Ako ste mnohí postrehli, problematika a stav ovzdušia nám v Cyklokoalícii nie je ľahostajná. Za posledné dva roky sme sa začali problematike ovzdušia venovať hlbšie (dnes už vieme, že je značne zanedbávaná a podceňovaná).

Prečo práve ovzdušie?

Odpovedí na túto otázku je hneď niekoľko.

• Azda tou najvšeobecnejšou je fakt, že ovzdušie je našou nedeliteľnou súčasťou, ktoré priamo ovplyvňuje zdravie a dĺžku nášho života (na Slovensku žijeme o 3,5 roka menej ako priemer EU a sme na chvoste štatistík). Denne človek „prefiltruje“ 10 000 litrov vzduchu. Čiže kvalita vzduchu sa nás dotýka viac, ako si pripúšťame.
• Popri záujme o zlepšenie infraštruktúry, najmä cyklotrás v našich mestách a mimo nich je práve ovzdušie faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ovzdušie sa dotýka nielen kvality pohybu na cyklotrasách. Dotýka sa chodcov, cyklistov, vodičov, a teda všetkých obyvateľov. Všetkých, ktorí dýchajú vzduch a ktorí ho „filtrujú“ cez svoje pľúca.

  

• Lebo sa zaujímame a sledujeme poznatky publikované v prevažne vyspelých a „dlhovekých“ krajín, kde cyklodoprava je súčasťou bežného života, ako aj zdravého životného štýlu. Tieto poukazujú na priamu súvislosť znečistenia miest a ovzdušia a dĺžky a kvality života. To sa dotýka nielen vypúšťaných nečistôt do ovzdušia, ale aj špiny akumulovanej v našich uliciach.
• Pretože bicykle na ktorých celoročne jazdíme sa čoraz horšie umývajú a hľadáme odpoveď, že prečo.
• Preto, lebo voľným okom nevidíme v akom stave je vzduch, ktorý dýchame. Berieme ako samozrejmosť, že ovzdušie je na prvý pohľad v dobrom stave. Je tomu naozaj tak? Čo to znamená, že kvalita vzduchu je dobrá, či postačujúca? A čo vlastne je pre nás dobré?
• Preto lebo pri doprave na bicykli pociťujeme dýchavičnosť, potenie. A mnohí sa nás aj pýtajú, že prečo, keď jazdia sú raz unavený viac, inokedy menej. Nevedia sa poriadne nadýchnuť a dokonca ani v lese.

Toto sú niektoré z mnohých otázok, ktoré si kladieme. A zisťujeme ako vplýva ovzdušie nielen na naše výkony, na kvalitu života a naše zdravie, ale aj ako k jeho znečisteniu sami prispievame. Znečistenie ovzdušia na sebe necítime priamo a ihneď. Viac ho vnímame následne po rokoch ako dôsledky, ktoré zväčša pripisujeme iným príčinám.

V tejto sérii článkov sa preto chceme s vami podeliť o poznatky, stav veci a kvalitu ovzdušia u nás. Na sklonku roka, v zime, nie je pre mnohých zrovna čas na bicyklové aktivity. i keď pre niektorých áno.
V otázke ovzdušia sa ku koncu roka uskutočnilo niekoľko udalostí, ktoré sa dúfajme pozitívne prejavia na zlepšení ovzdušia, ktorý dýchame alebo aspoň zlepšení informovanosti a znalostí o jeho stave u nás.

1. Mnohým je známa Parížska klimatická dohoda, ktorá bola podpísaná a nadobudla platnosť v roku 2016. Avšak až teraz, v prvej polovici decembra sa v Katowiciach krajiny zišli na 24. klimatickej konferencii OSN a začali ujasňovať konkrétne reálne kroky a ich realizáciu, aby dosiahli predsavzaté ciele. A prečo nás to tak zaujíma? No preto, že aj Slovensko sa konečne bude musieť rozhýbať a začať nielen avizovať, plánovať, ale aj konečne niečo konkrétnejšie pre zlepšenie stavu ovzdušia robiť. Očakávali sme, že MŽP SR ako priamy účastník poinformuje o dohodnutých akčných krokoch ešte pred koncom roka, no musíme počkať na začiatok roka 2019.

