Ďakujeme všetkým, ktorý sa včera zúčastnili pochodu na pamiatku obetí nedeľnej tragédie na Zochovej. Spomienkový pochod sa niesol v pietnej atmosfére a účastníci vyjadrili úprimnú sústrasť pozostalým zapálením sviečok a minútou ticha. Okrem uctenia si obetí sme sa však spolu s iniciatívou Znepokojené matky snažili upozorniť na kroky, ktoré je potrebné urobiť preto, aby na slovenských cestách zomieralo menej nevinných ľudí. V našom príhovore sme formulovali 5 požiadaviek:
1. Efektívne vymáhanie dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti
Rýchlosť vozidiel je absolútne kľúčovým faktorom bezpečnosti cestnej premávky, a to ako pri predchádzaní nehodám, tak pri závažnosti ich následkov. Napríklad pravdepodobnosť, že stojaca osoba prežije náraz automobilu pri rýchlosti 30 km/h až 95 %, pri rýchlosti 50 km/h je to už 55 %, a pri rýchlosti 64 km/h len mizivých 15 %. O rýchlosti 130 km/h ani nemusíme hovoriť. Nie len alkohol, ale najmä rýchlosť zabíjala aj na Zochovej.
Napriek tomu je na Slovensku prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti spoločenskou normou. Polícia Slovenskej republiky svojou nečinnosťou vychovala vodičov k tomu, že je úplne normálne prekračovať maximálnu povolenú rýchlosť a ohrozovať tak nevinných ľudí vo svojom okolí. Podľa stoviek meraní, ktoré sme po Slovensku realizovali, prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť v tridsiatke priemerne 9 z desiatich vozidiel, pričom každé štvrté vozidlo o viac ako 50 %. Bežné ulice s päťdesiatkou na tom nie sú výrazne lepšie.
Nevymýšľame žiadne bombastické rýchle riešenia. Zavedenie automatizovaného vymáhania práva v oblasti prekročenia rýchlosti bolo jedným z bodov vládnej stratégie pre bezpečnosť cestnej premávky už v roku 2010 s plnením do roku 2017, Ministerstvo vnútra však doteraz nenašlo odvahu vyžadovať od vodičov dodržiavanie pravidiel. Požadujeme zásadné navýšenie množstva stacionárnych meracích bodov, úsekových radarov, a tiež automatizáciu vymáhania pokút, aby tak kontroly mohli reálne prispieť k zmene štýlu jazdy a rýchlosti vozidiel, a v konečnom dôsledku k ochrane života a zdravia ľudí. Ručné meranie rýchlosti dvoma policajtmi z auta, ktoré vopred ohlásime v Zelenej vlne, by v dnešnej dobe pôsobilo až komicky, keby kvôli tejto ľahostajnosti nezomierali ľudia.
2. Umožnenie merania rýchlosti mestám a obciam
Zároveň požadujeme, aby sa mestám a obciam umožnilo meranie a sankcionovanie rýchlej jazdy s možnosťou využiť inštitút objektívnej zodpovednosti. Samosprávy dlhodobo volajú po tomto nástroji, ktorým by okamžite zvýšili bezpečnosť dopravy na svojom území. Pokiaľ dodržiavanie rýchlosti nevie zabezpečiť štát, je potrebné dať túto právomoc samosprávam. Táto požiadavka bola aj súčasťou petície za zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov z minulého roka, ktorú podpísalo 22-tisíc z vás. Ministerstvo vnútra sa vtedy s petičným výborom ani len nestretlo. Pevne veríme, že teraz už nepotrebuje čakať na ďalšie tragédie.
3. Bezpečná infraštruktúra v technických normách
Správanie vodičov, chodcov, či cyklistov, ešte viac ako odporúčania, či zákazy ovplyvňuje fyzická infraštruktúra. Vytváranie takých ciest, ktoré ich užívateľom podvedome napovedajú, ako sa na nich správať, je celkom kľúčové pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Široké a rovné cesty prirodzene nabádajú k rýchlej jazde, naopak upokojené komunikácie vytvárajú bezpečné prostredie pre všetkých.
