Začiatok pandémie COVID-19 sa prejavil aj v doprave. Rôzne druhy lockdownov a zameriavanie sa na prácu z domu zredukovali počet áut na cestách. Menej áut spolu s pochopiteľným poklesom využívania hromadnej dopravy vytvorili jedinečné podmienky na rozvoj cyklodopravy a podnietili európske mestá na realizovaní tzv. „pop-up bike lanes“ – rýchlych a dočasných úprav dopravného priestoru na aspoň aké-také vymedzenie priestoru pre cyklistov, ktoré majú časom potenciál stať sa trvalými riešeniami. Jedným z top miest vo vyznačovaní týchto pandémiových cyklopruhov sa stala blízka Budapešť.
Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Počas roku 2020 sa tu zvýšilo množstvo cyklistov na cestách priemerne o 15 %. Neodradila ich ani zima a v samotnom decembri 2020 zaznamenali nárast cyklistov až o 61% [2]. Podľa maďarského cykloklubu [3] na tom hlavný podiel majú nové cyklopruhy vytvárané práve na hlavných ťahoch. Budovanie bezpečných cyklistických komunikácií výrazne motivuje obyvateľov presedlať na bicykel, to ani netreba písať, a ako ukazujú čísla z Budapešti, v dobe čakania na zložitejšie stavebné projekty dobre poslúžia aj rýchle a lacné dočasné úpravy priestoru. Budapešť tak počas posledných rokov pred a počas pandémie získala pomerne solídnu sieť dočasných komunikácií pre cyklistov. Pozrime sa, ako to tam vyzerá dnes:
Nechránený cyklopruh – typická dočasná zmena uličného priestoru, kde len bolo ukrojené zo zbytočne širokého jazdného pruhu. Tento vznikol ešte pred pandémiou. Treba si dávať pozor na otváranie dverí zaparkovaných áut.Cyklopruhy sú často iba domaľované do existujúcej vozovky a pri autobusových zastávkach sú vedené medzi autobusom v nike a jazdnými pruhmi. Pocitovo to pre cyklistu nie je príjemné riešenie, keď mu cez cyklopruh autobus prechádza do niky a naspäť. Optimálnym riešením by bolo viesť cyklistov poza zastávku – to si však bude žiadať väčšie úpravy priestoru.Pri menej frekventovanej hromadnej doprave a nedostatku priestoru na ulici je riešením aj legalizovaný pohyb cyklistov v buspruhu. Poznáte aj zo slovenských miest. Úprava opäť iba farbou na ceste.V miestach širokých chodníkov a menšej frekvencie chodcov sa cyklisti vedú v zdieľanom priestore. Náklady pre mesto spočívajú len v osadení značenia.V drvivej väčšine jednosmeriek v Budapešti sme videli legalizovaný obojsmerný pohyb cyklistov. Doplnková tabuľa značenia stojí rádovo desiatky eur.Cyklotrasy mestom sú vybavené cykloznačením – uvádza smer do destinácie a vzdialenosť.Parkovanie bicyklov na rezidenčnej ulici vzniklo úpravou parkovacieho miesta. Jedno zrušené miesto pre auto sa vymenilo za miesto na zaparkovanie 6 bicyklov (ale zmestilo by sa aj viac).Pumpu na dofúkanie pneumatík sme našli ako príjemný detail na jednom zo stojísk. Všimnite si tvar stojanov – využívajú sa kvalitné stojany v tvare obráteného U, o ktoré sa dá bicykel zamknúť o rám. Jeden takýto stojan stojí okolo 100 eur.Na rozdiel od pomerne dobrej siete cyklistických komunikácií sme za tri dni v Budapešti bohužiaľ nenašli takmer žiadne fyzické opatrenia upokojovania dopravy. Výnimkou bol tento vyvýšený prah pri vstupe do zóny 30 kdesi na periférií mesta. To sa prejavovalo aj v dopravnom správaní niektorých vodičov, ktorí na prázdnejších nočných cestách využívali rovné a hladké cesty na vytúrovanie svojich štvorkolesových miláčikov.Dovolím si pridať sem pre celkový prehľad aj segregované cyklochodníky, ktoré do rýchlych a lacných pandémiových riešení nepatria – zato sú už pár rokov súčasťou budapeštianskej infraštruktúry. Podobné cyklochodníky nájdeme na niektorých hlavných ťahoch, napr. tu na nábreží v časti Buda.Segregovaný cyklochodník na mestskom bulvári Bajcsy-Zsilinszky út. Ako vidieť z fotky, obojsmerný cyklochodník je ledva v minimálnych šírkových limitoch, chodník pre chodcov je takisto úzky, na druhej strane tu ostalo miesto na zachovanie 6 pruhov pre autá + ďaľších 2 na parkovanie. Priúzke chodníky na luxusne širokých uliciach vnímam ako častý paradox Budapešti – miesto sa ponecháva jazdným pruhom, podpora používania automobilov je tu zjavná.
