Mobilita a rodová (ne)rovnosť

Pri každom podujatí, ktoré organizujeme, či ide o veľkú medzinárodnú konferenciu, odborný seminár alebo diskusiu v malej miestnej komunite, sa snažíme o to, aby bolo zastúpenie mužov a žien medzi prezentujúcimi v čo možno najväčšej rovnováhe. Je to náročné, pretože nielen v oblasti udržateľnej mobility, ale v sektore dopravy celkovo, je žien jednoducho málo. V Európe v sektore dopravy pôsobí asi 20 % žien, celosvetovo len 16,8 %

Nedostatočné zastúpenie žien v doprave prináša celé spektrum spoločenských negatív. Dopravné systémy navrhnuté mužmi v produktívnom veku pre mužov v produktívnom veku vo veľkej miere zanedbávajú potreby ostatných členov a členiek spoločnosti, od bábätiek a ich matky cez školopovinné deti, ľudí so zdravotným znevýhodnením až po seniorky a seniorov. 

Zmeniť nevyhovujúce status quo a na globálnej úrovni prinášať do sektora mobility riešenia, ktoré prospievajú ľuďom, životnému prostrediu aj budúcnosti, sa snaží Transformative Urban Mobility Initiative (TUMI), program nemeckého Spolkového ministerstva pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V rámci neho vznikla iniciatíva Women Mobilize Women, ktorej cieľom je podporovať, zviditeľňovať a spájať ženy pôsobiace v sektore dopravy a zároveň prispievať k budovaniu dopravných systémov, ktoré sú udržateľné, férové, efektívne a inkluzívne voči všetkým skupinám spoločnosti a ich potrebám. Vlajkovou loďou aktivít Women Mobilize Women je publikácia Remarkable Women in Transport, ktorá každý rok predstaví desiatky líderiek z celého sveta, ktoré bojujú za rodovo citlivé možnosti mobility.

Zástupkyne Cyklokoalície Petra Nečasová a Zora Pauliniová v Lipsku. Foto: Zora Pauliniová

Dva týždne po kongrese Velo-city a deň pred začatím ITF Summitu sa v nemeckom Lipsku konala konferencia Feminist Voices in Transport. Podujatie bolo okrem inšpiratívnych prednášok, podnetných panelových diskusií a neformálnych rozhovorov pri káve tiež oslavou 5. narodenín hnutia Women Mobilize Women. (Torta na raňajky FTW!). Moderátorkou bola Melissa Bruntlett, konzultantka holandskej firmy Mobycon a spoluautorka kníh Curbing Traffic a Building the Cycling City

Konferenciu videopríhovorom otvorila Svenja Schulze, spolková ministerka pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá jasne pomenovala dôvody, prečo Nemecko svoju zahraničnú a rozvojovú politiku stavia na feminizme. V skratke, feministická rozvojová politika podporuje rovnosť všetkých ľudí, čím prináša prospech celej spoločnosti – vrátane mužov.

V slovenskom/slovanskom kultúrnom areáli značná časť populácie pojmu feminizmus nerozumie, pre istotu preto uvedieme krátku, jednoduchú, 20 rokov starú slovníkovú definíciu:

A čo má teda feminizmus spoločné s dopravou? Prečo by sa tieto dve veci mali spájať?

Odpoveď nachádzame hneď na začiatku konferenčného bulletinu: 

Dopravné plánovanie nie je rodovo neutrálne. Na celom svete majú ženy, dievčatá a ďalšie marginalizované skupiny iné potreby a v rámci svojich presunov z miesta na miesto čelia iným prekážkam než muži. Tento fakt sa však málokedy zohľadňuje ako pri zbere a vyhodnocovaní dát, tak pri tvorbe a implementácii dopravných politík. V priebehu dňa na pódiu na pódiu rečníčky predstavili problémy, ktoré jednotvárny, mužmi ovládaný prístup k dopravným systémom často spôsobuje, výsledky výskumov, návrhy riešení, ako aj už fungujúce príklady dobrej praxe v rôznych častiach sveta. 

