Stav prípravy cyklotrasy R16 Ružinovská radiála

Cyklotrasa R16 bude po dostavbe spájať centrum Bratislavy (Námestie SNP), Ružinov, Vrakuňu a Podunajské Biskupice. V rôznej kvalite a primeranosti prostrediu sú hotové viaceré časti. Na Špitálskej ulici a Americkom námestí je zóna 30 (hoci tomu vzhľad ulice nenasvedčuje) a cyklisti jazdia priamo vo vozovke, s vyhradenými pruhmi na niektorých miestach. Na Záhradníckej ulici po križovatku s Karadžičovou sú spoločné bus+cyklo pruhy. Okrem toho existuje aj úsek na Ružinovskej, ktorý má formu zmiešanej cestičky pre chodcov a cyklistov. Cez časť Vrakune a Podunajských Biskupíc je vybudovaná samostatná cyklotrasa.

Chýba však dôležitý úsek v centrálnej oblasti, medzi Karadžičovou a Bajkalskou ulicou (inak povedané medzi cyklistickými okruhmi O2 a O4). Možnosti jeho vedenia a tiež novú samostatnú cyklotrasu po južnej strane Ružinovskej až na koniec Pošne preverila štúdia z roku 2021, ktorú obstaralo hlavné mesto. Na jej základe sa pokračuje s cieľom získať územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie.

Podobne ako trasa R17 na Mlynských nivách sa snaží aj tento projekt aplikovať viaceré osvedčené princípy z navrhovania cyklistickej infraštruktúry. Povrch cyklotrás bude z červeného asfaltu, oddelenie od motorovej dopravy bude fyzické, riešené budú aj križovania, odbočky či prejazdy do protismeru.

Na Záhradníckej bude cyklotrasa viesť jednosmerne po oboch stranách ulice, na Ružinovskej zostáva zachovaná existujúca zmiešaná cestička pre chodcov a cyklistov na severnej strane a pribudne nová cyklocestička na strane južnej. Základná šírka jednosmerných pruhov bude 2 metre, v užších miestach min. 1,5 m. Pri obojsmerných trasách to budú 3 metre. Dĺžka úseku je cca 4 km, samotná dĺžka cyklistických komunikácií je však väčšia (kvôli obojstrannému vedeniu na niektorých miestach, priechodom a zárodkom križujúcich cyklotrás).

Pri jazde z centra trasa bude začínať za trolejbusovou zastávkou Karadžičova ako vyhradený pruh pre cyklistov, ktorý bude pred križovatkou prechádzať do priestoru mimo vozovky. Na križovatke Karadžičovej a Záhradníckej pribudnú cyklopriechody cez všetky ramená križovatky (okrem južného ramena budú všetky obojsmerné). Pribudnú tiež zárodky cyklotrasy O2 po Karadžičovej, ktoré do jej výstavby umožnia napojenie do vozovky. Trasa O2 povedie obojsmerne po západnej (staromestskej) strane ulice, ale smerom ku Krížnej je v budúcnosti možná aj o druhá vetva na ružinovskej strane.

Pri vyústení Jelačičovej pribudne pre cyklistov na južnej strane štvrté rameno križovatky. To umožní z cyklotrasy odbočiť na Jelačičovu a naopak (viď aj vizualizácia na obr. 2 vyššie).

Pri vyústení Svätoplukovej je na severnej strane ulice navrhnutá krátka obojsmerná cyklocestička slúžiaca na prejazd zo Svätoplukovej a Kvačalovej cez podjazd ku škole na Metodovej. Naznačená je tiež výhľadová trasa po Kvačalovej. Pozdĺž zastávky Kvačalova na severnej strane schádza cyklotrasa z priestorových dôvodov do priestoru trolejbusovej niky. Dve trolejbusové linky tu majú v dvojhodinovej rannej špičke 11 spojov za hodinu, v zvyšných časoch je takt 7,5 minúty. V prípade stretnutia sa s autobusom tu cyklista bude musieť počkať.

