Rebríček najlepších európskych miest pre pohyb detí s prekvapivým víťazom. Bratislava sa tesne vyhla zaradeniu k zaostávajúcim mestám
Tlačová správa Clean Cities Campaign a Cyklokoalície z dňa 14. mája 2025.
Podľa dnes zverejneného rebríčka urobilo mesto Paríž dramatický pokrok a stalo sa najlepším európskym mestom pre samostatný pohyb detí peši alebo na bicykli. Metropola Francúzska sa dostala na čelo tabuľky 36 európskych miest vďaka rozsiahlej, hoci relatívne novej sieti chránených cyklotrás, zníženým rýchlostným limitom a zónam s obmedzenou premávkou áut v blízkosti škôl. Bratislava sa umiestnila 27. mieste.
Na ďalších miestach rebríčka sa umiestnili Amsterdam, Antverpy, Brusel, Lyon a Helsinki. Ide o zmes dlhoročných priekopníkov udržateľnej mestskej mobility a rýchlo sa zlepšujúcich nováčikov. Na konci rebríčka vyskytujú najmä mestá južnej, strednej a východnej Európy, hoci Vroclav, Ľubľana a Varšava sú pozitívnymi výnimkami.
Rebríček vychádza z oficiálnych údajov, ktoré zozbierala medzinárodná nezisková organizácia Clean Cities Campaign. Organizácia porovnávala mestá na základe troch ukazovateľov, ktoré úzko súvisia s odporúčaniami UNICEF a ďalších odborníkov, ako urobiť mestá a mobilitu priateľskejšími k deťom, ktoré sú obzvlášť zraniteľné.
Prvým kritériom je počet tzv. školských ulíc pri základných školách, na ktorých je obmedzená automobilová doprava s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, obmedziť hluk a zlepšiť kvalitu ovzdušia, ako aj podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu. Londýn ich má v blízkosti základných škôl 525, čo je oveľa viac ,ako ktorékoľvek iné mesto v rebríčku. Na ďalších miestach sú Miláno a Paríž.
Štúdie ukazujú, že deti sa cítia bezpečnejšie na cyklotrasách, ktoré sú fyzicky oddelené od premávky, čo je druhé hodnotiace kritérium. Paríž aj Helsinki majú chránenú sieť cyklotrás, ktorej dĺžka tvorí takmer polovicu (48 %) dlĺžky ich cestnej siete, čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku. Na ďalšom mieste je Kodaň so 43 %. V Bratislave tvorí dĺžka oddelených cyklotrás podľa údajov magistrátu 12,5 % dĺžky cestnej siete.
Tretím kritériom je obmedzenie maximálnej rýchlosti na 30 km/h, ktoré znižuje znečistenie a nehodovosť, čo je možnosť podporovaná WHO, OECD aj European Transport Safety Council. Paríž obmedzuje rýchlosť na 30 km/h alebo menej na takmer celej dĺžke svojich komunikácií (89 %), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku, za ním nasledujú Brusel a Lyon. V Bratislave je takto regulovaných 36,2 % ciest.
Barbara Stoll, riaditeľka kampane Clean Cities Campaign, povedala: „Deti, najmä dievčatá, majú menej voľného pohybu po meste a sú menej aktívne ako kedysi. Náš rebríček však ukazuje, že rodičia, učitelia a samosprávy môžu dosiahnuť obrovský a rýchly pokrok. Prejsť sa dnes Parížom je v porovnaní so situáciou spred 10 rokov ako závan čerstvého vzduchu. Vyžaduje si to víziu, vedenie a trvalé investície, ale väčšina miest môže a mala by dosiahnuť podobný pokrok.“
„Hodnotenie ukazuje, že kým sa Bratilava stane mestom skutočne priateľským k budúcim generáciám, má pred sebou ešte veľa práce. Pre zdravé a samostatné deti je potrebné v oveľa vyššom tempe vytvárať oddelenú cyklistickú infraštruktúru a upokojovať automobilovú dopravu“, hovorí Dan Kollár, prezident Cyklokoalície, ktorá spolupracuje s Clean Cities Campaing. „Rebríček zároveň dobre ukazuje európskych lídrov v oblasti udržateľnej mobility, ktorými sa môžu inšpirovať aj ostatné slovenské mestá – ako v technických riešeniach, tak aj v politickej odvahe.“
Tajomstvo úspechu
Dlhoroční priekopníci udržateľnej mestskej mobility ako Amsterdam (celkovo 2. miesto, známka B) a Kodaň (11. miesto, C) zostávajú blízko vrcholu tabuľky, zatiaľ čo Paríž, Brusel (4. miesto, C) a Londýn (14. miesto, C) dosiahli v poslednom čase rýchly pokrok, vďaka ktorému získali svoje vysoké priečky.
