U nás v strednej Európe sme mali šťastie, že neznámy a pre spôsob šírenia ťažko odhaliteľný vírus COVID-19 sa k nám dostal na jar, už na konci chrípkového obdobia. V jarnom čase, keď naši predkovia púšťali Morenu dole potokom sa výrazne zlepšuje počasie. Zlepšujú sa podmienky rozptylu suspendovaných častíc. Znižuje sa vlhkosť. Jarné dažde zmývajú prach z ulíc. No rozširuje sa aj výskyt prírodných alergénov. V kombinácii zvyšujúcej sa slnečnej aktivity sa zhoršujú podmienky na šírenie vírusov. Pre nás dobre, Keďže je viac UV žiarenia skracuje sa ich prežitie mimo hostiteľa. Spestruje sa strava, zlepšuje sa jej kvalita, zvyšuje sa pohyb a tým aj naša imunita.
Avšak je tu niekoľko avšak. Keďže koronavírusové obmedzenia zredukovali aj naše pohybové aktivity, mnohí sme to pocítili priamo aj v prehĺbení „jarnej únavy“. Tá bola a možno ešte aj je u mnohých citeľnejšia, keďže sa výrazne zredukovali naše pohybové aktivity.

Pripraveným šťastie praje! Vedieť a byť pripravený znamená žiť.

Zo spôsobu prijímania opatrení sme videli, že vírus zastihol Slovensko nepripravené. Mali sme šťastie a okolnosti ako počasie, návyky, či genetická výbava a azda aj jednoduché opatrenia, chuť obyvateľov dodržiavať pravidlá nám tentokrát pomohli.
Zodpovední používali to, čo mali po ruke. A to aj bez podloženia účinnosti zavádzaných opatrení. Pripravenosť, organizácia v porovnaní s érou, kedy fungovala Civilná Obrana bola mizivá. Ale je vidieť aj mnoho pozitívnych vecí ako napríklad to, že odborníci dostávajú väčší priestor. Prirodzene vidieť názorové rozdiely. Veď znalosť a skúsenosť sú na rôznej úrovni. Je vidieť, že potreba získavania informácii sú kľúčom na pružnú reakciu a ponaučením do budúcna! Informácie a znalosť sú najúčinnejšie nástroje na to, aby sme minimalizovali dopady na zdravie a dostali situáciu pod akú takú kontrolu.

V dnešnej marketingovej dobe, kedy slovo je viac ako zaznamenané a zmerané údaje je ťažké na slepo odhadnúť účinné nástroje na spomalenie šírenia COVID19. Z epidémie je zrazu „mega“ pandémia. V kontexte zmrazenia ekonomiky a mnohých skoro až likvidačných opatrení už nejde o divadlo, ale o vážne konsekvencie. Závislosť má svoje následky. Preto je na mieste zváženie výberu tých vhodných a menej bolestných opatrení, keďže majú existenčné dopady a prinesú ochorenia, ktoré nemajú nič spoločné s COVID-19.
Ročne umrie v SR okolo 800 ľudí na chrípkové a respiračné ochorenia. V zimno-jarnom čase cca 300. (A je určite na mieste sa pozastaviť nad tým, keď dnes tak záleží predísť zbytočným úmrtiam, prečo tomu tak nie je pri chrípke?! Prečo v bežnom roku je chrípka na okraji záujmu vedenia krajiny? Prečo je nezáujem o opatrenia na zlepšenie kvality života, zlepšení prostredia a zdravia? V odvrátiteľných úmrtiach sme na tom dokonca 2x horšie ako krajiny západnej Európy.
Na druhej strane bežné fungovanie spoločnosti a zabezpečenie jej potrieb je pri dlhodobejších „pasívnych“ opatreniach ohrozené. Najmä ekonomickými dopadmi na fungovanie tak otvorenej spoločnosti ako je tá naša.
/Je na mieste zváženie otočenia kormidla a zameranie sa na sebestačnosť a Slow ekonomiku.To už je však téma hlavne pre iné ako cyklofóra/.

…a kde ostal bicykel?

Je na mieste pripomenúť, že práve stav imunity ľudského organizmu pri neznámom druhu vírusov hrá kľúčovú úlohu pri ochoreniach, ktoré spôsobuje a minimalizovaní dopadov.
Odborníkmi odhadovaná premorenosť spoločnosti, aby sa zastavilo šírenie epidémie by sa mala dostať na úroveň 40-60%. Pri aktuálnych meraniach v Čechách, či v Nemecku, sa premorenosť pohybuje nízko pod 1%. Je jasné, že niekoľkotýždňové opatrenia nepomôžu pri zamedzení šírenia COVID-19. Pri tomto tempe virológovia očakávajú, že prešírenie by mohlo trvať aj 3 roky. Čo pri stave, kedy nie je vakcína, znamená, že ochorenia spojené s COVID-19 sa budú vyskytovať a šíriť najmä v obdobiach, kedy to bude umožňovať stav prostredia a počasia. Ročné obdobie, počasie, imunita hrajú významnú úlohu pri šírení vírusových ochorení!

