V parlamentnej tlači pribudol začiatkom augusta návrh poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (SMER-SSD) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ambíciou návrhu je zvýšiť bezpečnosť chodcov prostredníctvom úpravy pravidiel pre pohyb po chodníkoch (nie však pre osoby pohybujúce sa pešo, ako mylne interpretovali niektoré médiá, politici či dopravní analytici) a zároveň znížiť finančnú záťaž pre osoby vo veku 65 – 70 rokov prostredníctvom zrušenia povinnosti povinnej lekárskej prehliadky pre túto skupinu vodičov (o odôvodnenosti tejto druhej časti návrhu a jej vplyve na bezpečnosť premávky možno tiež polemizovať, ďalej sa však článok venuje len prvej časti).
O tom, že neodborný poslanecký návrh je založený viac na dojmoch predkladateľa, ako na faktoch, svedčí už prvá veta tzv. Doložky vplyvov, ktorá tvrdí, že „v posledných rokoch dochádza k čoraz častejším kolíziám medzi chodcami a používateľmi elektrických kolobežiek, bicyklov či iných podobných dopravných prostriedkov na chodníkoch a v peších zónach.“ V dôvodovej správe pritom poslanec uvádza len štatistiku týkajúcu sa iba elektrokolobežiek, iba v prvom štvrťroku 2023, iba v Bratislave a nie na chodníkoch alebo v peších zónach, ale kdekoľvek. Samotná Polícia SR totiž v reakcii na predložený zákon priznala, že takéto nehody zvlášť na chodníkoch ani neeviduje a zdroj poslancovho tvrdenia tak zostáva neznámy.

Väčším problémom ako nedostatočne podložené tvrdenia v sprievodnej dokumentácii sú však možné dôsledky, ktoré táto nepremyslená a s nikým neprerokovaná novela v prípade schválenia prinesie.
Nesystémová zmena popri veľkej novele zákona
Ešte pred popísaním konkrétnych zmien je potrebné upozorniť na podivné načasovanie novely. Paralelne totiž prebieha legislatívny proces novely Zákona o cestnej premávke z dielne Ministerstva vnútra SR. Aktuálne sa vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sme s ministerstvom konštruktívne rokovali o našich pripomienkach aj my, podobne ako samosprávy, ministerstvá či ďalší stakeholderi. A hoci je poslanec Vážny poslancom vládnej koalície, vládny návrh zákona, zdá sa, ignoruje. Doložka vybraných vplyvov zároveň priamo uvádza, že návrh nebol vypracovaný v súčinnosti s Ministerstvom vnútra SR, ktoré je garantom Zákona o cestnej premávke.
Súčasný návrh ministerstva sa pritom do veľkej miery venuje aj bezpečnosti chodcov (konečne posúva Slovensko do civilizovanej Európy úpravou prednosti na priechodoch, sprísňuje postihy za prekročenie rýchlosti a pod.), a špecificky rieši aj tému elektrických kolobežiek. Podľa pripravovanej ministerskej novely bude pohyb elektrických kolobežiek na chodníkoch celkom zakázaný (na rozdiel od súčasného stavu, kedy je povolený rýchlosťou chôdze), a tak bude hlavný a jediný ako-tak odôvodnený bod návrhu poslanca Vážneho celkom nepodstatný.
Čo ďalšie ešte poslanec Vážny navrhuje?
Jazda detí na chodníkoch
Najproblematickejšia časť návrhu sa týka § 55 ods. 1, ktorý dnes hovorí, že „osoby mladšie ako desať rokov, osoby, ktoré ich sprevádzajú, a osoby, ktoré ich vezú podľa odseku 3, smú jazdiť po pravej strane chodníka, ak tým neohrozujú ani neobmedzujú chodcov.“ Na koniec vety sa majú doplniť slová „a dodržiavajú rýchlosť chôdze“, čo znamená, že ak sa budú chcieť pohybovať na bicykli, nemôžu prekročiť rýchlosť 6 km/h.
Takáto rýchlosť je v praxi na bicykli len ťažko dosiahnuteľná na viac ako niekoľkých metroch, pretože je pri nej náročné udržať rovnováhu. Zároveň sa pri nej celkom vytráca zmysluplnosť využitia bicykla. Už trojročné deti pri bežnej jazde na bicykli dosahujú rýchlosti nad 8 km/h, pri starších deťoch je to prirodzene ešte viac. Podobne je pri rýchlosti 6 km/h v praxi problémom udržať rovnováhu aj pre dospelého cyklistu, nieto ešte pre cyklistu s dieťaťom v detskej sedačke s vyšším ťažiskom, o ktorých paragraf rovnako hovorí. Ak budú teda chcieť bicyklovať, budú musieť deti na cestu k autám.

