Riešenie cyklistickej infraštruktúry

Zdieľané chodníky.

Riešenie cyklistickej infraštruktúry.

Vzorové situácie zo zahraničia.

Pobaltské krajiny zvolili politiku navyšovania dĺžok vyznačených cyklotrás povolením legálneho pohybu cyklistov po chodníkoch.

Ich hlavné mestá majú porovnateľnú veľkosť ako Bratislava (Tallin 408 831 obyv., Riga 706 413 obyv., Vilnius 542 664 obyv.), podobnú ekonomickú a architektonickú minulosť a spoločnú ekonomickú súčasnosť, preto je poučné sledovať ich skúsenosti pre skopírovanie dobrých riešení a vyvarovania sa chybných. Riešenie pomocou zdieľaných chodníkov je zaujímavé ako dočasné a lacné riešenie bezpečného pohybu cyklistov pozdĺž hlavných komunikácií do doby, kým magistrát hl.m. SR Bratislavy pristúpi k systematickému budovaniu hlavných mestských cyklistických trás. V Bratislave sa dá podobné riešenie, upravené na podmienky Slovenskej republiky, využiť pozdĺž miestnych komunikácií I. a II. triedy s vyhovujúcou šírkou chodníka vo veľkom rozsahu rádovo v desiatkach kilometrov. Označenie chodníka dopravnou značkou C12 – Cestička pre vyznačených užívateľov rieši legálny pohyb cyklistu po komunikácii s bezpečným odstupom od automobilovej dopravy a zabraňuje zaberaniu verejného priestoru odstavenými motorovými vozidlami, keďže iným ako vyznačeným účastníkom cestnej premávky je používanie cestičky alebo pruhu zakázané. Pre plynulé využívanie takýchto úsekov je nutná bezbariérová úprava v miestach križovaní s miestnymi komunikáciami. Administratívna záťaž na vyznačenie takto definovaných cyklotrás je voči vybudovaniu nového chodníka mizivá, tiež ekonomické náklady sú v možnostiach magistrátu a mestských častí. Zároveň vyznačenie väčších dĺžok cyklotrás zlepšuje vnímania cyklistov ako plnohodnotných účastníkov cestnej premávky a zvyšuje povedomie o ich pohybe v dopravnom priestore, čo zabezpečí pokojné spolunažívanie rôznych druhov dopráv.

Príklady zo zahraničia:

 

Príklad zdieľaného chodníka v aglomerácii s rodinnou zástavbou. Foto: Google StreetView

Jednoduché riešenie dopravnej situácie križovania miestnej komunikácie s nízkou intenzitou a spojenej cestičky pre vyhradených užívateľov pozdĺž hlavnej komunikácie. Vodič vychádzajúci z vedľajšej ulice má predsadenú značku P 1 – daj prednosť v jazde na hranici križovatky.

Príklad zdieľaného chodníka na miestnej zbernej komunikácii. Foto: Google StreetView

Samostatne vedený chodník, odsunutý od štvorpruhovej miestnej komunikácie s vyznačeným prechodom, ktorý je vyvýšený pre plynulú jazdu po cyklotrase a spomalenie odbočujúcich vozidiel.

Príklad zdieľaného chodníka na miestnej zbernej komunikácii a križovania s chodníkom. Foto: Google StreetView

Zobrazené riešenie (bez prechodu pre cyklistov) je v pobaltských krajinách bežné, zároveň dostatočne bezpečné, pretože vodiči motorových vozidiel dodržujú prednosť na prechode aj pre cyklistov a to nielen priamo prechádzajúcich cez prechod, ale aj k prechodu sa blížiacich.  Pre použitie na Slovensku je nutné vyznačiť aj prechod pre cyklistov. Zároveň je znovu zrejmá nutnosť zmeny legislatívy, konkrétne harmonizácia predností na prechodoch pre rôzne druhy dopráv. V praxi to znamená zmenu odseku 8 § 55 vyhlášky o cestnej premávke (citácia odseku 8: “Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy”) na znenie, zodpovedajúce prednosti chodcov na prechode.

Príklad zdieľaného chodníka pred nákupným centrom. Foto: Google StreetView

Spojenie rôznych smerov cyklistických komunikácií je zabezpečené cykloprechodom.