2. Cyklokoalícia sa spolu s iniciatívou Za čisté ovzdušie aktívne zúčastnila konferencie Ochrana ovzdušia 2018 koncom novembra na Štrbskom plese.

Na odbornom fóre sme vzniesli otázky a pripomienky k nevyhovujúcemu stavu ovzdušia a hlavne chýbajúcej informovanosti a povedomia o ňom. Dva príspevky, ktoré odzneli za Cyklokoalíciu a Občiansku iniciatívu za čisté ovzdušie sa týkali nedostatkov pri uplatňovaní opatrení a nízkej kvalite informovanosti a zlepšovaní povedomia o ovzduší.

V diskusiách nás ako účastníka (príležitostne zvolaných) pracovných skupín MŽP SR zaujímal prístup k riešeniu a fungujúce opatrenia v okolitých krajinách. V Českej Republike sme zaznamenali významný progres. V príspevkoch tu boli zhrnuté mnohé účinné a systémovo zavádzané opatrenia a ich výsledky. Osobne by som skonštatoval, že keby sa SR podarilo zrealizovať to, čo v ČR, určite by sa významne zlepšila kvalitu ovzdušia v našich 12tich „vymedzených oblastiach znečistenia s riadenou kvalitou ovzdušia„. Za posledné 4 roky sme sa so zlepšením kvality ovzdušia v týchto lokalitách reálne skoro nepohli a o stave ovzdušia za rok 2017 sme sa od SHMU dozvedeli až po konferencii. Počet znečistených oblastí sa zvýšil na 14 a to najmä v dôsledku kontaminácie PM10.

A aký je stav a vývoj v oblasti uplatňovania opatrení pre zlepšenia stavu ovzdušia u nás?

Rekapitulácia kľúčových udalostí v téme ovzdušia v posledných rokoch na Slovensku

Od roku 2009 Európska komisia (EK) upozorňuje na dlhodobé prekračovanie emisných limitov viacerých škodlivých látok v jednotlivých krajinách EU. Slovensko zaujíma popredné miesto v ich prekračovaní. Niekoľkokrát bolo vyzývané k prijatiu opatrení a zavedeniu účinnej stratégie za účelom riadenia a zabezpečenia zlepšenia kvality ovzdušia. Slovensko síce v tomto období prijalo niekoľko plánov, dokumentov a stratégií, no bez znateľného a merateľného vplyvu na výsledné emisie.

• Zo správy WHO z konca leta 2016 a z údajov zozbieraných v roku 2015 vyplynulo, že v európskych krajinách každoročne predčasne umiera 400 000 obyvateľov. (V správe z roku 2012 podľa odhadov 370 000).
• Následne v septembri 2016 na zasadaní krajín OECD, kde SR je stálym prísediacim, bola správa hlavným bodom programu, keďže podľa odhadu tak krajiny EU prichádzajú ročne o cca 330 – 940 mld EUR, Slovensko prichádza o cca 4,9 mld EUR.
• Začiatkom roka 2017 sa u nás objavili prvé reakcie a spracované stanoviská na tieto správy, a to v štúdii Inštitútu Environmentálnej Politiky, kde autori konštatujú, že viac ako 12 % obyvateľstva je vystavených zvýšeným hladinám koncentrácie častíc PM2,5 v ovzduší, čo je viac ako priemer OECD. Koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) je na Slovensku najhoršia z krajín EÚ. Prekročenie cieľovej hranice ozónu bolo v posledných rokoch najzávažnejšie v Bratislave (priemerne 26-35 dní do roka), Banskej Bystrici (40 dní), či na Chopku (60 dní), viď indikátory spracované Hericovou zo SAŽP.
• Vo februári 2017 vydala EK správu Hodnotenia implementácie politík v oblasti životného prostredia (EIR) a následne v apríli 2017 zorganizovala EK na Slovensku s Aurelom Ciobanu-Dordeaom, rriaditeľom pre implementáciu na generálnom riaditeľstve pre životné prostredie EK, akciu „Na konci s dychom“. Štátny tajomník MŽP Kurilla tu avizoval predloženie Environmentálnej stratégie SR do roku 20130 na schválenie vlády do konca roka 2017.
• Máme rok 2018. V januári zorganizovala EK Summit v Bruseli o ovzduší a v apríli v súvislosti s prešetrovaním ohľadom „infringementu“ zorganizovala v Bratislave stretnutie „Dialóg o čistom ovzduší“, kde sa generálny riaditeľ EK pre životné prostredie Daniela Calleja y Crespo stretol v medzirezortnej diskusii so zástupcami ministerstiev poľnohospodárstva, hospodárstva, zdravia, dopravy a životného prostredia Slovenskej republiky.
• Dnes MŽP pripravuje prvú časť Stratégie – Národného programu znižovania emisií k predloženie na EK do apríla 2019, kde sa primárne zameriava na opatrenia, ktoré majú najväčší a najmä merateľný potenciál dosiahnutia redukčných záväzkov, pri ktorých vie vyčísliť, o koľko sa ich realizáciou znížia emisie danej znečisťujúcej látky. Možno ho teda nazvať reparátom, kedy predloží plán aj so zvážením uskutočniteľnosti, t.j. realizovateľnosťou štátnymi orgánmi v koordinácii s orgánmi verejnej správy.

