18. 08. 2025

Gent: Riešenia pre cyklistov

Autor: marek zahradník

Gent je belgické mesto, počtom obyvateľov podobné Košiciam. Preslávilo sa ambicióznym riešením dopravy známym ako cirkulačný plán, ktorým sa dramaticky znížilo množstvo áut v meste. Kľúčovou postavou riešení mobility bol viceprimátor Gentu Filip Watteeuw, ktorý nám v rámci konferencie Velo-city 2024 urobil prezentáciu opatrení v teréne. O samotnom cirkulačnom pláne sme písali v predošlom článku, teraz sa sústredíme konkrétne na riešenia pre cyklistov. Ako sa Gent stal cyklistickým mestom?

V uliciach Gentu je množstvo matiek s deťmi na nákladných bicykloch. Foto: autor

Na začiatku funkčného obdobia Filipa Watteeuwa (2013) bola vízia – ako z Gentu urobiť cyklistické mesto po vzore Kodane, Utrechtu či Groningenu, mestami s vysokou úrovňou kvality života a so skutočne silnými a trvácnymi dopravnými politikami. Zároveň si uvedomovali, že na to majú obmedzený rozpočet a iba 6 rokov funkčného obdobia. Dotiahnuť sa na úroveň prepracovanej infraštruktúry spomínaných cyklomiest bude sotva možné. Byť cyklomestom však nie je iba o drahej infraštruktúre a inováciách v doprave, je to boj o priestor na ulici. Je to o poskytnutí bezpečného priestoru chodcom a cyklistom. Zmenu rozloženia priestoru dosiahli vďaka cirkulačnému plánu, ktorý eliminoval značnú časť tranzitnej dopravy. Celý cirkulačný plán ich stál približne 5 mil. eur a bol spustený po 2,5 roku od začiatku plánovania. [3] Okrem neho napredujú aj v budovaní infraštruktúry špecificky cielenej na cyklodopravu. Pracujú na súbore opatrení, viac či menej finančne náročných, či viac či menej politicky priechodných. 

Najlepší plán mobility pre autá je plán mobility pre bicykle

Viackrát počas diskusií s obyvateľmi padal názor, že cykloinfraštruktúra berie priestor pre autá. Toto súťaženie je trochu na škodu, lebo každý, kto presadne z auta na bicykel robí na ceste priestor pre tých, ktorí auto naozaj potrebujú. „Snažíme sa, aby ľudia presadli na bicykel, ale to neznamená, že sme proti autám. Vieme, že viacerí ľudia z rôznych dôvodov potrebujú používať auto.“ vraví Watteeuw. „Teda ak chcete mať v meste plynulejšiu dopravu pre autá, potrebujete, aby v meste jazdili bicykle a dodržiavali sa plány a stratégie pre cyklodopravu. Ak by sa jedného dňa rozhodli všetci cyklisti a ostatní obyvatelia vziať na cestu auto, tak by sa ulice mesta zmenili na jednu obrovskú dopravnú zápchu a nikto by sa do svojho cieľa nedostal. A práve preto sú bicykle veľmi potrebné pre fungujúcu mobilitu v meste.“ [3]

Mindset

Čo ak je veľkým problémom zmien v mestách všeobecné povedomie, ktoré je naladené proti cyklodoprave? Ako to riešiť? „Je to zložité, pretože to nie je len o povedomí obyvateľov či predstaviteľov mesta, ale aj región, celá krajina, či médiá v tom hrajú rolu. V Gente sa snažíme ukázať chodcom a cyklistom, že práve oni sú najdôležitejšou časťou premávky, hoci nie vždy to ide ľahko. Jedna z mojich obľúbených aktivít našej cyklo ambasády je akcia, kde sa cyklistom dofúkavajú pneumatiky, či čistia a olejujú reťaze. Je to jednoduchá a lacná služba, ale posiela ľuďom na bicykloch odkaz, že si ich ceníme. To je podstatou cyklo kultúry – ukázať, že na cyklistoch záleží.

Ísť príkladom je tiež kľúčové. Ak ľudia vidia svojich susedov, či predstaviteľov mesta alebo riaditeľov firiem bicyklovať, inšpiruje ich to. Ak oni môžu ísť na bicykli, možno by som mohol aj ja. Takéto pozitívne príklady sú dôležité pre zmeny mindsetu.“ vraví viceprimátor. [3]

Infraštruktúra

Dedikované cyklokomunikácie vs. zdieľané komunikácie

K samotnej infraštruktúre – Gent má dnes vybudovanú celistvú sieť cyklotrás pozdĺž frekventovanejších ciest, časť je segregovaná, staršie časti vo forme cyklopruhov. V pokojnejších rezidenčných uliciach cyklisti zdieľajú priestor s automobilmi. Držia sa zásady, že zdieľanie vozovky je možné len na uliciach s malým množstvom áut a nízkou povolenou rýchlosťou. [1] Od roku 2013 postavili 100 kilometrov nových cyklotrás. [3]

Cykloobojsmerky

Takmer všetky jednosmerky (pre autá) v meste majú legalizovaný obojsmerný prejazd bicyklom. [2]

Povolená jazda vpravo (resp. vpred) na červenej

Na križovatkách v smeroch, kde cyklista nekrižuje autá, má značením povolenú jazdu aj v prípade červenej na semafore.

