Po hmlistom a smogovom januári so značne znečisteným ozvduším nastala v mestách zmena k lepšiemu. Akosi sa nám posledné dva dni lepšie dýcha. Od utorňajšieho dažďa vidieť a hlavne cítiť lepší vzduch v Bratislave a mnohých lokalitách Slovenska. A vieme prečo je tomu tak?

Dôvodov, prečo meriame kvalitu vzduchu je niekoľko:

• Lebo nevieme, prečo máme dnes špinavší bicykel ako pred 10 rokmi,
• Lebo nevieme, koľko a ako špinavého vzduchu dýchame,
• Lebo nevieme, ako sa to odráža na našom zdraví a spôsobe života,
• Lebo nevieme, ako na znečistenie vplýva počasie,
• Lebo máme alarmujúci výskyt chorôb dýchacích ciest v rámci EU,
• Lebo sa nám akosi sa lepšie pohybuje v mestách okolitých krajín,
• Lebo informácie zo strany štátu zaostávajú za štandardom,
• A hlavne hlavne preto, lebo nám záleží na zdraví a kvalite života ľudí, ktorí tu žiju.

V jesennom a zimnom, zväčša slabo rozptylovom počasí dochádza ku kumulácii a znečisteniu ovzdušia. Mnoho cyklistov sa práve v exponovaných hodinách dopravuje za svojimi povinnosťami. Ale ako sa vyhnúť tejto expozícii, ako sa dopracovať k informáciám, že čo vlastne je vo vzduchu a ako minimalizovať dopady na zdravie?

Dlhdobo v rámci Iniciatívy za čisté ovzdušie komunikujeme so SHMÚ a snažíme sa z údajov nameraných na staniciach NMSKO mapovať cyklotrasy z pohľadu znečisteného ovzdušia a expozície cyklistu.

Z rovnakého dôvodu nás zaujímajú opatrenia, ktoré mestá a inštitúcie musia zaviesť na zlepšenie kvality ovzdušia, keďže podliehajú povinnosti riadiť kvalitu ovzdušia. Snažíme sa pomôcť pri ich zavádzaní a účinnom uplatňovaní a zlepšiť tak kvalitu života v mestách ako aj znížiť dopady ovzdušia na zdravie.

Rekapitulácia vývoja aktivít a činností inštitúcií SR vo veci informovania a zlepšovania kvality ovzdušia

V rámci projektu s ClientEarth sme zmapovali aktivity štátnych inštitúcii za posledné roky. Čo vlastne urobili nami platení úradníci pre to, aby zlepšili stav ovzdušia v mestách, kde sa ako cyklisti a ich obyvatelia pohybujeme?

Od roku 2009 Európska komisia (EK) upozorňuje na dlhodobé prekračovanie emisných limitov viacerých škodlivých látok v jednotlivých krajinách EU, pričom Slovensko zaujíma popredné miesto v ich prekračovaní. SR bola niekoľkokrát vyzývaná k prijatiu opatrení a zavedeniu účinnej stratégie za účelom riadenia a zlepšenia kvality ovzdušia. V tomto období síce SR prijala niekoľko dokumentov, stratégií, no bez znateľného a merateľného dopadu na výsledné imisie. Za posledné desaťročie skoro žiadne zlepšenie, na rozdiel od znižovania emisií z priemyselných a energetických zariadení, ktoré sa podarilo pred rokom 2009 výrazne znižovať.

V nasledujúcej chronológii rekapitulujeme hlavné  udalosti a akcie/reakcie inštitúcií zodpovedných za túto oblasť v SR:

2016

• Zo správy WHO z konca leta 2016 (9) a z údajov zozbieraných v roku 2015 vyplýva, že v európskych krajinách každoročne predčasne umiera 400.000 občanov. (V správe 3 roky pred tým to podľa odhadov bolo 370.000 (5)).

• Následne v septembri 2016 na zasadaní krajín OECD, kde máme stálych prísediacich, bola táto správa jedným z nadôležitých bodov programu. Podľa odhadu totiž krajiny EU prichádzajú ročne o cca 330 – 940 mld. € (10), v SR viac ako 4,9 mld. € a to bez zohľadnenia súvisiacich ekonomických dopadov a reálnych údajov.

2017

• Začiatkom roka prišli u nás prvé oficiálne reakcie na tieto správy a to v štúdii Inštitútu Enviromentálnej Politiky MŽP (11), kde len konštatujú, že pri stave ovzdušia je viac ako 12 % obyvateľstva vystavených zvýšeným hladinám koncentrácie častíc PM2,5 v ovzduší, čo je viac ako priemer OECD. Koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) per capita je na Slovensku najhoršia v EÚ a prekročenie cieľovej hranice ozónu bolo v posledných rokoch najzávažnejšie v Bratislave (priemerne 26-35 dní do roka), Banskej Bystrici (40 dní), či na Chopku (60 dní). Viď indikátory spracované Hericovou zo SAŽP (12).

