Viac ako polovica ľudí na Slovensku podporuje zavedenie nízkoemisných zón vo väčších mestách, proti je len štvrtina. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Cyklokoalíciu na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva realizovala agentúra NMS Market Research. Súvisí to s ďalším zístením, podľa ktorého najväčšia časť ľudí považuje za hlavný zdroj znečistenia ovzdušia práve dopravu a takmer polovica pociťuje častejšie ako zriedka zdravotné problémy súvisiace so zhoršenou kvalitou ovzdušia.
Prieskum bol zameraný na vnímanie nízkoemisných zón a súvisiacich opatrení v oblasti dopravy a s rovnakými otázkami bol realizovaný aj v Česku a Maďarsku ako súčasť medzinárodného projektu Central European Active Mobility Lab (CEAML). Výsledky tiež ukázali, že zavedenie nízkoemisných zón by viedlo k nárastu pešej a cyklistickej dopravy, ich akceptácii by zase pomohla lacnejšia a kvalitnejšia verejná doprava.
Čo sú nízkoemisné zóny a čo o nich na Slovensku vieme
Nízkoemisná zóna (v angličtine Low-emission zone, skrátene LEZ) je oblasť, do ktorej majú obmedzený prístup vozidlá, ktoré nespĺňajú určité environmentálne normy, zvyčajne s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia a zlepšiť jeho kvalitu. Slovenská legislatíva ich pozná a umožňuje zavádzať od roku 2016. Viac sme o prínosoch nízkoemisných zón a ich správnej implementácii písali napríklad v tomto článku.
Informovanosť o nízkoemisných zónach medzi verejnosťou nie je vysoká, čo nie je prekvapujúce, vzhľadom na fakt, že na Slovensku doposiaľ žiadna nebola zavedená ani širšie diskutovaná. Hoci o nich počulo viac ako 61 % respondentov, len malá časť z nich pozná podrobnosti. Informácie o nízkoemisných zónach čerpajú ľudia najčastejšie z televízie.
Kvalita ovzdušia a jej dopad na zdravie
Takmer polovica obyvateľov si myslí, že kvalita ovzdušia v ich obci či meste je dobrá. Takéto hodnotenie prevažuje najmä medzi obyvateľmi menších obcí a miest (do 5-tisíc obyvateľov), zatiaľ čo za zlú považujú kvalitu ovzdušia častejšie obyvatelia miest nad 20-tisíc obyvateľov. Zaujímavý je aj vzťah medzi vlastným spôsobom dopravy a vnímaním kvality ovzdušia – kým vodiči elektrických áut si častejšie myslia, že kvalita ovzdušia v ich meste či obci je zlá, vodiči naftových vozidiel sú naopak častejšie názoru, že kvalita ovzdušia v ich meste či obci je dobrá.
Najväčšia časť respondentov si myslí, že k znečisteniu ovzdušia v ich obci či meste najviac prispieva práve doprava. To súhlasí so skutočnosťou, keďže doprava patrí na Slovensku k hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia, najmä v mestách. Prevládajúce zdroje znečistenia sa však môžu líšiť od obce k obci aj v závislosti od samotnej znečisťujúcej látky. Lokálne vykurovanie domácností patrí k hlavným zdrojom najmä na vidieku, obzvlášť v zimných mesiacoch.
Takmer polovica respondentov pociťuje aspoň občas zdravotné problémy, ktoré môžu súvisieť so znečistením ovzdušia, pričom každá desiata osoba ich pociťuje veľmi často alebo často. Práve vplyv na zdravotný stav obyvateľstva je hlavný dôvod, prečo je nutné zaoberať sa témou kvality ovzdušia – v dôsledku jej zhoršenej kvality na Slovensku predčasne zomiera ročne približne 5-tisíc ľudí.
Regulácia má viac priaznivcov ako odporcov
Takmer polovica respondentov sa stotožňuje s tým, že miestne samosprávy by mali ľudí odrádzať od používania najviac znečisťujúcich vozidiel. Naopak, len 35 % s uvedeným nesúhlasí. Súhlas vyjadruje vo vyššej miere generácia „Baby Boomers“ (61+ rokov), vysokoškolsky vzdelaní či obyvatelia miest nad 20-tisíc obyvateľov. Nesúhlas sa častejšie objavuje medzi mužmi či obyvateľmi obcí a miest do 5-tisíc obyvateľov.