Toľko ku komunikáciam a parkovaniu. Za pozornosť však stojí aj ďaľšia súčasť cyklodopravy, a to sú bicykle samotné. Budapešť disponuje systémom zdieľaných bicyklov Mol Bubi s veľmi atraktívne postavenými cenami pre rezidentov. Mesačná permanentka za 500 HUF (1,35 eur) či ročná za 5000 HUF (13,50 eur) robia miestny bike-sharing extrémne dostupným. Na porovnanie bratislavský Slovnaft BAjk si účtuje mesačne 9 eur alebo ročne 29,40 eur. Výhodné časové permanentky Mol Bubi sú však dostupné iba pre rezidentov Maďarska. Ak máte adresu v zahraničí, budete si musieť vystačiť s programom „Pay as you go“ za 20 HUF (0,05 eur) za každú prejazdenú minútu – čo už taká výhodná kúpa nie je.
Stojisko Mol Bubi. Bicykle majú v prednej časti praktické miesto na tašku aj s gumovými popruhmi.Požičanie bicykla je veľmi komfortné a rýchle – stačí appkou načítať QR kód na bicykli, ten sa automaticky odomkne a môžete ísť.Vrátenie bicykla funguje tiež krásne jednoducho – stačí posunúť páčku zámku nadol, bicykel sa zamkne a automaticky Vás odhlási z jeho používania.
Bicykle Mol Bubi sú dostupným a komfortným spôsobom prepravy po Budapešti. Aktuálne pokrývajú centrum mesta s priemerom cca 8 km (v Bratislave by to bolo Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a polovica Petržalky). Mimo centra Budapešti sa s nimi nedostanete. Bicykle majú aj jeden veľmi príjemný bonus – v rámci mesačného, či ročného predplatného si môžete v jeden čas požicať až dva bicykle (klasicky každý na prvú pol hodinu zdarma) a teda s nimi povozíte aj návštevu.
Z hľadiska spoľahlivosti majú medzery, raz sme jeden nedokázali vrátiť a na telefonickú podporu sme sa na prvý krát ani nedovolali. Medzi bicyklami v stojanoch sme spravidla nachádzali aj 1-2 nefunkčné (napr. so zámkom v zlej polohe), ktoré v appke niekedy figurovali aj ako funkčné – a potom sa mohlo ľahko znova stať, že čo si požičiate, to sa už nebude dať cez systém vrátiť.
Budapešť sa v posledných rokoch snaží o zlepšenie podmienok pre cyklistov, a prvá vlna pandémie túto snahu iba posilnila. Avšak pri mnohoprúdových cestách, absencii fyzického upokojovania dopravy, nepríjemnom smogu v uliciach a úzkych chodníkoch sme mali pocit, že toto mesto stále patrí viac autám, ako ľuďom.
Na záver uvádzam aj konkrétne grafy a čísla z doby pandémie, pre Budapešť či ostatné európske mestá:
Kilometre nových cyklotrás, ktoré prubúdali počas prvej vlny pandémie (apríl–júl 2020) v európskych mestách. Tmavšia farba znamená viac kilometrov. Budapešť patrí k tým úspešnejším. Zdroj: pnas.org.Budovanie pandémiových cyklo–komunikácií sa instantne zobrazilo v náraste využívania bicykla. V európskych mestách, kde vznikali tieto pop-up bike lanes, podiel cyklodopravy vzrastal cca o 50% každý mesiac. Dáta pochádzajú zo sčítačov na cyklotrasách. Zdroj: pnas.org.Nárast cyklodopravy priamo v Budapešti na piatich rôznych úsekoch (podľa farby). Zobrazuje zmenu počtu cyklistov v roku 2020 oproti roku 2019. Pandémia sa stala katalyzátorom zmien v dopravnom správaní, ale nebola jediným dôvodom – ako vidíme aj na grafe, postupne sa zvyšujúci záujem o cyklodopravu začínal už pred prvou vlnou, v januári 2020, vďaka priebežne vznikajúcej cykloinfraštruktúre. Zdroj: ecf.com.