Ukazuje sa, že noví aj starí lídri rebríčku často vďačia za svoj úspech angažovaným vedúcim predstaviteľom miest, čo je faktor, ktorý môže narušiť inak jasné rozdiely vo výkonnosti medzi severom a juhom Európy, západom a východom alebo medzi úrovňami príjmov. Národná politika je menej rozhodujúca, pričom aj mestá v tej istej krajine získavajú veľmi rozdielne hodnotenia. Príkladom je talianska Bologna (16. miesto, C) v kontraste s Florenciou (29. miesto, E) a Rímom (32. miesto, E), alebo v Španielsku Barcelona (7. miesto, C) v porovnaní s Madridom (26. miesto, D) a Zaragozou (28. miesto, D).
Nerovnomerný pokrok
Vo všeobecnosti mestá získavali vysoké známky najmä za zníženie rýchlostných obmedzení a slabšie hodnotenia za nízky počet alebo absenciu školských ulíc – čo je tiež dôvod, prečo žiadne mesto nezískalo známku A. Paríž sa k tomu priblížil, keďže dosiahol dobré výsledky vo všetkých troch ukazovateľoch. Stále musí vytvoriť viac školských ulíc, čo však parížska radnica v najbližších rokoch plánuje.
Na konci rebríčka, so známkami E a F, sa z rôznych dôvodov ocitlo množstvo miest z južnej, strednej a východnej Európy. Bratislava sa umiestnila na 27. mieste a Praha na 25. mieste. Obe tesne predstihli osem miest, ktoré správa označila za zaostávajúce mestá, pretože získali známky E a F.
Desať miest nemá žiadne školské ulice a väčšina z tých, ktoré v Európe existujú, sú v platnosti len v čase odvozu a vyzdvihovania detí, a nie na pešej zóne. Vozidlá môžu stále jazdiť nebezpečne rýchlo v piatich mestách, kde je menej ako 10 % ulíc s obmedzením rýchlosti na 30 km/h, zatiaľ čo chránené cyklistické pruhy sú v 36 mestách pomerne zriedkavé a v priemere pokrývajú len 17 % mestských ciest.
Organizácia Clean Cities vyzýva všetky mestá, aby prijali prístup k mestskej mobilite zameraný predovšetkým na deti. Vlády by podľa odporúčaní organizácie mali posilniť postavenie samospráv, zatiaľ čo Európska komisia by mala v pripravovanej legislatíve viac podporovať vytváranie školských ulíce a cyklotrás, a tiež zlepšiť zber údajov v oblasti mobility na celoeurópskej úrovni.
Správa je dostupná na stiahnutie tu.
Hodnotenie jednotlivých miest je možné nájsť tu, prípadne ešte podrobnejšie v tabuľke s použitými dátami.
Poznámky
[1] Organizácia Clean Cities venovala 5 mesiacov zhromažďovaniu údajov priamo od úradov a iných verejných zdrojov. Vybraných 36 miest predstavuje prierez geografických lokalít, veľkostí miest a prístupov k mobilite.
[2] Prebiehajúci fyzický aj psychický vývoj detí, spolu s vyššou mierou chôdze a jazdy na bicykli v porovnaní s dospelými, ich vystavuje väčšiemu riziku dopravných nehôd a vplyvu znečistenia ovzdušia. Každý deň v EÚ zahynie v priemere jedno dieťa a približne osemnásť detí je denne vážne zranených pri dopravných nehodách, hoci miera nehodovosti sa v jednotlivých európskych štátoch značne líši. Odhaduje sa, že v dôsledku znečistenia ovzdušia v Európe každoročne predčasne zomrie viac ako tisíc detí a dospievajúcich. Nárast vlastníctva automobilov je spojený s poklesom, niekedy až dramatickým, schopnosti detí, najmä dievčat, samostatne cestovať, čo prispieva k „epidémii“ fyzickej inaktivity.
[3] V 26 mestách, ktoré boli hodnotené, existuje v súčasnosti takmer 1 000 školských ulíc. Najmenej pätina základných škôl ich má v Londýne, Miláne, Paríži, Turíne a Antverpách. Školské ulice sa tešia veľkej podpore a sú rozšírenejšie v mestách, kde sa o ne zasadzovali rodičia, žiaci a učitelia.
[4] Po Paríži a Helsinkách sú ďalšími mestami s vysokým podielom bezpečných cyklistických pruhov Kodaň, Mníchov, Amsterdam a Hamburg, za ktorými nasledujú Antverpy. Dobiehajú ich Barcelona a Vroclav.
[5] Mestá s viac ako 80 % pokrytím maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h alebo nižšou sú Paríž, Brusel, Lyon, Amsterdam, Bristol a Madrid.
Kontakt:
Jack Hunter, konzultant pre komunikáciu Clean Cities (v anglickom jazyku):
jack@fthe.fr, +33 (0)7 54 54 35 48 (WA, Signal)
Clean Cities, tlačové oddelenie (v anglickom jazyku):
media@cleancitiescampaign.org, +44 (0)79 74 33 23 29
Dan Kollár, Cyklokoalícia (partnerská organizácia Clean Cities na Slovensku):
info@cyklokoalicia.sk, +421 944 635 175