V križovatke s Miletičovou je navrhutý cyklopriechod, ktorý umožní ľavé odbočenie od Ružinovskej ku Košickej. V opačnom smere cyklopriechod zatiaľ navrhnutý nie je – najmä preto, že vzhľad opačnej strany križovatky bude zmenený pripravovanou električkovou traťou. Trolejbusová zastávka pre smer Zimný štadión je presunutá k parčíku pri trhovisku.

V stiesnenom priestore okolo Saleziánov bude cyklotrasa viesť vo vyhradenom jazdnom pruhu šírky 1,5 m, s 25 cm širokým odstupom od jazdných pruhov (oddelenie bude zrejme aj fyzické obrubníkom). Jazdné pruhy budú zúžené na 3 m. K existujúcemu pešiemu priechodu pri vyústení Jégého ulice pribudne aj obojsmerný cyklistický, ktorý zabezpečí okrem prístupu na trhovisko aj napojenie na budúcu trasu popri Jégého ulici (súčasť okruhu O3, ak ho nebude možné viesť po Miletičovej ulici).

Autobusová zastávka Líščie nivy je (pre cyklistov) vo výkresovej dokumentácii navrhnutá ako „viedenská“, pri ktorej by cyklisti prechádzali cez vyhradenú časť nástupišťa. Medzičasom však došlo k zmene a cyklisti budú prechádzať cez autobusovú niku. V prípade stojaceho autobusu (raz za 7,5 minúty v špičke) bude potrebné počkať pred zastávkou. V opačnom smere, kde je viac miesta, povedie cyklotrasa spolu s chodníkom poza priestor nástupišťa (podobne ako pri autobusovej stanici).

V priestore podjazdu pod Bajkalskou je cyklotrasa kvôli nedostatku priestoru zúžená na 1,5 m. Východne od križovatky je doplnený priechod medzi obojsmernou a jednosmernou časťou.

Najzásadnejšou zmenou v tomto priestore je však úprava odbočení zo Záhradníckej a Ružinovskej na vetvy mimoúrovňovej križovatky. Pri ich ponechaní v súčasnej polohe by odbočujúce autá križovali cyklotrasu v ostrom uhle a navyše v pomerne veľkej rýchlosti. Návrh preto zmenšuje polomer zákrut tak, aby bol prejazd stále plynulý, ale zároveň bolo nutné pri jazde autom pred križovaním cyklotrasy spomaliť a dať prednosť cyklistom. Vodiči áut idúci z pripájacích vetviev tak nebudú mať cyklistov idúcich po hlavnej ceste v mŕtom uhle.

Pri ružinovskej nemocnici bude viesť obojsmerná samostatná cyklotrasa po južnej strane, so zmiešanou trasou na opačnej strane bude spojená priechodom pri budúcej spoločnej zastávke električiek a autobusov. Ako výhľad sú naznačené tri vedľajšie cyklotrasy, prvá západne od Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu do sídliska Trávniky, druhá priamo k nemocnici a tretia k poliklinike.

Pri zastávke Herlianska bude cyklopriechod na severnú stranu Ružinovskej spolu s krátkym zárodkom samostatnej obojsmernej cyklotrasy. V budúcnosti je možný aj vznik samostatnej cyklotrasy na Herlianskej ulici (v dokumentácii nie je vyznačená).

Väčšie zmeny sú plánované v križovatke s Tomášikovou. Súčasné usporiadanie neumožňuje vybudovanie cyklotrás podľa holandských zásad bezpečnosti, ktorými je tento projekt inšpirovaný. Najväčším „zádrhelom“ v súčasnom stave sú trojuholníkové ostrovčeky na nárožiach, ktoré síce umožňujú pravé odbočenia poza čakajúcich chodcov (a cyklistov), no vytvárajú dva hlavné problémy:

1. prejazd cyklistov v priamom smere nie je na jednu fázu cez celú križovatku, prípadne je kombináciou svetelne riadených a neriadených priechodov, kde na jednom ramene križovatky má cyklista zelenú a absolútnu prednosť a na nasledujúcom už musí pozorne sledovať, či prednosť naozaj dostal,

2. nedostatočná kapacita ostrovčekov pre vyčkávajúcich cyklistov, narozdiel od radenia sa pred križovatkou.