Infraštruktúru stavajú rôzni aktéri, ale štát má jedinečnú moc ovplyvniť jej podobu technickými predpismi. Základnými materiálmi pre vytváranie dopravnej infraštruktúry na Slovensku sú technické normy, vrátane STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií či STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic, ktoré momentálne Ministerstvo dopravy a výstavby SR po dlhých rokoch aktualizuje. Doteraz zverejnené návrhy však trestuhodne ignorujú príklady dobrej praxe z dopravne vyspelých krajín či výsledky vedy a výskumu a vracajú Slovensko naspäť do 70-tych rokov. Pri návrhu sa autori nezaoberali skutočnou nehodovosťou a už vôbec nebrali do úvahy podporu udržateľných módov dopravy.
Aktuálny návrh noriem prikazuje stavať nebezpečné komunikácie, ktoré nabádajú k nebezpečným rýchlostiam, a to aj v mestách a obciach, kde napríklad ignoruje požiadavky na bezpečnú jazdu na bicykli. Pri cestách je príkladom takzvaná cesta smrti kategórie C 11.5, teda dvojpruhová cesta šírky 10,5 metra. Vo všetkých vyspelých európskych krajinách je táto šírka ciest zakázaná, lebo je na nej dokázaná vysoká nehodovosť, u nás má tvoriť základ cestnej siete. Pre porovnanie, v Nemecku či Rakúsku sa navrhuje šírky 8,5 metra, v Holandsku či vo Švédsku šírky 8 metrov, u nás 10,5. Návrh je spiatočnícky aj v otázke požiadaviek na parkovacie miesta, kde nás opäť konzervuje v dobe automobilovej.
Autori noriem pripomienky odborníkov ignorujú. Žiadame preto Ministerstvo dopravy a výstavby, aby bezodkladne vstúpilo do procesu prípravy technických noriem s cieľom zabezpečiť bezpečnú infraštruktúru v obciach aj extraviláne, založenú na výsledkoch vedy a výskumu z dopravne vyspelých krajín, a zároveň v dokumentoch zabezpečilo uprednostňovanie udržateľných módov dopravy.
4. Sankcie, ktoré zabránia ďalším tragédiam
V roku 2019 zrazil bývalý MMA zápasník na priechode pre chodcov v Nitre v rýchlosti 72 km/h 27-ročnú Luciu, ktorá na následky zrážky zomrela. U vodiča bolo evidovaných 50 dopravných priestupkov, množstvo z nich práve za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, no čakalo sa na tragédiu. Zo zabitia Lucie vyviazol iba s podmienkou.
Podobných prípadov nájdeme na Slovensku tisíce. Časť vodičov opakovane porušuje dopravné predpisy a pre osobu jazdiacu na aute za desiatky tisíc eur je párstoeurová pokuta drobným nákladom, ktorá dodržiavanie predpisov nezabezpečí. Požadujeme zavedenie bodového systému a novelizovanie systému sankcii za porušovanie dopravných predpisov tak, aby skutočne znemožňovali opakované ohrozovanie ostatných ľudí a pomohli predísť tragédiám.
5. Zodpovedný prístup k bezpečnosti cestnej premávky založený na dátach
Pri niektorých dopravných situáciách si občas hovoríme, že sa im nedalo zabrániť. Vždy sa ale vieme pozerať na to, čo funguje vo svete a znižovať pravdepodobnosť výskytu úmrtí, či ťažkých zranení v doprave. Štatistiky neklamú – kým v Holandsku zomrú ročne menej ako 3 chodci na milión obyvateľov, u nás je to takmer 15, teda päťnásobok. Podobne je to aj s pasažiermi osobných áut. Kým v Holandsku ich ročne zomrie na milión ľudí menej ako 14, u nás je to takmer 23 (Eurostat, 2019). To nie je náhoda, ale výsledok zodpovedného prístupu k bezpečnosti cestnej premávky.
Pokiaľ na Slovensku ani len nevieme, kde a prečo sa nám dejú nehody, keďže štát stále nie je schopný využívať tak bežnú vec ako spracovávanie GPS súradníc dopravných nehôd, a zároveň ignorujeme dáta zo zahraničia, s bezpečnosťou na našich cestách nepohneme. Naďalej budeme len venovať pozornosť a kapacity rozdávaniu reflexných pások či nefunkčným kampaniam. Požadujeme systematický zber a vyhodnocovanie dát o bezpečnosti premávky, a zároveň zodpovedný a odborný prístup k otázke bezpečnosti cestnej premávky zo strany štátu.