Príklad zdieľaného chodníka v centrálnej mestskej časti. Foto: Google StreetView

 

Príklad zdieľaného chodníka v stavebne nerozšíriteľnom úseku. Foto: Google StreetView

Úprava jednosmennej jazdy cyklistov v priestorovo nevyhovujúcich podmienkach. Cyklista je vedený v bezpečnom priestore od automobilovej dopravy, zároveň nie sú nutné ekonomicky náročné stavebné riešenia. Jednosmerný pohyb cyklistov sprehľadňuje jazdu v priestorovo stiesnených podmienkach, tiež zjednodušuje spoločný pohyb s chodcami.

Príklad zdieľaného chodníka v centrálnej mestskej časti. Foto: Google StreetView

Jednoduché riešenie povolenia vjazdu cyklistov do mestského parku, ktoré zároveň upravuje pohyb cyklistov do jedného konkrétneho koridoru, pričom ostatné chodníky v parku sú ponechané pre pokojný pohyb peších.

Príklad riešenia prechodu zdieľaného chodníka do cestičky pre vyznačených užívateľov s vyznačenými pruhmi. Foto: Google StreetView

Zjednodušené riešenie križovatky v priestore, kde dochádza ku križovaniu rôznych druhov dopráv. Prednosť pred dopravne a ekonomicky zložitým riešením dostáva jednoduchý prechod cez kolízne územie, založený na korektnom a kooperujúcom spolupohybe cyklistov a chodcov v priestore križovatky.

9 komentárov na “Riešenie cyklistickej infraštruktúry

  1. No neviem, neviem… Toto je krok uplne mimo.

    Na rozdiel od minuleho clanku, kde ste ukazali zahranicne priklady hodne nasledovania, toto su priklady, ktorych sa treba vyvarovat (a samozrejme, ktorych je uz aj u nas ovela viac ako tych minulych). Zdielane nerozdelene cesticky pre chodcov a cyklistov su najhorsim moznym “riesenim” cyklistickej infrastruktury. Trpia tym jedni aj druhi a vyhody to ma iba dve – financnu a politicku. Za lacny peniaz si niekto moze hrdo robit ciarky, kolko toho pre cyklistov urobil. Problem sa bude povazovat za vyrieseny a neurobi sa uz na tom useku nikdy nic.
    Z tych prikladov ma taketo riesenie opodstatnenie jedine tak v parku a na moste, inak su ukazane iba presne nase neduhy vratane prepajania spolocnych cesticiek priechodom iba pre chodcov.

    Mohli ste aspon ukazat priklady z tych statov (Rakusko, Belgicko), kde aspon ze na taketo cesticky davaju nie prikazovu (okruhlu), ale odporucaciu (stvorcovu) znacku. Rodina s detmi a starsi ludia pojdu po chodniku, pomaly a opatrne, pretoze tak jazdia a neohrozuju tym az tak chodcov a saganovci, polcovci a im podobni mozu ist legalne po subeznej ceste takym tempom a sposobom, akym chcu.

    P. S. Tie priklady z Mariboru su rozdelene cesticky, aspon vodorovnym znacenim, co je predsa len o stupen lepsie riesenie.

    1. Je pravdou, že toto riešenie má svoje mínusy, niekedy aj veľmi výrazné, má ale aj niektoré plusy. Preberme si použitie v našich podmienkach v jednotlivých bodoch:
      – riešenie je výhodné na širokých chodníkoch s minimálnym pohybom chodcov, napríklad Vajnorská, Račianska, Rožňavská v priestore za líniou Tomášikova, kde nie je predpoklad zvýšených konfliktov pri vyriešení prechodov cez zastávky a miesta hustejšieho pohybu. Je samozrejmé, že zjednodušená realizácia (značka C12 na začiatku a konci chodníka bez riešenia prejazdov cez križovatky a ostatné kolízne body) je nedostatočná a v podmienkach osádzania dopravného značenia v Bratislave aj zrejme nemožná.
      – obava, že problém na konkrétnom úseku sa bude považovať za vyriešený a už sa viac neurobí nič, je opodstatnená a závisí len na našom tlaku, aby toto riešenie nebolo konečné
      – pri rýchlosti výstavby cyklotrás v Bratislave je ale oveľa oprávnenejšia obava, že na týchto úsekoch nebude spravené vôbec nič a z tohto pohľadu je oveľa bezpečnejší spojený pohyb cyklistov a chodcov, ako súčasný spoločný pohyb cyklistov a automobilov spojený s výučbou ďalšej generácie cyklistov, že porušovať zákon o cestnej premávke je absolútne nevyhnutné pre zachovanie vlastnej bezpečnosti (jazda po chodníku). Tu samozrejme nastáva filozofická debata, ktorú môžme rozvinúť na inom fóre, že keď porušujem (som naučený porušovať) jeden zákon, ďalší zákon už poruším jednoduchšie
      – odporúčacie značenie pre pohyb cyklistov naša legislatíva zrejme nepozná, mohol by som poprosiť o príklad?
      – riešenie z bývalých juhoslovanských republík (Záhreb, Maribor, Varaždin, Novi Sad) som chcel prebrať v ďalšom článku. Križovatka v príklade je pozitívne riešenie, negatívom je vyznačenie 60 cm širokého cyklochodníku na chodníku zo šírkou 1,5 m v centre mesta s vysokou hustotou chodcov. Podrobnejšie snáď čoskoro.

