Moja skúsenosť: Ako na kolobežkovanie v meste

Keď som sa začala voziť na kolobežke, netušila som, do čoho som sa to namočila. Na prvý raz som si poctivo naplánovala trasu, kabelku som vymenila za ruksak a s očakávaním som sa vydala na svoju prvú kolobežkársku púť z Devínskej do práce v Petržalke.

Vybrala som takú trasu, aby som sa previezla cez Starý most. A bolo to super! Previezť sa cez most bez priechodov, hrboľov, jám, s krásnym výhľadom… A to všetko zadarmo! :D

Keď ma kolega v ten prvý raz videl na kolobežke v práci, pri odchode domov mi išiel otvoriť dvere a pozoroval ma chvíľu, lebo sa mu to zdalo neuveriteľné. :)

Kolobežkou cez Starý most
Cestou do práce

Teraz sa už vozím vyše roka

Zo svojich spomienok (a postov na FB) som vyskladala niekoľko informácií a tipov pre tých, ktorí len začínajú alebo by chceli začať. Ak sa vozíte a máte iné skúsenosti, v komentároch dajte vedieť, nech sa niečomu novému priučíme.
Ešte pred tým však načrtnem rôznorodosť kolobežkového sveta. Každý typ kolobežky má iné vlastnosti.

Typy kolobežiek (ako ich vnímam ja):

Skladacie s PU kolieskami do mesta. (taká ako na obrázku vyššie) Malé skladacie kolobežky sú veľmi praktické, lebo sú ľahké a malé. V autobuse sa dá postaviť si ju vedľa seba zloženú a nezaberá skoro žiadne miesto navyše. Nevýhoda je, že kolobežky s PU (polyuretánovými) kolieskami počas jazdy mierne drnčia a komfort jazdy nemusí vyhovovať každému. Sú aj malé skladacie kolobežky s nafukovacími kolieskami, ale o tých veľa neviem… Kto sa na takej vozí, pridajte skúsenosti do diskusie.

Športové (aj do mesta) s nafukovacími kolesami ako majú bicykle. (obrázok nižšie) Tie väčšie môžu mať aj 28 palcové predné koleso. Sú určené skôr na šport. Výrobcovia tohto typu kolobežiek majú aj modely do mesta (a aj skladacie), ale vždy sú väčšie ako prvý typ.

Športová kolobežka pred stajňou

Kolobežky pre agresívnu jazdu na skákanie v skate parkoch a na U rampách.

Elektrické kolobežky sú kapitola sama o sebe. So športom to nemá veľa spoločného. Je to približovadlo. Komfort, rýchlosť. Nikdy som sa na takej neviezla, o jazde na takejto kolobežke musí napísať niekto iný. :)

Moje najdôležitejšie poznatky z kolobežkovania v meste

Po meste sa pohybujem na malej skladacej kolobežke s PU kolieskami (to sú také, ako na kolieskových korčuliach). Opíšem moje zistenia a skúsenosti. Kým začnem, musím povedať, že mám jedno pravidlo, ktoré je základom môjho vozenia sa.

Bezpečnosť na prvom mieste, ohľaduplnosť na druhom.

Kolobežkár podľa zákona zatiaľ asi neexistuje. Ja sama sa definujem viac ako chodec než ako cyklista. (jazdím na kolobežke na nožný pohon :))

Kade na kolobežke jazdiť?

Jazdím po chodníkoch a už som si vybudovala systém zvykov, aby som sa cítila komfortne v doprave a hádam aj ostatní. 

Napríklad: pred vstupom na priechod pre chodcov zvyknem spomaliť a niekedy aj zísť z kolobežky a správam sa ako chodec (aby prípadný vodič auta stihol zareagovať a zároveň som sa aj ja stihla zorientovať, či ma niečo nezrazí)

Tam, kde je veľa chodcov, spomalím alebo kráčam tlačiac kolobežku vedľa seba – nechcem vyvolávať nervozitu tým, že sa budem tlačiť… Avšak ak je priestor, slušne sa ozvem: “S dovolením/Prepáčte”, obehnem chodcov a veziem sa.
Keď už mám tempo a veziem sa po chodníku, pešiakov obchádzam väčším (akože veeeľkým) oblúkom. Lebo sú nevyspytateľní. Hocikedy sa zvrtne úplne opačným smerom a v tej rýchlosti sa to nedá… (a keď sa nedá oblúk, spomalím na rýchlosť chodca.)

