Volebný rok priniesol život do údržby komunikácií v Našom meste a zároveň vytiahol na svetlo sveta nepripravenosť zodpovedných organizácií na správu mesta, ktoré slúži svojim obyvateľom.

Začala sa masívna údržba miestnych komunikácií, čo je samozrejme chválitebný počin a na zlepšenie kvality života má zásadný vplyv. V tomto článku odhliadneme od toho, že údržba komunikácií je základná povinnosť mesta, ktorá by sa mala vykonávať pravidelne, kontinuálne a bez nutnosti o tom slávnostne informovať. Tiež len okrajovo zabŕdneme do toho, že údržba sa týka takmer výhradne ciest a nemyslelo sa na zlepšenie pomerov pre inú ako individuálnu automobilovú dopravu. Pozrieme sa podrobnejšie na výkon stavebných činností, funkčnosť dohľadu nad nimi a na ohľady mesta voči peším a cyklistom.

Údržba komunikácií prebieha za informovania verejnosti, zmeny organizácie motoristickej dopravy sú vydávané tlačovými správami, je zabezpečené každodenné informovanie v médiách a podrobná organizácia obchádzkových trás pre motoristov. Keď však prídeme bližšie k detailom, ktoré ovplyvňujú najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, zistíme, že zodpovedný pracovníci ani v najmenšom nepomysleli na chodcov, ich jediná starosť pri zabezpečení stavieb je čo najmenšie ovplyvnenie individuálnej automobilovej dopravy. Créme de la créme je všeobecne známy príklad viac ako pol kilometrovej pešej obchádzky pri podchode na Trnavskom mýte.

Nielen pri väčších stavbách, ako je napríklad spomínané Trnavské mýto, ale aj pri drobných úpravách prechodov pre chodcov na bezbariérové, zodpovední pracovníci pretláčajú bezproblémový pohyb automobilovej dopravy a predpokladajú zmiznutie akéhokoľvek pešieho pohybu v okolí stavieb. Inak nevieme vysvetliť to, že pri každej jednej stavebnej činnosti, ktorá zaberá celú šírku chodníka, nie je vyznačená obchádzková trasa pre peších a zároveň je znemožnený pohyb peších cez stavbu. Nevyznačením najkratšej možnej obchádzkovej trasy pre chodcov sú priamo ohrozené zdravie a životy chodcov, vstupujúcich pri obchádzaní stavby do nechráneného priestoru vo vozovke. Prechodom cez stavbu je tiež ohrozené zdravie chodcov a zároveň sú nútení porušiť zákon vstupom na ohradené pracovisko. Jediná zostávajúca možnosť je obchádzka cez zeleň, ktorá ničí mestskú zeleň, je nevhodná pre hendikepovaných ľudí, pohybom s kočíkom a pri mokrom počasí je nepríjemná aj z hľadiska čistoty.

V mestách, ktoré dbajú na kvalitu života svojich obyvateľov, je štandardným riešením vyznačenie primeraného pruhu pre chodcov vo vozovke, oddeleného dopravným značením. Príklad pruhu sme priniesli v našom predchádzajúcom článku. V meste Bratislava, (nie je nám úplne jasné, na čo dbajúcom), je najlepším riešením zamedzenie pešieho pohybu v širokom okolí, obmedzenie mestskej hromadnej dopravy a zabezpečenie bezproblémového pohybu IAD. Na príklade úpravy prechodu na križovatke Ružinovská/Bajkalská je jasne vidieť znemožnenie pešieho pohybu v bezpečnom priestore. Zároveň by vyznačenie zabezpečeného pruhu pre peších nepredstavovalo výrazný zásah do motoristickej dopravy, keďže priamo za križovatkou začína zóna s obmedzenou rýchlosťou na 40 km/h.

Pre ilustráciu niekoľko stavebných úprav bez zohľadnenia pešieho pohybu v ich tesnej blízkosti.

Žiadame zodpovedných pracovníkov na magistráte hl. m. SR Bratislavy, Krajskom dopravnom inšpektoráte, operatívnej komisie pre určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení a jednotlivých stavebných úradoch, aby pri každej stavebnej činnosti bola zabezpečená plynulá, bezpečná a najkratšia obchádzková trasa pre peších a cyklistov. Tiež žiadame o systematický dohľad nad stavebnými činnosťami v meste a vyžadovaním dodržiavania zákona. Zároveň žiadame, aby pri obchádzkových trasách pre motoristickú dopravu bola zabezpečená preferencia MHD.