Ako vidieť z predloženého sumáru, nedostatočné a nemerané opatrenia nás za niekoľko rokov priviedli do stavu, kedy nevidno skoro žiadne zlepšenie, ba ani systémovo mapovaný a meraný stav ovzdušia. A to aj napriek tomu, že v oblasti životného prostredia Slovensko čerpalo druhý najväčší balík prostriedkov z EU fondov. Neúčinné opatrenia a kritéria ich výberu ako aj nefunkčný postup pri ich uplatnení sú slabou stránkou programov a akčných plánov v podaní štátnych inštitúcií, ktoré zodpovedajú za túto agendu. Slovensko, na rozdiel od Poľska a iných krajín EU, sa dočasne vyhlo tzv. infridgementu. Zrejme z dôvodu chýbajúcich údajov, ktoré sa krajina síce zaviazala do spoločnej databázy poskytovať, no neposkytovala.

Čo robila Cyklokoalícia?

V uplynulom roku to boli v téme ovzdušia napríklad tieto aktivity:

• Informovali sme verejnosť o problematike prostredníctvom predvolebných diskusií, článkov na webe či na sociálnych sietiach.
• Spolu s organizáciami CEPTA a ClientEarth sme vyhrali súdny spor o Bratislavskom Integrovanom Programe na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý neobsahoval konkrétne merateľné, kontrolovateľné a časovo obmedzené opatrenia, čím bol podľa krajského súdu porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Materiál teraz vďaka tomu čaká prerobenie a doplnenie skutočne účinných opatrení.
• Nainštalovali sme v Bratislave 6 vlastných meračov kvality ovzdušia, z ktorých dáta sú verejne prístupné.
• Boli sme účastníkmi expertných skupín na Ministerstve životného prostredia.

Záverom

V starom roku môžeme skonštatovať, že agenda opatrení k zlepšeniu stavu ovzdušia je obšírna a značne komplikovaná. Zlepšujúci stav ovzdušia je v nedohľadne a kvalita ovzdušia sa najmä s narastajúcou a neregulovanou dopravou zhoršuje. Za posledné roky neboli zavedené žiadne racionálne opatrenia a regulácie. Podpora ekologických spôsobov končí v slovnej rovine, čo je aj dôsledkom nečinnosti a (ne)funkčnosti štátnych inštitúcií a ich vedenia. Tlak európskych úradov na konkrétne kroky a zavedenie opatrení rastie.
O 5 minút 12 nám preto zostáva len dúfať, že zodpovedné inštitúcie medzirezortne zvládnu identifikovať a koordinovať opatrenia a uviesť ich do reálneho života, čo sa prejaví znížením znečistenia ovzdušia. Dosiaľ nevieme, o ktoré opatrenia sa bude jednať, keďže sa nám nepodarilo dostať k analýzam súčasnej situácie a analýze identifikovaných potenciálnych opatrení (avizované vypracovanie v 3Q 2018 SAŽP a MŽP a avizovaných v SEA)

Pevne veríme a želáme si, že nasledujúci rok bude efektívne využitý a podarí sa počas neho naštartovať a sfunkčniť opatrenia, ktoré sa podpíšu pod zlepšenie stavu ovzdušia. Medzi ne určite patrí aj za okolitými krajinami zaostávajúce budovanie infraštruktúry pre cyklistickú dopravu či racionálna regulácia IAD v mestách.