Ďalšia otázka sa už pýtala konkrétne na podporu zavedenia nízkoemisných zón, a to samostatne vo väčších (nad 50-tisíc obyvateľov) a menších mestách. Dôležitým zistením je, že zavedenie nízkoemisných zón má na Slovensku viac podporovateľov ako odporcov. Uvedené platí rovnako pre väčšie aj menšie mestá, hoci pri väčších mestách je podpora výraznejšia, keď zavedenie podporuje 55 % ľudí, oproti 35 % odporcov.
Väčšiu podporu má zavedenie LEZ u žien (pri väčších mestách 63 % oproti 46 % u mužov), u vysokoškolsky vzdelaných a u generácie “Baby boomer” (nad 61 rokov). Naopak, nižšiu podporu majú nízkoemisné zóny medzi mužmi a mladšími mileniálmi (29 – 36 rokov).
Podpora zavedenia nízkoemisných zón však nie je nemenná a predchádzajúca otázka smerovala len na aktuálny stav, bez spomenutia možných sprievodných opatrení. Zároveň je potrebné vnímať ju v kontexte aktuálne nízkeho povedomia o nízkoemisných zónach (hoci mali pred otázkou respondenti krátke vysvetlenie tohto pojmu). Pri vhodnej komunikácii benefitov nízkoemisných zón, a v prípade implementácie aj ich sprievodných opatrení, je tak mozné predpokladať ešte výraznejšiu podporu.
Rovnako je potrebné mať na pamäti, že v prieskume išlo o širokú, reprezentatívnu vzorku obyvateľstva, a teda nie len o obyvateľov, ktorých by sa priamo dotkli benefity zavedenia nízkoemisných zón. S vysokou pravdepodobnosťou môžeme očakávať, že v prípade obyvateľov mesta či mestskej časti (a teda spravidla voličov v komunálnych voľbách), v ktorej by mala vzniknút nízkoemisná zóna, môže byť podpora ešte výrazne vyššia, nakoľko sa ich priamo dotknú benefity v podobe lepšieho ovzdušia či nižších intenzít IAD (zatiaľ čo napríklad pre obyvateľov priľahlých obcí, ktorí do tejto oblasti dochádzali autom, sú viac prítomné negatíva).
Ďalšia otázka sa preto zameriavala na opatrenia, ktoré by prispeli k vyššej náklonnosti k zavedeniu nízkoemisných zón. Akceptácii by ešte viac pomohla lacnejšia (44 %) a kvalitnejšia (43 %) verejná osobná doprava či lepšia cyklistická infraštruktúra (28 %). Až na štvrtom mieste nasledujú dotácie na ekologickejšie vozidlá (27 %). Len u 14 % ľudí by vyššej akceptácii nepomohlo žiadne z možných opatrení. Práve opatrenia zamerané na cyklistickú či verejnú osobnú dopravu je mozné považovať za jeden z klúčov úspechu pri zavádzaní nízkoemisných zón.
Ako sa dopravujeme a ako to môžu ovplyvniť nízkoemisné zóny
Prieskum verejnej mienky sa venoval aj tomu, aké spôsoby dopravy dnes ľudia na Slovensku používajú. Výsledky do značnej miery súhlasia s doterajšími dostupnými prieskumami či odhadmi na našom území, hoci spoľahlivé a aktuálne dáta v tejto oblasti chýbajú. Najčastejším spôsobom dopravy je neprekvapivo chôdza. Bicykel či kolobežku aspoň párkrát do týždňa využíva až 19 % respondentov. A hoci sa vo verejnom diskurze často navodzuje dojem, že autom predsa jazdia všetci, podľa výsledkov väčšina ľudí nepoužíva auto ani párkrát za mesiac (či už ako vodič, alebo ako spolujazdec).
Jedným z cieľov prieskumu bolo aj preskúmanie možného vplyvu zavedenia nízkoemisných zón na dopravné správanie obyvateľov alebo návštevníkov dotknutých miest. Výsledky naznačujú značný potenciálny prínos pre udržateľné módy dopravy – štvrtina respondentov by po ich zavedení viac využívala pešiu alebo cyklistickú dopravu, nasledovaná 18 % pri častejšom využívaní verejnej dopravy. Tieto pozitívne čísla môžu byť v praxi ešte znásobené, pokiaľ by bolo zavedenie nízkoemisných zón sprevádzané vhodnými kompenzačnými opatreniami pre podporu týchto módov dopravy.
