Volebný rok priniesol život do údržby komunikácií v Našom meste a zároveň vytiahol na svetlo sveta nepripravenosť zodpovedných organizácií na správu mesta, ktoré slúži svojim obyvateľom.
Začala sa masívna údržba miestnych komunikácií, čo je samozrejme chválitebný počin a na zlepšenie kvality života má zásadný vplyv. V tomto článku odhliadneme od toho, že údržba komunikácií je základná povinnosť mesta, ktorá by sa mala vykonávať pravidelne, kontinuálne a bez nutnosti o tom slávnostne informovať. Tiež len okrajovo zabŕdneme do toho, že údržba sa týka takmer výhradne ciest a nemyslelo sa na zlepšenie pomerov pre inú ako individuálnu automobilovú dopravu. Pozrieme sa podrobnejšie na výkon stavebných činností, funkčnosť dohľadu nad nimi a na ohľady mesta voči peším a cyklistom.
Údržba komunikácií prebieha za informovania verejnosti, zmeny organizácie motoristickej dopravy sú vydávané tlačovými správami, je zabezpečené každodenné informovanie v médiách a podrobná organizácia obchádzkových trás pre motoristov. Keď však prídeme bližšie k detailom, ktoré ovplyvňujú najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, zistíme, že zodpovedný pracovníci ani v najmenšom nepomysleli na chodcov, ich jediná starosť pri zabezpečení stavieb je čo najmenšie ovplyvnenie individuálnej automobilovej dopravy. Créme de la créme je všeobecne známy príklad viac ako pol kilometrovej pešej obchádzky pri podchode na Trnavskom mýte.
Nielen pri väčších stavbách, ako je napríklad spomínané Trnavské mýto, ale aj pri drobných úpravách prechodov pre chodcov na bezbariérové, zodpovední pracovníci pretláčajú bezproblémový pohyb automobilovej dopravy a predpokladajú zmiznutie akéhokoľvek pešieho pohybu v okolí stavieb. Inak nevieme vysvetliť to, že pri každej jednej stavebnej činnosti, ktorá zaberá celú šírku chodníka, nie je vyznačená obchádzková trasa pre peších a zároveň je znemožnený pohyb peších cez stavbu. Nevyznačením najkratšej možnej obchádzkovej trasy pre chodcov sú priamo ohrozené zdravie a životy chodcov, vstupujúcich pri obchádzaní stavby do nechráneného priestoru vo vozovke. Prechodom cez stavbu je tiež ohrozené zdravie chodcov a zároveň sú nútení porušiť zákon vstupom na ohradené pracovisko. Jediná zostávajúca možnosť je obchádzka cez zeleň, ktorá ničí mestskú zeleň, je nevhodná pre hendikepovaných ľudí, pohybom s kočíkom a pri mokrom počasí je nepríjemná aj z hľadiska čistoty.
V mestách, ktoré dbajú na kvalitu života svojich obyvateľov, je štandardným riešením vyznačenie primeraného pruhu pre chodcov vo vozovke, oddeleného dopravným značením. Príklad pruhu sme priniesli v našom predchádzajúcom článku. V meste Bratislava, (nie je nám úplne jasné, na čo dbajúcom), je najlepším riešením zamedzenie pešieho pohybu v širokom okolí, obmedzenie mestskej hromadnej dopravy a zabezpečenie bezproblémového pohybu IAD. Na príklade úpravy prechodu na križovatke Ružinovská/Bajkalská je jasne vidieť znemožnenie pešieho pohybu v bezpečnom priestore. Zároveň by vyznačenie zabezpečeného pruhu pre peších nepredstavovalo výrazný zásah do motoristickej dopravy, keďže priamo za križovatkou začína zóna s obmedzenou rýchlosťou na 40 km/h.
Pre ilustráciu niekoľko stavebných úprav bez zohľadnenia pešieho pohybu v ich tesnej blízkosti.
