Cyklodiskusia
Pri sivom pomaľovanom kontajneri s vyznaním „One love for bicycle lovers!“ na petržalskom parkovisku pod (novým) Starým mostom je dnes akosi rušnejšie. Konkrétne, vidím tam Valla, jedného z kandidátov na primátora Bratislavy, obzerať si farebne pomaľované bicykle, svojím dizajnom konkurujúce kľudne aj cirkusovým.
Prichádzam bližšie, obchádzam hordu polo-rozobraných bicyklov, tvoriacich tak pozoruhodné zátišie hneď vedľa bielych bicyklov s nálepkami Cyklokuchyňa, Cyklokoalícia a Rotary Klub, lastovičkách v bikesharingu na Slovensku, a na druhej strane kontajnera prichytím Nesrovnala, ako krúži na jednom z nich. V obleku.
Prejdem popri stánkoch, v tom s občerstvením si môžete vybicyklozmixovať ovocný drink, zatiaľ čo sa Vaše dieťa zahra v detskom kutiku s farbičkami. V stánkoch s nálepkami Cyklokoalície a stánku „Do Mesta na Bajku“ sa môžete niečo dozvedieť… V „barovej“ časti kontajnera zbadám dopravnú inžinierku Táňu Kratochvíľovú.
Brigádnici z Cyklokoalície lezú na strechu kontajnera a vešajú na ňu obrovský plagát; Auto rovná sa smog. Bicykel, nerovná sa smog. Jasné. Je to jasné čoraz viac ľuďom v Bratislave. Ale ešte stále len veľmi malé percento z nich s tým má v úmysle aj niečo spraviť. Všetci tí, čo sú tu dnes, toto malé percento tvoria. Tvoria ho aj kandidáti na post primátora Bratislavy, pomaly si sadajúci do štyroch sedačiek z auta?
Posledné úpravy, camera, lights, vedľa si sadá Tomáš Peciar s Danielom Durišom, obaja spoluzakladatelia Cyklokoalície, opradení všakovakými prívlastkami, od cyklohrdinov, cez cyklofašistov až po cykloteroristov. To posledné pomenovanie vymyslel vraj Tomáš.
Ideme na to. Prvá otázka (hneď po otázke, ako sem prišli) – ako sa potrestajú, ak nesplnia nejaký zo svojich predvolebných cyklosľubov? … A už to ide. Ak ste neboli na diskusii kandidátov na primátora Bratislavy s Cyklokoalíciou, prečítate si o nej tu. Alebo si ju môžete aj celú pozrieť.
Cyklojazda
Ozajstná sranda ale nastáva aj tak až po diskusii. Cyklojazda. Predstavovala som si pár cykloteroristov na svojich bicykloch ako sa preženú pre túto príležitosť špeciálne zavretými mostami. Lenže tých bicyklov tu bolo už len zaparkovaných viac než som kedykoľvek videla pokope.
Začalo sa to hemžiť cyklistami a bicyklami, odchádzali a prichádzali, krútili sa v pre mňa totálne dezorganizovaných smeroch ako včely pred úľom, kým vyletia spolu za tým chudákom, ktorý ich naštval svojou prítomnosťou, a potom sa to zrazu začína diať.
Žiadne desiatky ale stovky bicyklov zrazu začínajú naberať jeden smer. Ten zástup sa nekončil. Oficiálne číslo bolo vraj 400.
Zrazu počujem hudbu. ktorá by na bajk posadila asi aj Zdenu Studenkovú. Obzriem sa, a pozorujem chalana vo farebnej „cyklošiltovke“ ťahať za sebou na bicykli veľkú bedňu s drevenými reprákmi na kolesách. Hurá Soundsystem. Spomínam si pri tom na legendárnu scénku z filmu MadMax, presnejšie na týpka hrajúceho šialenú metalovú hudbu na zadnej časti karavanu v ešte šialenejšom oblečení. No dobre, toto bolo trochu kľudnejšie prevedenie. Na celú cyklojazdu bol vlastne veľmi príjemný a kľudný pohľad.
Cyklotvorba
Môj muž mizne niekde v dave na bicykli aj s našou trojročnou dcérou v sedačke. Ku cyklojazde sa pridal aj jeden z kandidátov na primátora, Vallo. A ja zasa miznem s mojím 9-mesačným synom na električku na moste. Ako čakám na zastávke, zahliadnem človeka na vysokom bicykli s dizajnom, ktorý ma prekvapuje najviac asi tým, že je perfektne zlúčiteľný s bicyklovaním. Trepe sa s ním hore kopcom na nový Starý Most. Kreatívne bicykle. Aj tie robia v Cyklo Kuchyni.