Prečo počasie hrá tak významnú úlohu? V období horších rozptylových podmienok suspendovaných častíc (nízky tlak, stojaci vzduch, vysoká vlhkosť) môžeme očakávať vyšší výskyt a životaschopnosť víru COVID-19. /dôkazom je aj priebeh epidémie v Austrállii v neskoro letnom počasí vo februári a v tieto „jesenné dni so začiatkom zimy“ v Brazílii./
Aj v OZ Cyklokoalícia pozorujeme na nami zrealizovaných meraniach koreláciu období chrípkových ochorení s počasím so zlými rozptylovými podmienkami. Čo prevažne býva na jeseň a na konci zimy.
Imunita je po zimnom období oslabená a teraz je práve priestor a čas na jej posilnenie a imobilizáciu na horšie časy.

…žeby bicykel ako nástroj, či opatrenie?

Pre posilnenie imunity a odolnosti organizmu voči ochoreniam je na mieste uprednostniť na rozdiel od pasívnych opatrení (ako sú rúška, sociálny odstup, obmedzovanie pohybu, či uzatváranie sa v domácnostiach) aktívne opatrenia! A to najmä pohybové a výživové!

• Pohyb najmä na bicykli umožňuje kombinovať dodržiavanie pasívnych opatrení a zároveň vykonávať aeróbnu pohybovú činnosť. Na jar je dlhodobým trendom nárast cykloaktivít. Či už turistických, športových, no najmä kombinácie dopravno-pohybových. Toho užitočným nástrojom je aj každoročná podporná akcia Do práce na bicykli, ktorá tohto roku bola žiaľ presunutá na jeseň. Pričom je na škodu, že nebola naopak štartérom ozdravenia cez prípravu tela na horšie obdobie.
• Výživa popri pohybe pomáha pripravovať telo na horšie časy. Ukladať si pre imunitu dôležité látky na zimu a horšie obdobia. Pozor na to, či vieme čo jeme.
• Spánok a regenerácia je prehliadaná a nedocenená oblasť životosprávy. Dnes jej nedostatok identifikujú najmä pri vplyve na obezitu, cievne a hlavne chronické ochorenia.
• Kvalita životného prostredia ovplyvňuje výskyt astmy, alergií a CHOCHP, ktoré sú dlhé roky prehliadané. No práve reakcie tohto typu sú spúšťačom obranných mechanizmov, ktoré vyčerpávajú organizmus, ktorý je následne zraniteľnejší. Počet liečených a evidovaných pacientov je mizivý hlboko pod 10% oproti odhadovaným stavu postihnutia v SR (odhad 20-30% z celkovej populácie, Hajková 2019)

Všetky črty COVID-19 majú spoločný menovateľ: – chýbajúce informácie a a reakcie ľudského organizmu na každý neznámy a nový vírus. Ale aj chýbajúce dáta na porovnanie a vyhodnotenie situácie.
Slovensko trpí nedostatkom informácií a mapovania stavu v celom spektre aktivít života, nielen pri súčasnej epidémii. Pre absentujúce meranie, zber údajov a štatistické vyhodnocovanie nemôžeme plánovať a dostať do života mnohé užitočné a hlavne účinné opatrenia, ktoré by zlepšili kvalitu nášho života. V mnohých ukazovateľoch sa pohybujeme na chvoste EU /viď dĺžka života v zdraví (HLY), či výskyt chrípkových ochorení v zápale pľúc vedieme tabuľky v EU a zaočkovanosť/. V zdravotnom profile Slovenska v OECD z 2017 nie sú vyčlenené chrípkové ochorenia, no vidieť hlboké zaostávanie v záujme a starostlivosti o zdravie za vyspelými krajinami EU. /viď aj detailná analýza Eurostatu naposledy z 2016/

Napriek tomu, že žijeme v prevažne zelenej a nie až tak industrializovanej krajine, máme paradoxne horšie životné prostredie s priamym dopadom na zdravie ako priemyselne ďaleko rozvinutejšie krajiny EU. Čím to asi je?

Nezáujem o životné prostredie: znečistenie ovzdušia, hluk, ktorý spôsobuje nekvalitný spánok sa podpisuje pod nedostatočnú regeneráciu, ochorenia, zlú kondíciu a nekvalitu života, ktorým žijeme. (SR za posledné roky vypadlo zo štatistík EU, keďže ani nemá údaje na systémove mapovanie stave hluku a jeho merania.) To pripravuje slovákov o desiatky tisíc rokov života ročne! Čo sa významnou mierou odráža aj v ekonomických ukazovateľoch.
Preto sa pripravujme už dnes na horšie časy a to pre nás najdostupnejším prostriedkom aký máme: Bicyklom!

Dnes je čas, potreba a vôla presedlať na bicykel viac ako inokedy.

Predajcovia bicyklov celosvetovo, ale aj v najpostihnutejšej krajine zaznamenávajú niekoľko násobný nárast záujmu o bicykle. Nielen preto, že začala sezóna, ale pretože je potreba mobility, zmena potrieb, sociálneho správania a to nielen pre COVID-19.

Všimnú si naše magistráty, municipality tento trend? Využijú a podporia aktuálnu potrebu a dopyt po infraštruktúre a to nielen pre pripravenosť na prežite v ďalších vlnách „korony“?! Dúfajme, že áno. Lebo pravidelný pohyb je súčasťou dobrej životosprávy a kvalitného života.

Pripraveným šťastie praje!