spočíval v redukcii počtu jazdných pruhov z 2+2 na 2+1 a vyznačením cyklopruhov. Bezproblémový vjazd MHD by bol zabezpečený jej preferenciou a samostatným pruhom zo strany autobusovej stanice.

Na cyklotrasu na Dunajskej sa taktiež (legálne a predvídateľne) nebude dať dostať ani z Páričkovej.

Mapa: obrázok z materiálu spracovaného developerom o možnostiach vedenia cyklistov v území. Cyklisti sa nemajú ako dostať z Karadžičovej či Páričkovej do centra (zvislo Karadžičova ulica, kolmo na ňu Páričkova ulica, dole budova VÚB)

Spoločné koridory pre chodcov a cyklistov v husto zastavanom území

Naša legislatíva všeobecne nepredpokladá jazdenie cyklistov po chodníkoch. V princípe je to správne, chodníky by mali slúžiť chodcom a cyklisti by mali mať na rušných uliciach vyhradený vlastný priestor. Cyklisti by tak nemali používať chodník dokonca ani na miestach, kde prejde pár ľudí za deň, hoci by v takom prípade prípadná jazda nikoho neohrozila ani neobmedzila.

Preto, vnímame zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov ako zastaraný uličný dizajn a v danom priestore obzvlášť nevhodné riešenie. Cyklisti sú vytláčaní a miešaní s chodcami do spoločných trás v husto zastavanom území s veľkým množstvom chodcov, a to aj napriek tomu, že existujú aj iné možné riešenia.

Pri výstavbe autobusovej stanice dôjde aj k predĺženiu chodníkovej cyklotrasy, ktorá dnes vedie popred biznis centrum CBC na Karadžičovej. Zmiešaný pohyb, aj napriek upozorneniam, bude nevhodným spôsobom pokračovať aj pred budovou VÚB, kde bude rozšírený chodník na úkor parkoviska. Južne od Mlynských Nív povedie plánovaná cyklotrasa naďalej po východnej strane ulice, v priestore dnešného chodníka. Pre chodcov bude vytvorený nový chodník pred už postavenou budovou Twin City.

Ako obzvlášť problematickým vnímame práve úsek popred VÚB. Okrem množstva chodcov, ktorých počet s intenzívnou zástavbou v území ešte niekoľkonásobne vzrastie, tu majú jazdiť aj cyklisti. Ani plánované rozšírenie chodníka nie je podľa nás dostačujúce, kvôli odlišným rýchlostiam a charakteru pohybu oboch skupín. Správnym riešením sú samostatné a jasne oddelené koridory pre obe skupiny.

Menej bezpečná obojsmerná cyklotrasa

Súvisiacim problémom je obojsmernosť cyklotrasy. Tá má výhody lepšej dostupnosti tej strany ulice, na ktorej vedie. Cyklista v “nesprávnom” smere, teda idúci proti pohybu áut, však do križovatiek vchádza z menej očakávanej strany, čo podľa štatistík vedie k vyššej nehodovosti.

Cyklokoalícia na základe Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy navrhla viesť cyklotrasu na Karadžičovej formou dvoch jednosmerných trás po oboch stranách ulice, s jasným vymedzením cyklistických koridorov a so striktným oddelením od peších priestorov. Jednosmerné vedenie je zároveň bezpečnejšie, keďže cyklista na križovatkách vždy prichádza z očakávanej strany a motorista s ním tak môže lepšie “rátať”.

 

Rušenie priamych a využívaných peších trás kvôli rozširovaniu plôch cestnej siete s cieľom umožniť vjazd čo najväčšiemu množstvu áut a to aj napriek výraznému nárastu pohybu chodcov v lokalite.

Naše predpisy vyžadujú pri novej výstavbe obrovské množstvo parkovacích miest. Na ich počet nemá dopad ani to, či je lokalita kvalitne obslúžená verejnou dopravou a teda by ich mohlo byť vlastne menej. Toto je jednak v rozpore s deklarovanou podporou mesta MHD a snahou presunúť ľudí z áut do udržateľnej dopravy, ale hlavný problém je, že veľké množstvo parkovacích miest znamená nutné rozširovanie ciest, aby sa autá na parkovacie miesta mali ako dostať. Rozšírenie ciest v stabilizovanom území znamená zužovanie chodníkov alebo záber zelene.

V prípade autobusovej stanice je problémom najmä pridávanie druhého ľavého odbočovacieho pruhu na križovatke Karadžičovej a Mlynských nív (v smere od Legionárskej) a to, že kvôli nemu musí byť zrušený ostrovček a následne aj priechod pre chodcov na severnej strane križovatky. Ako kompenzácia bude obnovený priechod na južnej strane a pribudne nový pri Páričkovej – oboje sú správne riešenia, i keď ich presunutím neriešia očakávané výrazne zvýšené kapacity pohybu chodcov v lokalite.

Premeny Karadžičovej ulice kvôli výstavbe Stanice Nivy a komplexu Eurovea 2 v skratke:

Podľa nášho sčítania chodcov (mesto sčítania chodcov ako podklad pre rozhodovania nerobí!) a predbežných výpočtov však budú mať tieto priechody nedostatočnú (rozumej menšiu) kapacitu ako je dnešný stav! Môže sa stať, že sa chodci nevmestia na stredový ostrovček. A to v situácii, keď očakávame až niekoľkonásobné zvýšenie pohybu chodcov. Bude tiež narušený prirodzený a priamy peší ťah zo stanice do centra. Priechody na všetkých ramenách križovatiek sú pritom jedným zo základných atribútov pri poľudšťovaní ulíc. Chodci sa tak budú nachádzať v horšej situácii ako dnes na Račianskom mýte, kde sú ohrozovaní prechádzajúcou dopravou, keďže ostrovčeky kapacitne nestačia.