      1. – Pustit cyklistov na chodnik z dovodu, ze je tam malo chodcov je ako ked sa povie, ze netreba vybudovat cyklochodnik, lebo je tam malo cyklistov.

        – Ruzinovska taky spolocny chodnik ma, problem vyrieseny, nikto nic ine/ nove/ oddelene nepozaduje. Nie je to neopodstatnena obava, rataju si bratislavski radni do poctu km cyklotras aj zdielane chodniky? Rataju. Zvysi sa teda ich pocet, ak sa vybuduje oddelena cesticka na useku so zdielanou? Nezvysi.

        – Neporusovat, proste bud niekde mam cyklokomunikaciu alebo nemam. A ked nemam, tak idem po vozovke, tam kde aj mam byt. Casto spominate potrebu zrovnopravnit cyklistov s autami, to ma platit vzdy. Jednoducho nepojdem po Roznavskej s dcerou na bicykli, thats all. Ale radsej pockat na poriadne riesenie ako mat hned nieco polovicate, co sice umozni legalne jazdit po chodniku tym, co chcu po nom jazdit, ale zaroven nuti jazdit po chodniku aj tych, co po nom nechcu jazdit (Kopcianska ako ukazkovy priklad). Nemaju nahodou vsetky tie ulice dostatocne sirkove parametre aj na poriadne stavebne upravy?

        – Nemame u nas zavedene tieto znacky, ale to ani “zralocie zuby” z minuleho clanku, ktore tvoria zaklad znacenia o prednosti na cyklopriechodoch. Ved o to ide nie – ukazat vhodne priklady zo zahranicia, nielen stavbnych sposobov, ale aj napr. inych znaciek.

        1. Ako som už spomínal, riešenie má zásadné negatíva, ktoré treba pri realizácií zvážiť a je veľmi pravdepodobná možnosť jeho zneužitia, preto som rád, že negatíva presne pomenujeme a vieme sa na ne sústrediť.
          -Vaše prvé tvrdenie je jednoznačne pravdivé a nemám najmenšiu možnosť s ním polemizovať.
          -Pri Ružinovskej si nemyslím, že by v našej komunite bola považovaná za vyriešenú, naopak, pri každej príležitosti pripomienkujeme dobudovanie plnohodnotného cyklochodníka. S ostatnými tvrdeniami v tejto časti súhlasím, je možné, že radný problém považujú za vyriešený, napriek tomu, že vodorovné značenie cyklotrasy je už pár rokov zmazané. Tiež nie je v štrkoveckej časti plnohodnotné zvislé dopravné značenie, keďže na chodníku parkujú autá, čo by na vyhradenej cestičke pre chodcov a cyklistov nemohli.
          – Je možné, že Vy, prípadne ostatní zodpovední a starší cyklisti zákon dodržiavať budú. Pri mladších cyklistoch (12 a viac) ale práve táto výchova zlyhávať bude, aj s rodičovského hľadiska je dôležitejšia bezpečnosť cyklistu pred dodržiavaním zákona.Tiež je možné, že niektorí rodičia chcú ísť so svojimi dcérami sa okúpať na Zlaté Piesky teraz, keď ich dcéry ešte preferujú výlety so svojimi rodičmi, nie až so svojimi vnúčencami, keď bude dobudavaná cyklotrasa na Rožňavskej. ;-)
          – Všetky tieto ulice majú samozrejme šírkové možnosti na stavebné úpravy aj na segregované cyklopruhy, pri súčasnom vedení mesta je ale viac pravdepodobné, že sa využijú na ďalší automobilový pruh ako akúkoľvek cykloúpravu.
          – práve preto, že podobné značenie nepoznám, som chcel vidieť príklad, pre možné zabudovanie do článku.
          – ešte som chcel rozobrať pravidlo “o nútení jazdy po chodníku”. Vyhláška vraví: Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov.
          Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky.
          Vo vyhláške nie je napísané, že skúsený cyklista musí použiť cyklochodník, vždy môže použiť vozovku.
          Ďakujem za námety na diskusiu.

