Ľubľana – bezpečné mesto pre ľudí

História posledných rokov

Ľubľana je hlavné mesto Slovinska s 295 000 obyvateľmi (2020). Okrem toho je domovom 43 000 študentov a poskytuje ľuďom živé kultúrne prostredie i bohaté architektonické dedičstvo.

Centrum Ľubľany podvečer.

Do roku 2007 Ľubľana trpela veľkým množstvom motorovej dopravy. V tom čase prechádzali osobné a nákladné autá cez rieku Ľubľanica v centre mesta aj cez slávny Plečnikov trojitý most. Prieskum z roku 2003 ukázal, že takmer 60% všetkých ciest v centre mesta sa uskutočnilo autom.

V roku 2007 predstavil nový primátor Zoran Janković „Víziu pre Ľubľanu 2025“. Vízia bola zameraná na premenu Ľubľany na udržateľné a príjemné mesto za menej ako 20 rokov. Vízia zahŕňala podporu udržateľnej mobility, viac zelene, nulový odpad a plány udržateľnej energie, ktoré boli základom pre sériu infraštrukturálnych a organizačných projektov. V nadväznosti na myšlienku, že v centre akejkoľvek stratégie bude potrebné postaviť potreby ľudí, sa zamerali na obrátenie aktuálnej dopravnej pyramídy – teda od plánovania prioritne pre autá, na plánovanie prioritne pre peších. V dôsledku toho začali byť automobily z centra mesta postupne vykázané.

V roku 2007 sa Wolfova ulica a Prešerenovo námestie stali pešou zónou. Roku 2011 sa ňou stal aj Kongresni Market, kde zrušili množstvo parkovacích miest a presunuli ich do podzemnej garáže pod námestím. Garáž poskytuje 720 parkovacích miest a takmer polovica z nich je vyhradená pre obyvateľov tejto pešej zóny. V roku 2013 zrekonštruovali Slovensku cestu, hlavnú dopravnú tepnu cez centrum, ktorá je odvtedy prístupná iba pre peších, cyklo a verejnú dopravu.

Kongresni market pred rokom 2011. Klasické námestie ako odkladisko automobilov. Foto: dnevnik.si
Kongresni market dnes. Parkovanie sa presunulo pod povrch. Foto: dnevnik.si

Pri priorite na chodcov a cyklistov si uvedomovali, že tieto skupiny sú citlivejšie na obchádzky, a preto bolo dôležité spraviť ich trajektórie po meste čo najefektívnejšie. Mesto zrekonštruovalo svoje mosty so zameraním na potreby aktívnej mobility plus postavilo nové mosty – ako napríklad „Mesarski most“, asi 150 metrov vedľa známeho Plečnikovho trojitého mosta. Pritom sa zrevitalizovali aj brehy rieky na oboch stranách, kde vznikli príjemné pobytové priestory pre ľudí. Celkovo sa práce týkali 13 mostov, z toho bolo sedem úplne nových.

Plečnikov trojitý most
Pobytové priestory pri rieke Ľubľanica
Terasy kaviarní pri Ľubľanici

Aby uľahčili pohyb po meste aj obyvateľom so zníženou pohyblivosťou, Ľubľana v roku 2009 spustila bezplatnú službu „Kavalir“. Tá dnes ponúka šesť elektrických vozidiel pre cestujúcich a je dostupná každému používateľovi v meste. Trasa Kavaliru sa prispôsobuje individuálne každému používateľovi.

Ľubľana tiež investovala do propagácie cyklistiky. Napríklad je tu legálne bicyklovať po celej pešej zóne. Spolužitie cyklistov a chodcov je založené na vzájomnom akceptovaní a uvedomovaní si jeden druhého, a aktuálne to funguje bez konfliktov. Aj keď pre cyklistov využívajúcich pešiu zónu neexistujú žiadne skutočné obmedzenia, značenie v kritických bodoch im pripomína, aby mysleli na bezpečnosť chodcov.

Chodci majú na pešej zóne prednosť. Cyklistom je vjazd povolený.

Ako mesto myslí práve na ľudí je vtipne demonštrované na Prešerenovom námestí “s vlastným počasím”. kde v letných horúčavách mrholí z nebies voda – inak povedané, nad námestím je nainštalovaný nenápadný prívod vody, ktorý ovlažuje prechádzajúcich cez stred námestia.

Hore vidieť medzi lampami, odkiaľ voda mrholí na námestie
Vtipnými značkami mesto upozorňuje na mrholiacu vodu zhora na námestie.
“Miesto s vlastným počasím Ľubľany”

Výsledky

Pešia zóna (uzavretá pre motorovú dopravu) sa od roku 2007 zvýšila o 620% a v súčasnosti pokrýva približne 10 hektárov, s ďalšími 3 hektármi pešej zóny prístupnej lokálnej premávke. Centrum mesta Ľubľana teraz ponúka kvalitnejší verejný priestor pre rôzne kultúrne a športové podujatia, rozvoj podnikania či na socializáciu a trávenie času. Obavy z toho, že vykázanie áut bude mať negatívny dopad na tržby obchodov a služieb v oblasti, boli nakoniec neopodstatnené – čo sa nakoniec potvrdilo už mnohokrát v Európe. Dopadlo to presne naopak. Z pešej zóny mali úžitok podniky aj rozvoj cestovného ruchu.