Žiadame zodpovedných pracovníkov na magistráte hl. m. SR Bratislavy, Krajskom dopravnom inšpektoráte, operatívnej komisie pre určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení a jednotlivých stavebných úradoch, aby pri každej stavebnej činnosti bola zabezpečená plynulá, bezpečná a najkratšia obchádzková trasa pre peších a cyklistov. Tiež žiadame o systematický dohľad nad stavebnými činnosťami v meste a vyžadovaním dodržiavania zákona. Zároveň žiadame, aby pri obchádzkových trasách pre motoristickú dopravu bola zabezpečená preferencia MHD.
Výborný a prospešný článok
a rovno si k tomu môžete pridaj aj Špitálsku – pri MŠ (oproti dvom levom) medzi výkopom a zábradlím je asi 0,5m cez ktoré chodec prejde na cestu a potom niekde medzi autá hádam aj na chodník.
Presne ako autor uviedol – je chválihodné, že sa konečne robia aj rekonštrukcie ale je pre mňa maximálne fascinujúce čo robí cestný správny orgán pri povoľovaní takýchto „rozkopávok“ kde je bezpečnosť ľudí.
Nestihol som ju dnes nafotiť, ale zajtra ju posielam na nadriadený orgán (okresný úrad) aby spravili kontrolu – ak tam samozrejme pošlete aj vaše postrehy tak môže mesto dostať celkom slušne po nose ;o)
Škoda že sa sem nedajú dať fotky, by som ukázal ako na Dolnozemskej firma čo obnovuje dopravné značenie zlikvidovala 3 cykloprechody a dva prerobila na prechody pre chodcov, všetky tu boli cca od roku 1993, pochybujem že má niekto projekt kde to je takto schválené tak ako to oni urobili. A to na druhej strane musím pochváliť firmu Pittel+Brausewetter, ktorí krásne tieto cykloprechody opravili, úpravili ešte lepšie zbezbariérnili + opravujú ešte poškodené a prepadnuté úseky na časti cyklotrasy a tí čo robia značenie to úplne zabili :-(
Celkom ma zaráža, že to nemáme v zákone/nariadení/vyhláške pre akékoľvek práce v meste – a rozmýšľam akým spôsobom tlačiť na to, aby to tam pridali: Pri každej oprave komunikácie (je jedno či cestnej, cyklo alebo pešej) povinnosť samosprávy a zhotoviteľa označiť:
– čo robíme
– prečo to robíme (prečo tu, prečo teraz)
– akým zmysluplným spôsobom to má človek obísť
– kto to schválil a ako ho kontaktovať
– kto to zhotovuje a ako ho kontaktovať
– ODKEDY
– DOKEDY
Je strašne frustrujúce niekoľko dní alebo týždňov po sebe obchádzať rozkopanisko a nevidieť na ňom počas dňa nikoho pracovať. Akoby sa tie stavby platili na hodiny (ktoré treba ničnerobením natiahnuť) a nie za zhotovené dielo (s motivačným bonusom za včasné (a stále kvalitné) dokončenie?).
Fascinuje ma, že podobné oznamy vidím na Západe bežne, vrátane „Ospravedlňujeme sa za komplikcáie … ďakujeme za trpezlivosť.“ – a keď ich zrazu nikde nevidím, viem že som doma vo Východnej Európe.
Takisto, ak niekde rozkopeme kúsok cesty a vytvoríme neprekonateľnú prekážku, ceduľa „zákaz vstupu“ priamo na mieste nestačí. Pretože človek príde k prekážke, musí sa otočiť a vrátiť niekedy aj niekoľko desiatok metrov. Upozornenie musí stáť na mieste kde je zmysluplné odbočiť a vykonať obchádzku. To že základy logiky nemáme v krvi ani v zákone je fakt bizarné.
Dulovo nám. a Trenčianska si toho roku užili, vrátane padajúcich kusov z osekávanej omietky (ochranné pletivo dali na lešenie až druhý deň prác), vytrhanej cesty križujúcej cyklotrasu (dočasné nájazdové rampy či prejadové mostíky z kúsku plechu by asi boli príliš drahé) či práve aktuálny „manažment zelene“ (dva dni zahradená cyklocesta bez náznaku obchádzky). A to nehovorím o niekoľko mesiacov sa rozkladajúcich kvetov z aleje, ktoré páchnu po zvratkoch a naviac vytvárajú na cykloceste nepríjemne sa šmýkajúce blato.