Značenie povolenia jazdy rovno a vpravo aj v prípade červenej na semafore, zdroj [2].

Bicyklové cesty

Prvá „fietsstraat“ (podobná našej bicyklovej ceste) vznikla v Gente v roku 2011 a odvtedy pribúdajú ďalšie. Implementujú ich v uliciach, kde jazdí viac bicyklov ako áut, v opačnom prípade by ju obyvatelia ťažšie akceptovali [1]. Na belgickej fietsstraat platia tri pravidlá:

  • maximálna povolená rýchlosť 30 km/h,
  • zákaz obiehania cyklistu autom – v tomto je Belgicko špecifické, je to aj kvôli tomu, že za fietsstraat sa často prehlasujú pomerne úzke ulice, kde by bolo zložité zaistiť dodržiavanie bezpečného odstupu, 
  • cyklisti môžu jazdiť uprostred cesty [2]

Križovania

Na úrovňových križovaniach majú cyklisti často prednosť pred autami, avšak električka má vždy prednosť aj pred cyklistami [1].

Ohľadom mimoúrovňových krížení – v Gente pribúdajú dedikované mosty a podjazdy pre cyklistov. Prvá generácia podjazdov sa robila pomerne úzka. V tej dobe si neuvedomovali, koľko cyklistov pribudne v meste v budúcnosti. Ďalšia generácia podjazdov sa už robí širšia. [1] Od prvého funkčného obdobia viceprimátora (r. 2013) postavili 45 mostov a podjazdov. [3]

Nový cyklopodjazd popod frekventovanú Contributiestraat, s dostatočnou šírkou pre dnešné počty ľudí na bicykloch. Foto: autor

Upokojenie dopravy

Ulice Gentu sú intuitívne rozčlenené na oblasti s rôznymi maximálnymi povolenými rýchlosťami (ďalej len MPR). Hlavné ťahy – vnútorný obchvat, či hlavné radiály smerujúce do okolitých obcí majú MPR 50 km/h. Rezidenčné štvrte sú celoplošne zadefinované ako zóny 30. Pešia zóna v historickom centre je zóna 20.

Plošné rezidenčné zóny 30 vychádzajú z predpokladu, že vodič nimi prechádza iba posledných pár stoviek metrov do svojho cieľa, teda aj zdržanie dosiahne minimálne. Vďaka tomu sa však rezidenčné štvrte stávajú výrazne bezpečnejšími a tichšími. Samotné značenie MPR dopĺňa aj dizajn ulice reflektujúci jej charakter – úzka vozovka doplnená o prvky upokojenia, najčastejšie ako vyvýšené križovatky či dláždený povrch. Pri nízkych rýchlostiach cyklisti zdieľajú vozovku s autami a je to pre nich bezpečné.

Sprievodným pozitívom stanovovania MPR podľa jednoznačnej logiky je aj intuitívnosť pre vodičov. Tí, aj keď si náhodou nevšimnú dopravnú značku, vedia predpokladať, v akej zóne sa práve nachádzajú.

Logika maximálnych povolených rýchlostí v Gente. Hlavné ťahy majú MPR 50 km/h (tmavožltá), rezidenčné štvrte majú MPR 30 km/h (zelená). Pešia zóna v centre je s MPR 20 km/h (sýta zelená). Zdroj: openstreetbrowser.org

Parkovanie bicyklov

Pri umiestňovaní nových parkovacích miest pre bicykle mesto komunikuje s občanmi a následne prehodnocuje ich spätnú väzbu. Normou je umožniť rezidentovi parkovanie bicykla do 100 metrov od jeho obydlia. Pri participácii občanov zdôrazňujú, že si treba dávať extra pozor na tých tichších, aby vedeli uspokojiť potreby všetkých, nielen hlučnej skupiny.

Cestou participácie už osadili približne 8500 parkovacích miest pre bicykle. Okrem iného pri tom zabrali 450 povrchových parkovacích miest pre autá, ktoré sa stali miestom na stojany na bicykle.

Do budúcnosti sa plánujú viac zameriavať na stojiská pre neštandardné bicykle (napr. nákladné bicykle) a aktívnu komunikáciu s podnikmi, či potrebujú cyklo-stojiská pri svojich prevádzkach (ako obchody, reštaurácie a podobe). [2]

Školské ulice

Tzv. školské ulice sú v časoch ranného príchodu a často aj poobedného odchodu žiakov na pol hodinu uzavreté pre autá, a prístupné iba pre peších a cyklistov. [2]

Školská ulica v Gente. Foto: Stad Gent

Regionálna sieť cyklotrás

Gent je začlenený do regionálnej siete cyklotrás prepájajúcej ho s okolitým obcami rôznymi formami cykloinfraštruktúry. Popri tradičných segregovaných cyklochodníkoch sa na dlhšie vzdialenosti budujú aj tzv. cyklodiaľnice – priame prepojenia s minimom krížení s cestami pre autá, prípadne s prednosťou v jazde cyklistov. Cyklodiaľnice sa často budujú pozdĺž dlhých líniových prvkov, ako sú železnice alebo vodné kanály.