• Vo februári 2017 vydala EK správu Hodnotenia implementácie politík v oblasti životného prostredia (EIR) (6) (13) a následne v apríli 2017 zorganizovala EK na Slovensku akciu „Na konci s dychom“. Zastrešoval ju Ciobanu Dordeau, riaditeľ pre implementáciu, governance na generálnom riaditeľstve pre životné prostredi EK za účasti štátneho tajomníka MŽP Kurillu, kde ministerstvo avizovalo predloženie Environmentálnej stratégie SR do roku 2030 na vládu do konca roka 2017.

2018

• V januári zorganizovala EK pod gesciou komisára Vellu Summit o ovzduší a v apríli v súvislosti s prešetrovaním SR a „infringementu“ zorganizovala v Bratislave stretnutie „Dialóg o čistom ovzduší“, kde sa  Generálny riaditeľ EK pre životné prostredie Daniela Calleja y Crespo stretol v medzirezortnej diskusii so zástupcami ministerstiev pôdohospodárstva, hospodárstva, zdravotníctva, dopravy a životného prostredia SR. 

• MŽP pripravuje prvú časť Stratégie – Národného programu znižovania emisií k predloženie na EK do apríla 2019, kde sa primárne zameriava na opatrenia, ktoré majú najväčší a najmä kvantifikovateľný potenciál dosiahnutia redukčných záväzkov SR, pri ktorých vie vyčísliť, o koľko sa ich realizáciou znížia emisie danej znečisťujúcej látky.

• Z klimatickej konferencie OSN-COP24 v Katoviciach, kde sa za SR zúčastnili vysoký úradníci MŽP, neprešlo do médií veľa informácií o následných vyrokovaných konkrétnych krokoch, ktoré sa zaviazalo SR implementovať a teda medzirezortne realizovať. Všeobecne sa dohodli na imobilizovaní finančných prostriedkov z pre plnenie záväzkov Parížskej dohody.

2019

• Vláda v marci schválila Stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030. Po jej prečítaní merateľné ciele a ambície ostali, avšak menej konkrétne sú záväzky a konkrétne časové rámce na ich dosiahnutie. Žiadna zmienka o cyklodoprave.

• V máji vyšiel návrh Národného programu znižovania emisií – NAPCP, kde figurujú záväzky a opatrenia na zníženie emisií v súlade so smernicou NEC – zníženie emisií na úroveň, ktorá nemá výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie a nepredstavuje pre nich riziko. Tento už obsahuje už odkaz na Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky a všeobecne ráta s opatreniami na podporu cyklodopravy.
  
  V januári tohto roka prešiel do medzirezortného pripomienkového konania finálny návrh tohto národného programu. Celé opatrenie Podpora cyklodopravy a mäkkej mobility bolo z programu na základe pripomienky Klubu 500 vyňaté a spomenuté iba ako podporné, pričom bližšie má byť opísané v Stratégii kvality ovzdušia. Program čaká na schválenie vládou, podrobne sa mu ešte budeme venovať neskôr.

CLEAN AIR FORUM

Koncom roka organizovala SR a MŽP SR prestížnu konferenciu 2nd Clean Air Forum (28. – 29. novembra 2019 v Bratislave) a kladieme si otázku: Ako sa podarilo za 3 roky zlepšiť kvalitu ovzdušia na európskej, národnej a miestnej úrovni?

SR patrí medzi tri štáty Európskej únie, ktoré nedosiahli ciele zníženia koncentrácie tuhých častíc. Máme tu dlhodobo oblasti s riadenou kvalitou ovzdušia, ktoré sú viacmenej neriadené, a zväčša so spontánnymi a nemerateľnými opatreniami. Odpoveď z úst tajomníka MŽP SR Norberta Kurillu, že problém ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň, je výstižná hlavne v kontexte posledných piatich rokov.

Nás zaujímajú reálne realizované opatrenia na miestnej úrovni, všetko zmienené dokumenty sú opäť len plány a stratégie na papieri. Realizovaných opatrení je v SR ako šafránu, na rozdiel od opatrení napríklad v susednej ČR.

Radi by sme preto vedeli, aký vzduch dýchame, aby sme sa vedeli vyvarovať exponovaným stavom a lokalitám. Aj preto meriame a preto chceme informovať o pre organizmus nevhodných stavoch.

Žiaľ, zo siete meracích staníc NMSKO sa veľa nedozvieme. Bratislava, kde sa denne pohybuje vyše 700 tisíc ľudí, má jedinú dopravnú meraciu stanicu na Trnavskom mýte, aj tá meria len PM10. Dúfame, že po 2 rokoch avizovaného rozširovania sa dočkáme doplnenia a rozšírenia siete. Vyhlásenie pri príležitosti konferencie prebehlo, avšak čas uvedenia do prevádzky zostáva nejasný. No znalým je jasné, že treba akreditáciu, čiže údaje nebudú skôr ako na jar 2020.