Ich tvorcovia sem na túto príležitosť prišli z Lotyšska. Ich karavan s vlečkou, plnou bicyklov a príslušenstva, potrebného na zrod nových „freak bikov“ mali pri Cyklo Kuchyni zaparkovaný počas celého Európskeho Týždňa Mobility. Hocikto, kto prišiel s nápadom na ďalší unikátny bicykel, si ho tu mohol zrealizovať. Názov „freak bike“ mi začal dávať zmysel až po vyskúšaní si troch z nich. Tandemový, skákací, a „vysoký“. Všetky tri boli až prekvapivo ľahké na jazdenie. Išlo len o prekonanie prvotných predsudkov či skôr strachu. „Veľakrát nás tu vidia na nich chodiť rodiny s deťmi, a tie deti sa vôbec neboja ich skúšať. Omnoho menej ako dospelí.
Cyklorecyklácia
A ako vyzerá Cyklo Kuchyňa v také bežné stredňajšie popoludnie? Pre všetkých cyklozáujemcov sú otvorení každú stredu od 18:00. Môžete si sem prísť opraviť váš bicykel alebo sa to sem môžete prísť naučiť. Takmer určite sa vám to s ich obrovskou paletou náradia podarí. Opraviť si tu na bicykli môžete vraj úplne všetko, okrem hydraulických bŕzd, a odpruženia s tekutinou. Taktiež tu nemajú elektrinu, s čím súvisí aj absencia pár ďalších služieb.
Ak ste noví v Bratislave, určite sa tu pre vás medzi všetkým tým cykloharaburdím nájde aj nejaký zrekonštruovaný bicykel, ktorý si môžete odkúpiť. Ak nechcete platiť, ale radšej si zmontujete vlastný, určite prídite na ich akciu „oprav tri bicykle, a štvrtý máš zadarmo“. Ak sa, naopak, nejakého bicykla potrebujete zbaviť, môžete prispieť do ich naozaj nemalej zbierky starých bicyklov. Že niečo z vášho starého bicykla nevyužijú, to sa vraj nemusíte obávať. Využiť sa snažia vraj každú jednu súčiastku.
Cyklopríbeh
Pri príchode do Cyklo Kuchyne prichytím Tomáša Peciara vysvetľovať dvom Angličanom, aké možnosti bicyklovania majú v Bratislave. Sedí tam ešte Srbka a Argentínčan, ktorí tu žijú, a sú sami v Cyklo Kuchyni aktívni. Rozhovor začíname preto na Tomášov návrh v angličtine.
Dozvedám sa o začiatkoch Cyklo Kuchyne, o jej sťahovaní sa z miesta na miesto, či prerazení Tomáša na Slovensku v pilotnom premietaní bicyklovej pornografie v KC Dunaj. Cyklokuchyňa je len jednou z mnohých na svete ako súčasť celosvetovej obrovskej komunity bajkerov a kuchárov (no dobre, len bajkerov), ktorú začali kedysi dávno v roku 1992. Kto iný, ako feministky, a kde inde, ako v San Franciscu.
O ich nie úplne praktickom pobyte na druhom poschodí v YMCE, o tom, ako ich správcovia vyhodili z ich prvého miesta na Zochovej pre priveľký ruch prichádzajúcich ľudí k nim, o vyhodení z kontajnera na Šafku, resp. ako odtiaľ vyhodili celý kontajner, ktorého boli súčasťou. Až sa dostanem k tomu ako nakoniec skončili tu pod mostom. Kde sú už dva a pol roka. O tom, že asi všetci dobrovoľníci v Cyklo Kuchyni tvoria zároveň aj známu Critical Mass … alebo Critical Mass tvorí ich?
Pri vzletmom pohľade do ich kontajnera pochopím, že väčšie priestory by im padli asi vhod.
Cyklojedálníček
„A na úplnom začiatku sme squatovali“ hovorí Tomáš. „A kde ste potom varili?“ zdá sa mi, že otázkou som Tomáša mierne zaskočila. Hneď o pár sekúnd neskôr ale už reaguje relatívne pohotovo: „Cyklo Kuchyňa je všeobecne celosvetovo používaný názov pre komunitnú cyklodielňu. A keďže jedlo a bicyklovanie sú úzko spojené, logicky z toho vyplynula Cyklo Kuchyňa. My sme to len začali na Slovensku.“ “Boli ste prvou komunitnou cyklodielňou na Slovensku?” pýtam sa. „Určite áno“ uisťuje ma Tomáš..