Vidieť a počuť na konferencii venovanej doprave panelové diskusie, v ktorých mali 100-percentné zastúpenie ženy, bol nezvyčajný, úplne nový, no veľmi potrebný a mimoriadne obohacujúci zážitok. Spomedzi tohtoročného výberu Remarkable Women in Transport sa na pódiu stretli líderky z USA, Kostariky, Kene, Libanonu, Indie a Filipín a rozprávali o štrukturálnych a inštitucionálnych prekážkach, ktorým ženy denno-denne čelia, a krokoch, ktoré je nutné urobiť v rámci rodovo spravodlivej transformácie mobility. V inom paneli hovorili o špecifikách mobility, spojenej so starostlivosťou o rodinu, odborníčky z Brazílie, Kolumbie, Kene a Albánska. 

Viceprimátorka mesta Tirana Anuela Ristani. Foto: Zora Paulinová

Celé podujatie hodnotíme veľmi pozitívne – od miesta konania cez obsah jednotlivých blokov, výber rečníčiek a rečníkov až po tlačené materiály. Niektoré zistenia z diskusií pre nás boli nové (mikrobusy, motorky, tuktuky či iné dopravné prostriedky, ktoré sú súkromne alebo kolektívne vlastnené a nahrádzajú verejnú dopravu v mestách Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie sa označujú pojmami „popular transport“, „informal transport“ alebo „paratransit“), iné prekvapujúce (v albánskej Tirane ženy tvoria 70 % cestujúcich verejnou dopravou a 90 % ich ciest je inam ako do/z práce), ďalšie priam zdrvujúce (na Filipínach je každý deň na cestách zabitých 38 detí). 

Mimoriadne silný prejav mala Crystal Asige, nevidiaca senátorka z Kene, ktorá okrem prekážok vyplývajúcich zo sexizmu, kolonializmu a rasizmu popísala, akým ďalším prekážkam ešte v jej krajine musia čeliť ženy so zdravotným znevýhodnením. A za znevýhodnenie v živote nepovažuje postihnutie samotné. Za znevýhodnenie považuje postihnutie v kombinácii s fyzickými a spoločenskými bariérami, ktoré sú všade naokolo. 

Senátorka a aktivistka za práva ľudí so znevýhodnením Crystal Asige. Foto: Zora Paulinová

Je síce pravda, že s postavením, právami, bezpečnosťou a príležitosťami žien na tom nie sme až tak zle ako krajiny globálneho juhu, na ktoré sa Spolkové ministerstvo pre hospodársku spoluprácu a rozvoj primárne zameriava, za západnejšími krajinami Európy však zaostávame výrazne. 

Ak na bicykloch v meste vídať prevažne mladých mužov, je zjavné, že daná infraštruktúra je pre všetky ostatné skupiny populácie – ženy, deti, starších ľudí – nevyhovujúca. Ak je zastávka trolejbusov oblúkového tvaru a nie je možné trolejbus, hoci nízkopodlažný, pristaviť tesne k obrubníku, pravdepodobne sa nemyslelo na to, že by tam mohla vystupovať matka s kočíkom. Ak má chodník šírku sotva meter, očividne sa nepočítalo s tým, že by po ňom mohla ísť rodina s tromi deťmi. Ak je pri priechode pre chodcov vysoký obrubník, zjavne sa nerátalo s tým, že by cezeň mohol potrebovať prejsť človek na vozíku. Ak na semafore pre chodcov svieti zelená 5 sekúnd, celkom iste sa nebralo do úvahy, že by sa na druhú stranu cesty mohla potrebovať dostať dôchodkyňa s malým starým psíkom. Ak do nového nákupného centra na konci obce nevedie chodník, je takáto infraštruktúra výsmechom pre všetkých, ktorí by na nákup mohli chcieť ísť inak ako autom.

Mestská časť Bratislava-Vrakuňa. V pozadí bývalé detské ihrisko, dnes prerobené na parkovisko.