Po spomínanej pedestrianizácii sa dramaticky zlepšilo prostredie centra mesta. Na Slovenskej ceste sa emisie PM2.5 znížili o 70%. Napriek obavám sa nezhoršila kvalita ovzdušia v priľahlých uliciach. Hladina hluku v celej oblasti poklesla cca o 6 dB.

Prieskum mobility potvrdil vysokú akceptáciu tejto politiky podpory udržateľnej dopravy: 95% ľudí podporuje tieto opatrenia a plány na ich rozšírenie tiež považujú za pozitívne.

Dopad politiky udržateľnej dopravy je zrejmý aj pri zmenách “modal share” v Ľubľane. V porovnaní s takmer 60% jednotlivých ciest prejdených autami v roku 2003 sa tento podiel znížil na 42% do roku 2013. Chôdza sa zvýšila z 19% v roku 2003 na takmer 35% v roku 2013.

Mesto Ľubľana získalo medzinárodné uznanie za svoju stratégiu udržateľnej dopravy. V roku 2012 získalo „European Prize for Urban Public Space“ za rekonštrukciu nábreží a mostov. V roku 2016 bolo Európskou komisiou vyhlásená za „European Green Capital“. V roku 2003 a potom opäť v roku 2013 získalo mesto prestížne ocenenie Európskeho týždňa mobility. Pravidelne sa objavuje aj v rebríčku „najbicyklovejších“ miest sveta Copenhagenize Index, v roku 2017 dokonca na 8. mieste.

Výzvy, ktorým Ľubľana čelila, a ako jej úspech preniesť ďalej

Opatrenia vedúce k uzavretiu centra mesta pred motorovou dopravou sa začali počas prvého roka primátora vo funkcii. Takto si ľudia mohli vyskúšať výhody, ako sú bezpečnejšie ulice, atraktívnejší verejný priestor a lepšia kvalita ovzdušia dosť času pred nasledujúcimi voľbami. Niektoré projekty, ako napríklad Slovenská cesta, boli zároveň pre mesto aj testovačkou – na vyladenie spôsobu, ako plánovať a realizovať projekty, a ako obyvatelia reagujú na potenciálne uzávierky cesty.

Komunikácia s obyvateľmi a zainteresovanými stranami bola ďalším kľúčovým aspektom akceptácie zmien v centre Ľubľany. Na začiatku bol plán odstraňovania áut samozrejme kontroverzný. Avšak úprimne komunikovaná stratégia bez ústupkov, a motivovanie ľudí využívať revitalizovaný priestor organizovaním eventov, zmenili počiatočný negatívny postoj u ľudí k dnešnej podpore.

Text histórie bol reinterpretovaný z: https://www.eltis.org/resources/case-studies/pedestrianisation-ljubljana-city-centre

Cykloinfraštruktúra

V cyklodoprave začnem najväčším prekvapením, ktoré názorne demonštruje úprimnú snahu mesta dostať ľudí na bicykel. Mesto má zriadenú mestskú službu bikesharingu s celkom kvalitnými bicyklami, ktorá sa predpláca buď na týždeň – za 1€, alebo na celý rok za 3€. Tieto smiešne sumy v spolupráci s jednoduchou registráciou do systému a využívaním bicykla cez appku (alebo terminál priamo na stanovisku) robia mestský bicykel dostupný pre každého. A naozaj, je využívaný.

Bicikelj – mestský bikesharing v Ľubľane. 3 eurá na rok.

Po návrate z Ľubľany moja priateľka skonštatovala, že na Slovensku musí hľadať cyklopruhy, ktoré môže použiť. V Ľubľane boli cyklopruhy (alebo dopravne ukľudnené ulice) všade, kade išla. Napríklad pozdĺž radiál sa do centra tiahnu bezpečné jednosmerné cyklopruhy po oboch stranách ulice. Segregované sú zeleným pásom, alebo v stiesnených podmienkach iba obrubníkom. Ich povrch je kvalitný hladký asfalt.