Pri problematike zdrojov znečisťujúcich látok, treba zdôrazniť, že emisné zdroje sa výrazne menia. V minulosti boli najväčším zdrojom znečistenia bodovo lokalizované veľké a stredné zdroje, ktoré sieť NMSKO umožňovala efektívne monitorovať.

Dnes je situácia iná. Zdroje znečisťovania v sídlach sú plošne rozptýlené (vozidlá, domové kotle). Je potrebné merať, informovať a regulovať priamo lokality v mestách, ktoré sú zasiahnuté rozptýlenými zdrojmi z dopravy a vykurovania. Tieto lokálne ovplyvňujú tvorbu imisií priamo v mestách. Jedinou možnosťou dýchať čisté ovzdušie je dnes čakať na vhodné počasie, ktoré zriedi, rozptýli a odsunie znečistujúce látky.

Pre určenie stavu ovzdušia je teda kľúčové monitorovať imisie v závislosti od rozptylových podmienok a naučiť sa, ako sa v daných situáciách správať, čo je pri dnešnom stave meraní a ich komunikovaní problémové.
Opatrenia na regulovanie príčin stúpajúceho znečistenia dopravou, čí domácimi kúreniskami a ich eliminácie zatiaľ tiež ťahajú za kratší povraz.

Práve v zimnom a jesennom období sú rozptylové podmienky slabé a znečistený vzduch sa hromadí v lokálnych slabo prevetrávaných častiach miest. V rámci iniciatívy Za čisté ovzdušie vkladáme veľkú nádej do rozširovania mobilných meracích zariadení SHMÚ, ktoré by významne pomohli zmapovať naše mestá.

Vzorom pre slovenské mestá by mohli byť mestá v ČR, kde má napríklad Brno má vlastné meracie stanice a významne dopĺňa mapovanie znečistenia mesta. To umožňuje účinne realizovať opatrenia na zníženie znečistenia.

Literatúra

1. EK. Air Quality Standards. average exposure indicator (AEI). [Online] 2016. http://ec.europa.eu/environment/air/quality/standards.htm.
2. Stredočeský kraj . Stratégia ochrany ovzdušia. SČK ČR, 2016.
3. Stredočeský kraj. Implementačný plán. SČK ČR, 2018.
4. Slovenská agentúra životného prostredia pre MŽP SR. STRATÉGIA OCHRANY OVZDUŠIA do roku 2030-1. časť – Národný program znižovania emisií-Oznámenie o strategickom dokumente. B.Bystrica : SAŽP, 2018.
5. EEA. Air quality in Europe — 2013 report. Brussels : European Environment Agency, 2013, 2013. ISSN 1725-9177.
6. EK. The assessment of the 28 EIR country reports. http://ec.europa.eu/environment/eir/country-reports/index2_en.htm. [Online] 2017.
7. N. Jankowski, H. Bauer, H. Puxbaum. AQUELLIS M – PM10 Emissionen aus mobilen Quellen- PMInter-Studie. interner Bericht. Projekte AQUELLA und AQUELLIS, PMInter und Tauerntunnel, 2011.
8. MŽP SR, Okersný Úrad Bratislava, SHMÚ. Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia pre znečisťjúce látky PM10, NO2, Benzo(a)Pyrén a Ozón v oblasti riadenia kvality ovzdušia – pre územie Hlavného mesta SR Bratislavy. Bratislava : Bratislava, 2016.
9. WHO. Ambient air pollution:A global assesment of exposure and burden of disease. Geneve : World Health Organisation, 2016. ISBN 978 92 4 1511353.
10. EEA. Air quality in Europe — 2017 report. Kodaň : EEA Report No 13/2017, 2017. ISSN 1977-8449.
11.  Martin Haluš, Ján Dráb. Tri výzvy životného prostredia na Slovensku. Bratislava : IEP MŽP, 2017.
12. Hericová-SAŽP, Dorota. Kľúčové indikátory – ovzdušie. https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=261 : Zdroj: Eurostat, 10.2017.
13. EEA. The EU Environmental Implementation Review. http://ec.europa.eu/environment/eir/pdf/report_sk_en.pdf. [Online] 2017.
14.  —. European Air Quality Index. [Online] EEA DK, 2017. https://www.eea.europa.eu/themes/air/air-quality-index#tab-based-on-data.

Výsledky našich dlhodobých meraní zverejňujeme napríklad na vzduch.cyklokoalicia.sk alebo maps.sensor.community. Pre podrobnejšie informácie nás kontaktujte na info@cyklokoalicia.sk.