Cyklokoalícia navrhla aj kompromisné riešenie na zachovanie priechodu a zvýšenie kapacity križovatky jej reorganizáciou. Dnes majú autá vstupujúce do križovatky z oboch strán Karadžičovej samostatnú fázu na jazdu priamo a samostatnú na ľavé odbočenie. Kompromis by spočíval v zmene na spoločné vyprázdňovanie každého vjazdu, ľavé odbočenie a priamy smer by šli teda naraz (tak je to v križovatke už dnes na vjazdoch z oboch strán Mlynských nív). Teda jeden z dvoch priamych pruhov by umožňoval aj ľavé odbočenie, čím by vzrástla jeho nedostatočná kapacita pre autá a mohol byť zachovaný aj priechod pre chodcov. Žiaľ náš návrh nebol ani po opakovanom predkladaní Magistrátom preskúmaný. Druhý alternatívny návrh by počítal s priechodom pre chodcov bez stredového ostrovčeka.

Cyklotrasa Páričkova

V dnešnom smere jazdy pôjdu cyklisti vo vozovke, v protismere (od Svätoplukovej po Karadžičovu) bude obnovený cyklopruh, ktorý tu bol v 90. rokoch a postupne zanikol kvôli nelegálnemu a nepostihovanému parkovaniu. Bezpečnejšie riešenie so samostatným pásom pre cyklistov aj v “správnom” smere ulice by si vyžadovalo radikálne obmedzenie parkovacích miest. Ak však bude Páričkova upokojenou ulicou s obmedzeným tranzitom, je akceptovateľná aj jazda vo vozovke. Na druhej strane upozorňujeme na riziko nedostatočnej kapacity komunikácií, ktoré sa prejavia aj na Paričkovej a to už z vyššie zmieneného dôvodu významného nárastu pohybu obyvateľstva a tlaku na dopravné výkony. Tu sa môžeme len dohadovať, keďže mestom, či investorom neboli vypracované kapacitné štúdie dopadov na pohyb a obslužnosť v nadväznosti na priľahlé lokality.

Ak sa v budúcnosti slovno marketingová podpora magistrátu hlavného mesta cyklistickej doprave zmení na skutočnú, tak si rast nemotorovej dopravy, pešieho pohybu a cyklistickej dopravy vynúti odstránenie vyššie uvedených nedostatkov. Budú to však zbytočne vynaložené ďalšie prostriedky hlavného mesta (pričom dnes financuje všetky zmeny developer) a množstvo kompromisov na úkor kvality. Sme preto presvedčení, že najlepšie je robiť čo najkvalitnejšie riešenia hneď. Skúsenosti ukazujú, že kvalitná infraštruktúra láka užívateľov a uľahčuje im pohyb po meste. U nás to máme možnosť vidieť na individuálnej automobilovej doprave: čím viac ciest a stavieb sa stavia, a to iba s dôrazom na  autá, tým pohodlnejšie je ísť autom. Na druhej strane čím viac áut v uliciach máme – niet ich kde parkovať, narastajú zdržania, preplňujú sa ulice, zaberajú chodníky, trávniky, poškodzuje inventár, povrch chodníkov, obrubníky a ich zahusťovaním sa pohyb po meste znepríjemňuje a zhoršuje.

V krajinách ako Holandsko, či mestách ako Viedeň za vysokým počtom cyklistov nestojí mentalita ľudí, ale najmä bezpečné, dostupné cyklotrasy a ich budovanie mestom. Preto, ak bude územie Mlynských Nív ústretové voči chodcom a cyklistom, bude to mať v súčinnosti s dostupnou hromadnou dopravou za následok odľahčenie oproti dnes očakávanej dopravnej záťaži v tejto prudko rozvíjajúcej sa časti Mlynských Nív. A to zvlášť keď sa očakáva nárast mobilnej populácie v novobudovanej štvrti na úroveň 40-60 tisíc ľudí. Tým sa priblížime do stavu vyváženosti dopravných výkonov, kedy aj významne poddimenzovaná automobilová doprava bude v tomto priestore únosná a pohyb po lokalite o poznanie plynulejší.

Plánovaná križovatka ignorujúca mobilitu chodcov a cyklistov

Plánovaná podoba križovatky v prvej etape zahrňujú zrušenie priechodu pre chodcov od VÚB smerom na Dunajskú, žúženie existujúceho priechodu pre chodcov cez Mlynské nivy (na úkor priechodu pre cyklistov). Pridávajú jeden pruh na Karadžičovu a dva (jeden v každom smere) na Mlynské nivy.

Návrh Cyklokoalície s rešpektovaním mobility chodcov a cyklistov

Návrh Cyklokoalície počíta so zmenou signálneho plánu tak, aby sa každý jeden smer vyprázdňoval samostatne, vtedy sa do križovatky zmestia komfortné a bezpečné ostrovčeky a priechody pre chodcov cez všetky ramená križovatky (ako sú žiadané v každom normálnom meste) aj cyklotrasy umožňujúce prejazd všetkými smermi.