Ak je možné v obytnej zóne jazdiť autom rýchlosťou 70 km/h, ak je centrum mesta rozseknuté 6-prúdovkou podobnou diaľnici, ak sú na chodníku namaľované parkovacie miesta pre autá, ak jedinou možnosťou, ako sa po vystúpení z vlaku dostať z nástupišťa, sú schody a ďalšie schody, ak súrodenci neprídu do školy, pretože po daždi sa cestička pred ich chatrčou zmenila na neprekonateľné blato, … dochádza k systémovým chybám, ktoré je nutné urgentne napraviť. 

V slovenských mestách a obciach máme takýchto príkladov tisíce. A pri drvivej väčšine z nich môžeme trpný rod nahradiť činným, s vyjadreným podmetom: Ak má chodník šírku sotva meter, dopravný inžinier očividne nepočítal s tým, že by po ňom mohla ísť rodina s tromi deťmi. Namiesto dopravného inžiniera môžeme dosadiť policajta na dopravnom inšpektoráte, referenta pre správu komunikácií, vedúceho oddelenia dopravnej infraštruktúry na mestskom úrade, ministra dopravy alebo akúkoľvek inú pozíciu vo fachu, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou zastáva muž – muž, ktorý jazdí do práce a z práce sám autom a v priebehu dňa absolvuje minimum iných ciest. 

Zo všetkých tém, ktoré sa na Feminist Voices in Transport spomínali, najviac zarezonovali presuny súvisiace so starostlivosťou („care trips“ alebo „mobility of care“). Ide o všetky cesty vyplývajúce zo starostlivosti o iných a o domácnosť: sprevádzanie iných (najmä detí do školy, škôlky, na krúžky atď.), nákupy pre každodenný život, administratívne záležitosti, návštevy za účelom starostlivosti o chorých alebo starších príbuzných (na rozdiel od ciest za účelom rekreácie alebo oddychu). Takéto presuny majú celkom iné charakteristiky a trajektóriu ako cesty priamo do práce a z práce. 

Aimee Gauthier – From Car to Care: Shifting the Paradigm of Urban Mobility Through the Lens of Care

Pridáme ešte jeden slide z konferencie Velo-city s grafickým znázornením rozdielov v mobilite pracujúcich mužov a žien:

Lucas Snaije – Increasing Access to Cycling Mobilities of Care in a Cross Cultural Context 

Cesty súvisiace s opaterou sú pri zbere dát výrazne nedostatočne zastúpené. Ako v zahraničí, tak u nás. Napríklad aj nedávne sčítanie obyvateľov SR v roku 2021 skúmalo v časti venovanej doprave výhradne cesty do práce alebo do školy. Vzhľadom na fakt, že viac ako tretinu domácností na Slovensku tvoria rodiny s deťmi, možno usudzovať, že takýchto ciest sa denne udeje veľa. Vyznačujú sa kratšími vzdialenosťami, ale vyššou frekvenciou ako iné cesty, obmedzeným časom a častými zastávkami. A v ideálnom svete by malo byť možné, bezpečné a komfortné takéto cesty vykonávať akýmkoľvek dopravným módom, aký si daná osoba vyberie – pešo, na bicykli, verejnou dopravou, autom. 

Ak matka s jedným dieťaťom po boku, druhým v kočíku a nákupom na ramene musí 90 sekúnd (v lepšom prípade, v horšom aj 120) čakať na križovatke na zelenú v hluku, prachu a exhalátoch z okolo sa valiacich áut, pod pečúcim slnkom, vo vetre či v daždi, niečo nie je v poriadku. A nie je to v poriadku ani keď na tej križovatke čaká namiesto matky s deťmi niekto iný.