S kolobežkou do autobusu?

Moja kolobežka je po zložení naozaj malá. Ak si chcem v buse sadnúť, pohodlne sa mi zmestí “na stojáka” k nohám, alebo keď sa dá, šuchnem ju pod sedadlá tak, aby zavadzala čo najmenej. Ak je autobus plný a budem stáť, tiež postavím zloženú kolobežku vedľa seba. (trochu sa mi doodieral čierny náter na kovovej časti riadidiel, keď kolobežku na riadidlá postavím, ale beriem to ako bežné opotrebenie…) 

S kolobežkou do autobusu

Jediný raz zatiaľ, čo som dostala usmernenie od šoféra DPB bolo, keď som si do takmer prázdneho autobusu trúfla vojsť s nezloženou kolobežkou prvými dverami. Zakričal mi, že s kolobežkou sa nastupuje druhými dverami. Odvtedy dodržiavam nastupovanie dverami, ktoré sú určené pre nástup s kočíkmi. Kolobežku na 99% do busu skladám.

Nie je jedno, čo si na kolobežkovanie obujem 

Ďalšie zo zistení, keď som sa presúvala na kolobežke v centre Bratislavy. Na mnohých miestach je tam kamenná dlažba. Napríklad na Michalskej, Ventúrskej, Hlavnom námestí… Na tomto povrchu sa mi tenisky s hladkou podrážkou šmýkali. Dá sa to prežiť, ale prekvapilo ma to. :)

Je kolobežkovanie pre každého?

Chcela by som povedať, že áno, ale asi nie. Je to náročnejšie ako bicyklovanie. Každému by som však odporučila to aspoň vyskúšať, aby zistil, či ho tento druh aktivity zaujme.

Prvé jazdy sú o dosť náročnejšie ako sadnúť na bike, avšak telo si zvykne a postupne je to ľahšie a ľahšie. Celé je to spôsobené asi tým, že sa svaly namáhajú inak ako pri bicyklovaní. 

Striedanie nôh 

Áno. :)

Pozrite si video:

Striedanie nôh na kolobežke

alebo

Striedanie nôh podruhé

Na pekno alebo na kolobežkovo?

Niekedy v začiatkoch som riešila dilemu: obliecť sa elegantne do šiat alebo ísť na kolobežke? Odpoveď je: oboje! 

Na kolobežke v šatách

Vybrala som si najpohodlnejšie lodičky na nízkom podpätku a ono to funguje. Vo vysokých podpätkoch by sa to nedalo, ale v rozumnej miere sa dá ísť na kolobežke aj v elegantnom oblečení.

Kolobežkárka druhu “mama” 

Z kolobežkovania majú osoh aj rodičia. Bolo obdobie, keď som ráno pred prácou vozila dcéru do škôlky. Na mojej kolobežke. (teraz už chodí na bicykli a ja vedľa nej na kolobežke) Keď bola dcéra menšia, bolo to mega výhodné, lebo som plynulo pokračovala kolobežkou na autobus do práce. Rýchlosť pohybu s dieťaťom na kolobežke je vyššia ako rýchlosť chôdze (dospelého, nie to ešte chôdze dieťaťa!)

Taktiež je kolobežka výhodná pri dlhších trasách. Netreba sa voziť na kolobežke vo dvojici. Stačí si tam dieťa postaviť a tlačiť kolobežku. Ono si oddýchne a bude šťastné, že sa vozí. 

Môžem s kolobežkou do obchodu/kaviarne?

Kolobežku beriem všade so sebou. Neriešim stojany, zámky. Jednoducho si ju vynesiem aj hore schodmi. Pustia ma s ňou takmer do každého obchodu, do kaviarne… Ale! Nevozím sa na nej tam, kde nie je povolené vozenie sa na korčuliach či bicykli. Keď som v kaviarni, snažím sa kolobežku umiestniť tak, aby nezavadzala. 

V niektorých obchodoch už majú pravidlo, že s kolobežkou na predajňu nemôžem ísť (napr. Kraj v DNV), tak si ju zložím a dám do nákupného vozíka. Niektorí si kolobežku nechajú v priestoroch predajne, pri vchode.