Tržaška cesta – západná radiála do centra so segregovanými cyklopruhmi.
Cyklopruh segregovaný za obrubníkom naväzuje v priamej línii na cyklopriechod.
Segregovaná infraštruktúra sa vedie aj pozdĺž nepríjemných, ale zato využívaných hlavných ťahov cez mesto. V tomto prípade by pomohlo trochu zelene medzi cyklopruhom a autami.
V trasách cyklistov býva súčasťou vyvýšeného priechodu aj cyklopriechod.
Semafor prihliada na vyššiu rýchlosť cyklistov. Tí majú zelenú ešte pár sekúnd po tom, čo chodcom naskočí červená.
V ešte nezrekonštruovaných uliciach, kde sú cyklisti vedení cyklopruhom nafarbeným na vozovke, na križovatkách často nájdeme takýto príjemný detail. Cyklista je vyvedený hore na chodník do bezpečnejšieho priestoru, odtiaľ prejde cyklopriechodom na druhú stranu a na nej znova skĺzne do namaľovaného cyklopruhu na vozovke.
Vypustenie cyklistu po prevedení križovatkou naspäť na vozovku je bezpečné. Z hľadiska pocitu z jazdy sú tu spravidla jemné, plynulé prechody. Zabudnite na skákanie kolesom z obrubníkov.
Na uliciach s luxusnejším povrchom chodníka sú cyklisti od chodcov oddeľovaní originálnymi spôsobmi, napríklad použitím kovových kruhov…
… prípadne iba pásom vodiacej dlažby.
Funkčné stojany pred školou.
Priestor pre funkčné stojany sa našiel aj na úzkej ulici, kde sa situovali do zelene (s využitím zatrávňovacej dlažby).
Cyklopruh vedie poza zastávku verejnej dopravy. Tak je to najlepšie, aby nevznikali kolízne situácie.
Priechod pre peších a cyklistov cez rieku je tu riešený ich prevedením v spodnej časti mosta, kde sú oddelení od hluku a spalín automobilovej dopravy.
Pohľad na daný most zboku.
Všetky jednosmerky, na ktoré som natrafil, mali legalizovaný obojsmerný prejazd bicyklov.
Cyklosčítač na frekventovanej radiále zberá dôležité dáta pre samosprávu – dnes zatiaľ 574 cyklistov, od začiatku roka 111 247. Lokalita: Tržaška cesta.
Zaujímavý detail – aspoň farbou sú autá vedené ďalej od vnútorného okraja vozovky, kde by pri rezaní zákruty mohli ohroziť cyklistov.
Značenie podáva užitočnú informáciu pre chodcov a cyklistov – slepou ulicou vedia prejisť.

Prvky upokojenia dopravy

V Ľubľane sú veľmi častým javom mimo hlavných ťahov stavebné vertikálne prvky upokojenia dopravy. To sú vyvýšené križovatky, vyvýšené priechody a stavebné spomaľovacie prahy.

K ukľudňovaniu dopravy v rezidenčných oblastiach patria vyzdvihnuté križovatky bez stanovenia hlavnej / vedľajších ciest. To znamená, že vodič si musí dávať vždy pozor, bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza. Platí tu prednosť sprava. Príjemným doplnkom je značka daj prednosť v jazde špecificky mierená na prednosť cyklistom.
Značná časť priechodov v Ľubľane sú vyvýšené, efektívne prispievajúce k spomaľovaniu dopravy. Zrovna tento je situovaný pred vstupom do domova seniorom.
Stavebné spomaľovacie prahy sú lepšou alternatívou kritizovaných nevhodných klasických retardérov, aké vídame na slovenských uliciach. Kladené každých 150 – 200 metrov majú zásadný vplyv na ukľudnenie dopravy na ulici a dodržiavanie rýchlosti 30 km/h.

Verejný priestor

Postupným uzatváraním niekdajšieho priestoru pre autá vznikajú nové verejné priestory. Pred celkovou rekonštrukciou ulice sa priamo na cestu rozširujú terasy prevádzok a na ulicu sa dostáva život.
Slovenska cesta. Ulica iba pre pešiu, cyklo a verejnú dopravu. Častá trajektória chodcov križujúcich ulicu je tu vyznačená jemnými svetielkami.
Menšie stromy na ochladenie úzkych ulíc sa dajú riešiť aj takto, v kvetináčoch
Smetné nádoby na separovaný odpad ukladajú do zeme, čo výrazne prispieva k úhľadnejším uliciam.
Tieto podzemné smetné nádoby nie sú výsadou iba historického centra.
Totem mestskému bikesharingu – umelecké dielo z bývalých zdieľaných bicyklov.
Ľubľana – mesto priateľské k cyklistom, zvečnené aj na jednej z fasád.

Záver

Ľubľana ako mesto s jasnou a neústupčivou víziou od roku 2007 môže slúžiť ako dobrý príklad aj pre slovenské samosprávy. Napriek klasickým počiatočným kontroverziám z redukovania automobilizmu to primátor ustál a nakoniec sa dnes sami obyvatelia v prieskumoch vyjadrujú o spokojnosti so svojím mestom. V roku 2018 bol Zoran Janković zvolený za primátora Ľubľany po piaty krát.

Autor textu a fotiek: Marek Zahradník

Jeden komentár na “Ľubľana – bezpečné mesto pre ľudí

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.