Naopak, len pomerne nízky počet respondetov (9 %) by zvážil kúpu ekologickejšieho auta. Z odpovedí vyplýva, že pri správnej implementácii nemusia byť nízkoemisné zóny len nástrojom pre zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom motivácie k obnove vozového parku, ale majú potenciál širšie prispieť k cieľom samospráv i štátu v podobe zníženia podielu individuálnej automobilovej dopravy.
Porovnanie so susednými krajinami
Prieskum sme v spolupráci s našimi partnermi Magyar Kerékpárosklub a AutoMat realizovali s rovnakými otázkami aj v Maďarsku a Českej republike. Pri väčšine otázok boli výsledky veľmi podobné, rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa pohybujú v jednotkách percentuálnych bodov. Dramatické rozdiely však možno sledovať v podpore odrádzania od používania znečisťujúcich vozidiel samosprávami. Výrazný súhlas s odrádzaním vidíme v Maďarsku, na úrovni 68 % (oproti 22 % nesúhlasných odpovedí). V kontraste s tým v Českej republike s odrádzaním súhlasí len 42 % občanov, zhodne s 42 % nesúhlasiacich.
Podobne sa rozdiely medzi jednotlivými krajinami z predchádzajúcej otázky zrkadlia aj v bližšie špecifikovaných, kde sme sa pýtali konkrétne na nízkoemisné zóny. Najväčšej podpore sa opäť tešia v Maďarsku (vo väčších mestách až 72 % podporovateľov pri 15 % odporcov) a naopak najnižšej v Českej republike (47 % za a 35 % proti zavádzaniu nízkoemisných zón vo väčších mestách). Slovensko sa opäť pohybuje niekde v strede.
Okrem podpory zavádzania nízkoemisných zón sa v prieskume tiež potvrdil vysoký podiel cyklodopravy u nášho južného suseda, ktorý ho dlhodobo radí do pozície lídra spomedzi krajín strednej a východnej Európy.
Vzniknú u nás niekedy nízkoemisné zóny?
Otázka nateraz zostáva otvorená. Hoci sa v minulosti objavili reálne diskusie o zavedení nízkoemisných zón aj na Slovensku (konkrétne v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto či v meste Vysoké Tatry) a ako opatrenie sa vyskytujú aj vo vládou schválených strategických dokumentoch (napr. Národný program znižovania emisií), aktuálne podľa našich vedomostí neavizuje plán vytvorenia nízkoemisnej zóny žiadne slovenské mesto.
Nízkoemisné zóny nemožno považovať za čarovné riešenie, ktoré samo o sebe zlepší dopravu v mestách. Môže však výrazne prispieť k lepšiemu zdraviu obyvateľstva vďaka lepšej kvalite ovzdušia a ako naznačujú výsledky prieskumu, zároveň prispieť k zmene dopravného správania smerom k pešej, cyklistickej či verejnej osobnej doprave, najmä z predpokladu vhodných sprievodných opatrení. Na tie je mimoriadne dôležité myslieť aj pre predídenie sociálneho vylúčenia časti obyvateľstva, ktorá si nemôže dovoliť kúpu ekologickejšieho auta, no zároveň nemá vytvorené podmienky pre dochádzanie inými módmi dopravy.
Výsledky zisťovania však ukazujú, že požiadavka verejnosti na obmedzenie znečisťujúcich vozidiel je prítomná a väčšina je už dnes ochotná akceptovať aj tento druh regulácie, hoci si možno nemalá časť predstaviteľov samospráv myslí opak. V Cyklokoalícii sa tejto téme budeme odborne venovať aj naďalej a v najbližších týždňoch zverejníme správu o stave implementácie nízkoemisných zón v regióne strednej a východnej Európy.
Metodológia
Prieskum bol realizovaný agentúrou NMS Market Research Slovakia prostredníctvom online panelu National Sample SK v rámci pravidelného prieskumu Omnibus na reprezentatívnej vzorke 1005 respondentov podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát prebiehal od 2. apríla do 4. apríla 2025.
Obdobne boli zbierané údaje pre Českú republiku (National Sample CZ, 2. apríla až 7. apríla 2025) a Maďarsko (National Sample HU, 25. apríla až 28. apríla 2025). Súhrnná vzorka je 3037 respondentov.