Kolobežkári všetkých krajín, spojte sa! :) 

Stále nachádzam výhody a veci, ktoré ma na kolobežke bavia a stala som sa propagátorkou kolobežkovania. :) Skoro každý deň, čo sa vozím na kolobežke sa udeje niečo, čo stojí za zmienku alebo si uvedomím niečo nové.

Výskyt kolobežkárov

Kolobežkári sa združujú v rôznych skupinách na Facebooku – Kolobežky SK, Koloběžky CZ, Športové kolobežky a podobne. Ja sa snažím združiť bratislavských kolobežkárov v skupine Kolobežkári v Bratislave. Infiltrovali sa aj do diskusie na mtbiker.  Ak chcete stretnúť živého kolobežkára/kolobežkárku, na Bratislava Inline – korčuliarskej letnej akcii – sa vždy ukážu aj nejakí kolobežkári. Alebo sa choďte povoziť na petržalskú hrádzu a možno budete mať šťastie.

ALE POZOR!!! Kolobežkovanie je silne návyková činnosť! Ak raz začnete, je vysoká pravdepodobnosť, že len tak neprestanete. Ja som teraz v štádiu, že po malej skladacej kolobežke na prepravu po meste už vlastním aj športovejší model, ktorým si spĺňam kvóty pre aeróbny pohyb na cyklotrasách. Kam to dospeje, ukáže čas…  

8 komentárov na “Moja skúsenosť: Ako na kolobežkovanie v meste

  1. Nepovažujem za bezpečné ísť na jednomiestnej kolobežke s ďalšou osobou a už vôbec nie s dieťaťom. Ten pád bude pravdepodobne o dosť horší ako na bicykli so sedením pre dieťa. O chýbajúcich helmách u viacerých kolobežkárov ani nehovorím (i keď toto je problém aj cyklistov). Už som videl kolobežkára (elektrina) ako ležal s rozbitou hlavou vo svojej kaluži krvy. Lebo na čo helma.

  2. Som si vedoma rizika a preto idem vzdy pomaly – s mojim heslom “bezpecnost na prvom mieste, ohladuplnost na druhom”. Edit: reagovala som na jazdu na kolobezke s dietatom. Sama si dam aj rychlejsiu jazdu (pokial to okolnosti umoznuju)

  3. Mám odchodené s malým typom kolobežky a 1 dieťaťom. Systémom každý pracovný deň aj so zloženou kolobežkou do autobusu, 4km jazdy busom a potom do škôlky peši vedľa dieťaťa idúceho na kolobežke. Vodiči busu mi nikdy nič nebrblali, naopak, boli milí a vždy sa nad nami pousmiali. V škôlke nám tiež vyšli v ústrety a kolobežkárom zakúpili záhradný domček 😊

    1. Super. Teraz malá chodí do novej škôlky a na bicykle nemajú vymyslený systém. Môže to byť tým, že tam chodia iba deti z okolia a teda chodia pešo.

      Ja som sa rozhodla, že dcéru budem viesť k tomu, že bicykel či kolobežka je regulérny dopravný prostriedok a tak chodíme aj do škôlky. Zatiaľ dávame bike či kolobežku do takej miestnosti v budove škôlky, ktorá je na to určená, ale bez stojanov, iba sa oprie o stenu. Teraz tam parkováva jedno odrážadlo a náš malý bicykel či kolobežka. (je to bočný vchod s dvomi triedami, ostatné triedy možno na to majú priestory vymyslené)

  4. Zdravím. Myslím si, že som Vás raz videl na bielom dragstrovi. Bolo to na ceste od Marcheggu popri plote, za ktorým vídavam kone zo Schlosshofu. Tá cesta sa potom stáča na cyklomost. Išiel som na žltej kostke od Marcheggu. Aj som chcel pozdraviť (ako zvyknem kolobežkárov), ale keď som Vás mal predbehnúť, tak ste zastavili a pozerali ste sa cez plot. V tom čase som na facebooku evidoval Vaše príspevky o novej kolobežke. Tak som sa domnieval, že to budete asi Vy. Ak nie, tak si Vás s niekym mýlim.

      1. Bývam v DNV, takže jazdím len v okolí DNV. Drvivá väčšina mojich jázd je v Rakúsku, lebo na ceste do Devína alebo na Záhorie je to na niektorých miestach rozbité a mám problém sa vyhnúť škrtaniu .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *