Zatiaľ to vyzerá tak, že nie. Podľa zápisnice zo zasadnutia Komisie dopravy a životného prostredia MiZ Karlova Ves zo dňa 1.9.2025 sa pripravuje rekonštrukcia tejto ulice v rozsahu:
- súvislá výmena asfaltového povrchu, vrátane úpravy podkladových vrstiev,
- opravy chodníkov chodníkov vrátane doplnenia a výmeny poškodených
obrubníkov, - doplnenie a úprava uličných vpustí, odvodnenia, žľaby, šachty
- úprava napojenia vjazdov k rodinným domom.
- výšková úprava ostatných prvkov inžinierskych uzáverov
- dopravné značenie.
Líščím údolím vedie využívaná hlavná mestská cyklotrasa R11 Dúbravská radiála, cyklistická doprava a úpravy pre ňu sa však v zozname nespomínajú. Oprava povrchu vozovky, ktorý je v zúfalom stave cyklistom určite pomôže, ale inak podľa dostupných informácií ide prakticky len o zakonzervovanie súčasného stavu do ďalšej rekonštrukcie, čo môžu byť aj ďalšie desiatky rokov.
Príklad toho, že rekonštrukcia ulice môže byť príležitosťou na funkčnú zmenu máme aj v Bratislave – výstavba bicyklovej cesty na uliciach Zidiny a Ostružinový chodník na cyklotrase R12 práve prebieha. (Pri tejto budovanej bicyklovej ceste treba spomenúť, že hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že je v Lamači, časť z nej je aj v katastri Karlovej Vsi).
V zápisnici k Líščiemu údoliu sa k rozsahu rekonštrukcie píše „Zváženie, či sa bude rekonštruovať naraz alebo po častiach kvôli rozpočtu„. Výhodou „lamačskej“ realizácie je, že je ako cyklistická infraštruktúra financovaná z Plánu obnovy, čím nezaťažuje samosprávny rozpočet.
V čom je rozdiel medzi súčasným stavom a bicyklovou cestou?
Legitímnou otázkou je, prečo vôbec vytvárať v Líščom údolí bicyklovú cestu a neponechať súčasné usporiadanie, samozrejme s opravou. V čom by bola bicyklová cesta lepšia?
Na Slovensku je zákonný rámec definovaný v §59a Zákona 8/2009 o cestnej premávke. Na bicyklovej ceste je povolená rýchlosť 30 km/h, čo je dnešný stav v Líščom údolí. Motorovým vozidlám je jazda na bicyklovej ceste zakázaná, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V prípade Líščieho údolia by samozrejme, podobne ako dnes bol vjazd motorovým vozidlám povolený, keďže ide o prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam. Parkovanie auta je možné len na vyznačených miestach, čo je aktuálny stav, nakoľko ide o regulovanú zónu.
Zásadný rozdiel je v odseku 1 a 4 paragrafu 59a. Cyklisti môžu využívať bicyklovú cestu v celej šírke určenej pre ich smer jazdy, čím je podobná charakteru cestičky pre cyklistov (po ktorej môže ísť dvaja cyklisti vedľa seba). V zákone sa tiež píše, že „ak je dopravnou značkou umožnená jazda na bicyklovej ceste vodičom vozidiel, cyklisti majú pred nimi prednosť, pričom tí ich nesmú ohroziť a predchádzať ich môžu iba pri dodržaní bočného odstupu najmenej 1,5 m.„
Bicyklová cesta teda slúži ako náhrada cestičky pre cyklistov v miestach, kde ju nie je možné kvôli priestorovým či iným obmedzeniam zriadiť a zároveň ide o dôležitý a využívaný koridor. Čo je práve prípad Líščieho údolia.
Ako môže a mala by vyzerať bicyklová cesta?
Na vytvorenie dobrej bicyklovej cesty väčšinou nestačí dať na existujúcu ulicu príslušnú značku a je vybavené. Zvyčajne si to žiada aj určité stavebné úpravy, ktoré zmenia charakter ulice a podprahovo docielia želaný (pokojnejší) spôsob jazdy. V Bratislave ešte nemáme funkčný príklad, celkom pekná realizácia je v Trnave na ulici Kornela Mahra.
Trnava je ale na rovine, preto sa detailnejšie pozrime na opačnú svetovú stranu do susedného mesta za hranicou, do Viedne, kde je bicyklová cesta v kopcovitejšom teréne.
V decembri 2024 bola otvorená bicyklová cesta (Fahrradstraße) na Argentinierstraße. Ulica spája centrum s hlavnou železničnou stanicou, samostatná cyklotrasa tu preto bola už dávno. Bicyklových ciest je vo Viedni viacero, no táto bola robená podľa skúseností a konzultácií s holandskými odborníkmi.
Po prestavbe bola cyklocestička zrušená a cyklisti jazdia vo vozovke, ktorá bola tomu prispôsobená. Päť metrov široká vozovka dostala nový povrch z červeného asfaltu, opravené boli aj chodníky. Prednosť v jazde na bicyklovej ceste je tiež zvýraznená stavebným riešením. Vzhľadom na umiestnenie v hustej blokovej zástavbe bola požiadavka aj na novú zeleň – pribudlo 70 nových stromov a 2.800 m² spevnených plôch bolo „odpevnených“. Zjednosmerneniami pre autá sa znížil tranzit pri zachovaní dostupnosti.
Určitou zaujímavosťou je to, že Líščie údolie, hoci je v kopcovitejšej časti Bratislavy, je oproti Argentinierstraße prakticky na rovine. V Bratislave je stúpanie pozvoľné, vo Viedni je začiatok na rovine, potom sa stúpa strmšie a celkové prevýšenie je dvojnásobné. Napriek tomu po Argentinierstraße ešte pred zriadením bicyklovej cesty v roku 2022 prešlo viac než milión cyklistov. Za 1. polrok roku 2025, teda prvý po ukončení prestavby prešlo ulicou 662 299 cyklistov, čo je nárast o 22% voči 1. polroku 2023.
Pozrite si video, ktoré porovnáva prejazd ulicou v stave pred a po:
Ako by bolo treba upraviť projekt v Líščom údolí, aby tu vznikla plnohodnotná bicyklová cesta?
Asfalt je vhodným materiálom na povrch vozovky, mal by však byť s červeným pigmentom na ľahkú rozoznateľnosť, že ide o cyklistickú infraštruktúru. Červená farba povrchu sa v Bratislave začína stávať štandardom pre cyklotrasy.
Zamyslieť sa treba nad polohou uličného parkovania, teda vyhodnotiť a prípadne upraviť polohu parkovacích miest vyznačených pri zriadení parkovacej zóny. Vo finálnom riešení by mali byť stavebne odlíšené, napr. povrchom z dlažby či mačacích hláv. Parkovanie na chodníku pod križovatkou s ulicou Pod Rovnicami by bolo treba stavebne upraviť na normálne parkovacie miesta.
Chodník na križovatke so spojnicou k ulici Pod Rovnicami spraviť ako priebežný, ideálne ako dláždený. Spomínaná spojnica ako i priľahlá časť ulice Pod Rovnicami je značená ako obytná zóna, na zdôraznenie upokojeného priestoru by mal byť asfalt nahradený dlažbou alebo podobným materiálom. Príklad priebežného chodníka je na vstupe do ulice Pod Rovnicami z Čárskeho – vizuálne zastaraný a s nadbytočným priechodom pre chodcov, no funkčne v poriadku.
Súvislosť siete peších trás je tiež nedostatočná, chodník na niektorých miestach dnes mizne a objavuje sa neskôr na opačnej strane. Kvalitná rekonštrukcia by sa mala zamyslieť aj nad stavom peších trás a možnosťami ich zlepšenia, či už lokálnymi, alebo aj vytvorením nových trás.
Križovatka Líščie údolie – Pod Rovnicami má dnes veľmi ostrý uhol križovania. Namieste by bola úprava kolmé križovanie, ktoré by pred križovatkou spomalilo vodičov, ktorí už dnes majú dávať prednosť. Spevnenú plochu križovatky by tiež bolo možné redukovať a namiesto asfaltového „letiska“ mať priestor primeranejší rezidenčnej ulici.
Zamyslieť sa treba aj nad situáciou v spodnej časti (od polikliniky nižšie), kde je ulica pomerne úzka a frekventovaná. Riešením by mohlo byť zjednosmernenie v smere jazdy linky 139. Náročnejšie a ďaleko nad rámec rekonštrukcie by bolo vybudovanie dlho plánovaného prepojenia na križovatku s Molecovou.
Dopravné značenie (pri zachovaní zásady jeho minimalizácie) by malo byť už len doplnkom, teda stanovovalo by režim, ktorý by bol zrejmý aj bez pohľadu naň.
Čo ďalej?
Veríme, že tento článok odštartuje diskusiu o možnej podobe Líščieho údolia a o tom ako ho čo najlepšie rekonštruovať, aby neprebehla len údržba, ale vzniklo naozajstné zlepšenie a kvalitatívny posun. Náš návrh sme zaslali aj mestskej časti a v prípade reakcie ju doplníme do článku.