          1. – Na Ruzinovskej pokial viem zlyhava mestska policia, kt. tvrdi, ze zvisla znacka (ktora tam je) pre vodicov aut neplati, lebo je dalej ako 2 m od obrubnika a teda pre nich nie je dostatocne viditelna.

            – Mne sa to lahko hovori, pretoze nastastie byvame hned vedla cyklochodnika (Petrzalske korzo) a pri kazdodennom dochadzani do skolky a do prace, nemusime cestu vobec riesit. Ale Zlate piesky by som s nou fakt na bicykli nedal :) Pri tej vychove je este velmi otazne, ci sa deti maju vychovavat k slepemu dodrziavaniu vsetkych tych dopr. nezmyslov, kt. u nas mame. Nejaky ten zdravy sedliacky rozum by mal existovat.

            – Daj si do googlu “radweg ohne benutzungspflicht”. Tak sa vola tato znacka v Raskusku, ukaze ti to nejake priklady. V Nemecku to napr. riesia iba znackou Cesticka pre chodcov s dodatkou tabulkou “cyklisti frei” (cize cyklisti mozu ten chodnik pouzit, ale nemusia).

            – To je len hranie sa so slovickami; po vozovke sa jazdi len kde nie je cesticka alebo kde nie je zjazdna. Vsade na svete to je prikazova znacka a vsade znamena povinnost ju pouzit (aj v krajinach ako Rakusko, Holandsko, Dansko; v Dohovore o dopr. znackach sa dokonca aj vola “Compulsory cycle track”).

            P. S. Nevykam, pisal som predtym v mnoznom cisle, ze vy ako cyklokoalicia :)

          2. Stručne
            1 platí od roku 2009 ZÁKON (konkrétne Zak. 8/2009 a Zak. 9/2009)
            2 V nom je jasne uvedene ze pokial existuje cyklocesta su cyklisti POVINNI ju pouzit /ale aj CHODCI chodnik/
            Na rozdiel napriklad od Nemecka kde su sportovi cyklisti opravneni jazdit po ceste. Pozor – povinnost jazdit po cykloceste plati aj v Rakusku!
            3 Pri permanentnom, zdoraznovani ohladuplnosti by pre zaciatok postacovalo aby sa zakon dodrziaval.
            – V tom maju znacne resty vsetci ucastnici cestnej premavky ale najma POLICIA ktora nekona ani ked je priamo oslovena. Je jednoduchsie si vozit rite v autach ako chodit peso ci na bicykli
            4 Zrusit v zakone povolene parkovanie na chodnikoch lebo kazdy idiot je presvedceny ze mu to zaroven dava pravo po chodnikoch jazdit!
            5 Upravit prednost chodcov a cyklistov na priechodoch pre cestu podla europy, vodic tam NESMIE ohrozit ani obmedzit chodca na priechode ani pokial sa na prechod chysta vstupit – na to sluzi ciara na chodniku ak na nu chodec vstupi pre auta to automaticky znamena STOP

          3. Citácia zo zákona:

            Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku.

            V zákone je napísané “predovšetkým”, nie “povinne”, prípadne tam nie je spomínaný zákaz jazdy vo vozovke, ak je vedľa cyklochodník. S ostatným v komentári súhlasím, aj keď by som to možno nevyjadril tak priamočiaro.

  2. – Ak je na Ružinovskej značka C12 cestička pre vyznačených užívateľov, treba zažalovať Mestskú políciu za nekonanie si svojich povinností, prípadne sa na nich sťažovať, pretože v tom prípade to nie je chodník a nevzťahuje sa na neho paragrafy vyhlášky o parkovaní na chodníkoch, ale o zákaze používania inými, ako vyznačenými užívateľmi. A v tom prípade nie je dôležité, že je značka umiestnená viac ako 2 metre od vozovky, lebo sa vzťahuje na inú komunikáciu,
    – riešenie so značkou C9 Cestička pre chodcov s dodatkom s dodatkovou tabuľkou E 12 s textom neplatí pre cyklistov, je možno presne to riešenie, ktoré hľadáme. Ten, kto si trúfa, môže ísť vo vozovke, ten čo sa bojí, môže zostať na chodníku. A za cyklotrasu sa to počítať nemôže, takže tlak na dobudovanie bude pokračovať.

Pridaj komentár