Plán Bratislava (Návod na lepšie, moderné, dostupné, starostlivé, rozumné, rastúce, funkčné, zdravé, kultúrne, otvorené, inovatívne, rozhľadené mesto, s ktorým išiel do komunálnych volieb v roku 2018 Matúš Vallo so svojím tímom odborníkov) síce spomína, že „Dizajn ulíc musí byť vhodný pre všetkých. Musí sa navrhovať v súlade s princípmi kompletných ulíc a hlavne s dôrazom na chodcov – najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky.“ Nikde v Bratislave sa však s aplikovaním tejto filozofie nestretávame ani po 5 rokoch od vydania tejto publikácie. Naopak, smutnou vizitkou znovuzvoleného vedenia mesta je fakt, že z roka na rok narastá počet zabitých ľudí pohybujúcich sa pešo. Lepšie na tom nie sú ani ostatné slovenské mestá a obce, priam naopak.

Pre chodcov mimoriadne nepríjemná križovatka v Trnave

Rovnako ako v akejkoľvek inej oblasti, kde verejné politiky vykazujú zásadné nedostatky, aj v oblasti udržateľnej, férovej a inkluzívnej mobility sa nevyhovujúcu situáciu snažia zlepšovať aktivistky a aktivisti z občianskeho sektora. Okrem Cyklokoalície sa najvýraznejšie vyprofilovali Znepokojené matky, ktoré vyvíjajú občiansky tlak najmä v oblasti upokojovania dopravy v mestách a obciach a skvalitňovania verejnej dopravy. Ak ste ešte nepodpísali ich petíciu za vlaky na jednotku, podpíšte.

Dopravné plánovanie nie je rodovo neutrálne. A aby bola doprava citlivá voči potrebám oboch pohlaví, je nutné na ňu nazerať komplexne, medzisektorovo, a to nielen z pohľadu výstavby, územného plánovania a architektúry. Na mobilitu sa nemôžeme pozerať iba z technického a technologického aspektu. Aby dopravné systémy zohľadňovali práva a potreby všetkých ľudí, na prvom mieste musí byť aspekt spoločenský. 

Na Filipínach vodiči motorových vozidiel každý deň na cestách zabijú 38 detí. Nad týmto údajom nemôžeme mávnuť rukou, hoci pochádza z opačného konca sveta. Nemôžeme akceptovať, že ľudia prichádzajú o život a rodiny strácajú svojich členov a členky len preto, že sa presúvajú z jedného miesta na iné. Ani na Filipínach, ani v Kolumbii, ani v Keni, ani v Nemecku, ani na Slovensku.  

Tak ako feministická rozvojová politika prospieva celej spoločnosti, tak aj transformácia dopravného plánovania, ktoré bude zohľadňovať rodové rozdiely, prospeje celej spoločnosti. Nebude to ani rýchle, ani jednoduché, kým sa v našich mestách a obciach začnú brať do úvahy potreby žien, detí, starších či znevýhodnených ľudí. Prvý krok k riešeniu akéhokoľvek problému však je pomenovať ho a priznať si, že nejaký problém vôbec máme. A ten už sme urobili. Je čas urobiť ďalšie. 

Foto: Zora Paulinová

Text a foto (1, 3, 6, 7, 8, 9): Petra Nečasová

Autorka vyštudovala regionálny rozvoj a správu na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobila v sektore public relations. Je členkou správnej rady Cyklokoalície, ambasádorkou programu Teach for Slovakia a absolventkou Blue Book Traineeship v Európskej komisii (DG REGIO) v Bruseli. Má jednu dcéru a dvoch psov.  

__________________________________

Odporúčané čítanie (všetko v angličtine):

https://womenmobilize.org/wp-content/uploads/2023/03/WMW_Feminist-Voices-In-Transport-2023_Book.pdf

https://www.polisnetwork.eu/news/gender-balance-in-the-transport-sector-a-toolkit-for-change/ 

https://www.itdp.org/2022/01/27/are-our-cities-fulfilling-toddlers-children-and-caregivers-mobility-demands/

https://bycs.org/wp-content/uploads/2023/05/MobCare_PolicyBrief_1.6.pdf

V češtine:
http://www.wpsprague.com/ferovesdilenemesto/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.