Lokálna sieť cyklotrás v Gente (žltá) a dokončené časti cyklodiaľnic prepájajúce ho s regiónom (modrá). Zdroj: fietsrouteplanner.org
Plánovaná sieť cyklodiaľnic v okolí Gentu. Zdroj: fietssnelwegen.be

Aktivity

Cyklo-ambasáda

Doplnkovou službou k budovaniu cyklo-infraštruktúry bolo zriadenie cyklo-ambasády, ktorá je neziskovou organizáciou s vyše 80 zamestnancami. Má 5 prevádzok po meste a zameriava sa na prenájom bicyklov (študentom, turistom), opravy, zbieranie opustených bicyklov z ulíc, inštalovanie trvalých či dočasných cyklostojanov, prevádzkovanie cyklo-taxi či rôzne kampane. [2]

Bicykle od Fietsambassade Gent sú na prenájom pre študentov za 80 eur na rok. Foto: fietsambassade.gent.be
Bicyklové taxi pre ľudí s obmedzenou mobilitou, objednáva sa aspoň 2 dni vopred a stojí 3 eurá za jednu jazdu do 5 km. Foto: metweiniggeld.be

Polícia na bicykloch

Bicyklovanie prepája ľudí. Gent bol prvým belgickým mestom, kde zaviedli policajnú jednotku na bicykloch. Vďaka tomu, že nie sú od prostredia oddelení plechom a sklom auta, sú viac prepojení s prostredím, čo ich viac začleňuje do lokálnych komunít a diania v uliciach. [3]

Gentská policajná jednotka na bicykloch. Zdroj: nieuwsblad.be

Faktory úspechu

Gent mal dobrú štartovnú pozíciu stať sa úspešným cyklomestom. Väčšina mesta leží na rovine. Počas roka má mierne podnebie, hoci daždivejšie v porovnaní s Bratislavou (192 daždivých dní v Gente oproti 146 v Bratislave). Centrum mesta je kompaktné s historickou štruktúrou a minimom viacpruhových ciest. [2] Značná časť ľudí v meste sú študenti (75 000 študentov na 270 000 celkovej populácie).

Cyklodoprava v Gente sa však teší nepretržitej politickej podpore po desiatky rokov, čo sa pretavuje do dlhodobých vízií a vyhradeného rozpočtu na jej zlepšovanie. Venuje sa jej skúsený personál (180 ľudí v agentúre pre mobilitu, 15 členov cyklo tíme). Na rozvoji cyklodopravy úspešne spolupracujú so zainterestovanými orgánmi, ako regionálnou agentúrou pre cesty, regionálnou agentúrou pre vodné toky, dopravným podnikom či železnicami. V uliciach sa nová cykloinfraštruktúra nezriedka buduje aj za cenu politického rizika – na úkor priestoru pre autá, so zreteľom na detail (stačí si navnímať plynulosť prejazdových hrán na koncoch cyklochodníka). K tomu sa využívajú aj neinfraštrukturálne opatrenia ako rýchly a lacný nástroj podpory aktívnej mobility. Mesto sa pri hľadaní optimálnych riešení nebojí byť priekopníkom v inovatívnych riešeniach. [2]

Budúcnosť

Do budúcna čakajú mesto Gent mnohé výzvy v oblasti cyklodopravy. Medzi ne patrí stavanie ďalšej cykloinfraštruktúry, najmä do okolitých obcí (napr. nedokončené časti cyklodiaľnic) a tým zvyšovanie priemernej dĺžky cesty na bicykli. Ďalej vylepšovanie existujúcej infraštruktúry, adresovanie nových skupín užívateľov či dopravnej chudoby, riešenie konfliktov medzi pešími a (elektro-)cyklistami, zbieranie dát, budovanie bezpečných parkovísk na bicykle, bicyklové stojiská na park & ride uzloch či viac dopravného upokojovania a modálnych filtrov. [2]

Zdroje:

[1] Zápisky z prezentácie v teréne od Filipa Watteeuw, viceprimátora Gentu
[2] Moblity policy Ghent | Stad Gent https://stad.gent/sites/default/files/media/documents/20230905_PR_Mobility%20policy%20Ghent_Focus%20Bicycle_EN.pdf
[3] The Power of Space With Filip Watteeuw | BYCS https://bycs.org/the-power-of-space-with-filip-watteeuw/

One thought on “Gent: Riešenia pre cyklistov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.