Výnimka zo zákazu pohybu cyklistov na chodníkoch pre deti (a sprevádzajúce osoby) vychádza faktu, že pre ich kognitívne funkcie je nežiaduce vystavovať ich riziku plynúceho z pohybu motorových vozidiel na ceste. Pokiaľ by sa skutočne dodržiaval, tento de facto zákaz bicyklovania detí na chodníkoch by mohol mať až desivé dopady na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň by neprispel ani jej plynulosti a netrpezlivá časť vodičov, ktorú dnes nahnevá aj mierne spomalenie za dospelým cyklistom, by museli spomaľovať ešte častejšie a výraznejšie. V praxi by zrejme veľká časť detí kvôli obavám o bezpečnosť naďalej na chodníku bicyklovala, už však nelegálne.


Predkladateľ ani túto časť návrhu nepodkladá žiadnymi štatistikami nehodovosti.
„Bežné“ kolobežky a športové vybavenie na chodníku
Obdobne má nová úprava obmedziť pohyb na chodníku na lyžiach, korčuliach, kolobežke (bez pomocného motorčeka), skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení maximálnou povolenou rýchlosťou 6 km/h. Hoci je tu rozdiel v typických rýchlostiach menej dramatický, opäť je typická, prirodzená rýchlosť na korčuliach či kolobežke o niečo vyššia. A kým korčule či (v našich geografických podmienkach) lyže plnia zväčša rekreačnú funkciu, pri kolobežkách možno hovoriť o negatívnom dopade aj na dopravu obyvateľstva.
Najviac sa to opäť dotkne najmä detí. Práve kolobežky sú totiž veľmi výraznou súčasťou školskej mobility (hlavne na základných školách) v obciach aj mestách po celom Slovensku. Deti ich s obľubou využívajú aj preto, lebo dokážu byť o niečo rýchlejšie ako pri chôdzi. Pokiaľ by si tento benefit chceli zachovať, poslanec Vážny ich opäť posiela na cesty k autám. V praxi však bude veľká časť z nich naďalej jazdiť po chodníku a odmala sa utvrdzovať v domnienke, že každodenné porušovanie predpisov je v poriadku, pretože nedávajú zmysel.



Podobne ako pri iných častiach návrhu, poslanec Vážny nijakým spôsob nedokazuje domnelý nárast nehodovosti chodcov spôsobený osobami na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení na chodníku a nič v tomto duchu dlhodobo nenaznačujú ani vyhodnotenia dopravnobezpečnostnej situácie Polície SR. Zároveň opäť platí, že tieto osoby už dnes nemôžu ohroziť ani obmedziť chodca.

Cestička pre chodcov s povoleným vjazdom cyklistov
Poslanec Vážny navrhuje rovnako obmedziť rýchlosť cyklistov aj na miestach, kde dopravná značka umožňuje cyklistom použiť cestičku pre chodcov. S pomerne ojedinelým prípadom, kedy môžu cyklisti využívať chodník označený kombináciou značiek Z220 a Z515, počítajú aj technické podmienky Ministerstva dopravy SR TP 117. Uvádza sa v nich, že takéto vyznačenie sa používa „tam, kde je účelom, aby ho využívali cyklisti“ (teda prirodzene sa myslí jazda na bicykli rýchlosťou vyššou ako 6 km/h), nemá však dostatočnú šírku, aby mohol byť označený ako cestička pre chodcov a cyklistov.
Stále však kombináciu nemožno používať kdekoľvek – ten istý predpis uvádza, že vjazd cyklistov sa smie povoliť len ak je tento chodník na daný účel stavebne prispôsobený, má dostatočnú šírku na vzájomné predchádzanie a zároveň vyznačenie podmieňuje nízkymi intenzitami chodcov aj cyklistov.