Projekt preto vysúva nárožia, vytvára samostatné odbočovacie pruhy, čo pri inteligentnom riadení umožňuje dynamicky zvýšiť kapacitu podľa dopytu pre jednotlivé smery.

Cyklisti budú mať k dispozícii obojsmerné cyklopriechody na všetkých ramenách križovatky. Na pokračovaní Ružinovskej bude obojsmerná cyklotrasa až po Jadrovú ulicu aj na severnej strane. Na Tomášikovej sú krátke zárodky cyklotrasy O5, zatiaľ s napojením do vozovky.

Spomínané severné rameno končí (v tejto fáze) pri Jadrovej ulici.

Pri existujúcom parkovisku pri vyústení ulice Ivana Horvátha nie je dosť miesta na samostatnú cyklotrasu, najvhodnejší podľa štúdie by bol preto prejazd cyklistov cez parkovisko. Avšak na vlastnícke pomery v tomto priestore je toto riešenie dosť nepravdepodobné.

Trasa v tomto zámere končí pri obratisku električiek s navrhovaným pokračovaním na pripravovanú trasu po Hradskej ulici (budeme sa jej venovať v samostatnom článku).

K fyzickému vybudovaniu tejto cyklotrasy vedie ešte cesta, ktorá nie je krátka. Je potrebné prejsť procesom územného a stavebného konania či majetkovo-právneho vysporiadania. Viaceré veci sa teda ešte môžu a budú meniť a jediné, čo je možné povedať s istotou je, že výsledná trasa určite nebude vyzerať presne tak, ako na výkresoch vyššie.

Po vybudovaní tejto trasy sa zásadne zlepší spojenie celého ružinovského sídliska s centrom mesta. Trasa ponúkne kvalitný a príjemný koridor na bezpečnú cestu na bicykli. Na projekte je potrebné oceniť konzistentnosť návrhu a nekompromisnosť v dodržiavaní stanoveného štandardu cyklotrás. Dĺžka úseku i odstránenie chýbajúcich úsekov cyklotrás tiež prispeje k skokovému zlepšeniu podmienok pre ľudí idúcich na bicykli (ale nepriamo aj pre tých čo idú pešo či autom). Spolu s ostatnými aktuálne pripravovanými projektami (z významných napr. celá Račianska radiála, Karloveská či okruh O4 v Petržalke) sa Bratislava konečne začína posúvať aj v tejto oblasti k vyspelej Európe.

Napriek pomerne masívnej príprave kvalitných segregovaných cyklotrás však zaostáva informovanie verejnosti zo strany magistrátu. Pri pohľade „zvonku“ to môže vyzerať, že sa v danej oblasti nič nerobí. Výborná informovanosť bola za čias bývalého primátora Ftáčnika, keď sa síce robilo menej projektov, ale všetky boli priebežne zverejňované aj na webe mesta. Pri vyžiadaní informácií o tomto (a ďalších projektoch) sme požiadali (a na oficiálnu odpoveď stále čakáme) aj o zverejňovanie pripravovaných projektov, podobne ako to bolo zvykom v minulosti. Veríme preto, že sa podarí dotiahnuť aj tento aspekt a príprava cyklistických projektov sa stane zabehaným procesom v systéme práce magistrátu, od štúdie, cez povoľovanie, s priebežným informovaním až po realizáciu.

Obrázky 3-7 a 8-14 pochádzajú z projektu Cyklotrasa od Karadžičovej ulice po Astronomickú ulicu – situácia stavby, objednávateľ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.