„Čo také teda varíte?“ „Zväčša vegetariánske a vegánske jedlá“ odpovedá. „Prečo?“ pýtam sa. Tu mi odpovedá Srbka, Hana: „Myslím, že to je hlavne tým, že bicyklovanie ako ekologická forma dopravy, je akosi nevyhnutne spojené aj s ďalším zdravým a ekologickým životným štýlom“. „Ale zasa ak si sem prinesieš nejaké tie špekačky, nič sa ti nestane.“ hovorí Tomáš. „Uhm. A ty si vegetarián?“ pýtam sa Tomáša. „Nie úplne.“ Hana ale je.
Cykloživot
Medzitým ku kontajneru pribicyklujú ďalší cyklokoalisti. Živo sa rozprávajú o všetkých novinkách z politickej cykloscény. Ak ste zvedaví na nejaké tie „info z prvej ruky“, tu určite nebudete zle. Tu ste totiž v hlavnej tepne bratislavského cyklodiania, if you know what I mean. O chvíľu ku mne prichádza chalan v cyklošiltovke, ktorý na Cyklojazde ťahal za sebou Hurá Soundsystem. Jeden z asi piatich Danov, pravidelne aktívnych v Cyklo Kuchyni už pár rokov. Dozvedel sa o nich tak, že si raz prečítal v Pravde článok o prvom bicyklovom medomete na Slovensku, ktorý vytvorila Cyklo Kuchyňa so Živicou. A tak sa tam prišiel pozrieť. A už neodišiel.
Čo také ešte robia v Cyklo Kuchyni? Pozerajú filmy. O bicykloch. Občas si aj niečo čítajú. O bicykloch. Vždy niečo navaria či opravia aj na Dobrom trhu. Občas si spravia cyklojazdu aj mimo Bratislavy. Poctili takto napríklad Považskú Bystricu, Nitru, Košice, Pezinok… a naposledy pre zmenu Zagreb. Ten oboznámili aj so svojím Hurá Soundsystemom.
Hrajú hlavne reggae, punk, ska, dub.. ale chodia sem občas aj iní DJ-i, ako aj kapely. Zväčša punkové. „A spievajú väčšinou o bicykloch“ nesklame ma Dano. „Máme už celkom slušnú zbierku bicyklových pesničiek“ dodáva hrdo.
Čo sa workshopov týka, raz k nim napríklad vraj prišlo asi dvadsať detí z nízkoprahového centra Ulita z Petržalky, a učili ich lepiť defekty.“ Takýto workshop by sa zišiel aj mne, myslím si. „Občas im aj opravujeme bajky“ dodáva Dano.
„Aha, a máme tu aj celkom slušnú komunitu Erasmus ľudí.“ Pokračuje. „Ako sa o vás dozvedia?“ pýtam sa. „Nájdu si nás.“ Odpovie Dano. Jasné. Aj slobodomurári sa vždy navzájom nájdu.
Nakoniec sa lúčim s Tomášom. Na záver mi nezabúda zdôrazniť, že ak si budem chcieť umyť bicykel u NICH, bude to vyzerať tak, že mi dajú vodu, a môžem si ho pekne opláchnuť sama. Nebude to prebiehať ako v cyklodielni BANM, že ja si tam prídem ako slečinka a všetko spravia za mňa oni. „Lebo vieš, aj o tom je komunitná cyklodielňa. Že sa to tu ľudia NAUČIA.“ „V cyklodielni BANM ma to tiež chceli naučiť“ odpovedám. „Takže zlyhali?“ pýta sa s úškrnkom Tomáš. Uisťujem ho, že oni zlyhajú pravdepodobne tiež.
Cyklo Kuchyňa
Hlavné námestie bratislavského cyklistického diania. Miesto, miešajúce tu všetkých cykloteroristov pekne spolu, každú stredu od 18:00, v jednom veľkom vegánsko-vegetariánskom guláši, za taktovky ich soundsystému na kolesách, ktorého zvuky vie prehlušiť asi len občasné, zdanlivo náhodné zavrčanie motoriek, krúžiacich až príliš často okolo, a ktorého neopakovateľnú atmosféru vedia zabiť asi len autá parkujúce tesne vedľa. A to som ešte nebola na žiadnom ich koncerte. Jedno je isté. Nudiť sa tu určite nebudete.