Keďže je jazda na bicykli rýchlosťou najviac 6 km/h technicky obtiažna a v praxi nezmyselná, poslanec Vážny takto znemožňuje použitie celkom legitímneho a predpismi ošetreného dopravného riešenia. Prináša tak potenciálne ďalšie zbytočné náklady pre obce, ktoré budú musieť voliť drahé stavebné riešenia aj na málo frekventovaných chodníkoch, napríklad aj v extraviláne, kde k žiadnym kolíziam nedochádzalo. Ani v tomto prípade poslanec Vážny preistotu nepodkladá svoj návrh žiadnymi štatistikami nehodovosti, keďže z nich nebezpečnosť takýchto úsekov nevyplýva.
Návrh poslanca Vážneho navyše do zákona dopĺňa vetu o tom, že na takto označenom chodníku „cyklista nesmie obmedziť ani ohroziť chodcov“. Takáto úprava je však duplicitná, uvedené takto platí už dnes na základe vyhlášky č. 30/2020 Z. z o dopravnom značení, rovnako ako pre všetky dodatkové tabuľky Voľno vo vzťahu k cestičkám pre chodcov.
Pešia zóna
V dokumente Doložka vybraných vplyvov poslanec Vážny uvádza, že „výsledným stavom bude zvýšená ochrana chodcov na chodníkoch, v peších zónach a zjednodušenie povinností pre vodičov v seniorskom veku s minimálnym dopadom na bezpečnosť cestnej premávky.“ Očakávať od zmeny takýto výsledok je však minimálne odvážne, keďže zmena sa peších zón nijak nedotýka, a skôr potvrdzuje slabú zorientovanosť predkladateľa v legislatíve cestnej premávky. V pešej zóne smie vodič jazdiť rýchlosťou najviac 20 km/h (pričom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť), pokiaľ mu do nej značka povoľuje vjazd, a to bez ohľadu na typ vozidla. Možno práve úprava tohto paragrafu by pritom zmysel dávala.
Záver
V jadre návrhu, ktorým je spresnenie rýchlosti chôdze na 6 km/h v prípade využívania chodníka osobami na kolobežke s pomocným motorčekom, možno nájsť istú logiku. S prijatím novely zákona, ktorú pripravuje Ministerstvo vnútra SR, sa však stane celkom bezpredmetným, keďže elektrokolobežky nebudú môcť jazdiť po chodníku vôbec.
Popritom má ale návrh zásadný negatívny vplyv na rozvoj udržateľnej mobility, najmä cyklistickej dopravy, a to v rozpore so strategickými dokumentmi Slovenskej republiky aj programovým vyhlásením vlády. Bez akýchkoľvek preukázateľných prínosov a odbornej diskusie návrh vytvorí nové rizikové situácie v cestnej premávke, a to najmä pre obzvlášť zraniteľnú skupinu jej účastníkov – deti.
Jediným vhodným riešením je preto stiahnutie návrhu poslanca Vážneho ako celku. Ak tomu chcete dopomôcť, napíšte prosím poslancovi na lubomir.vazny@nrsr.sk, prečo si myslíte, že by mal návrh prehodnotiť. Zároveň článok prepošlite vašim poslancom v Národnej rade, aby si boli vedomí dôsledkov, pokiaľ v parlamente dôjde k hlasovaniu. Ďakujeme!
Celáý text návrhu zákona a sprievodnú dokumentáciu nájdete tu.