V nedeľu 27. júla 2025 začala na koniec Petržalky premávať predĺžená električková linka číslo 3. Tá po desaťročiach priniesla dlho očakávané koľajové spojenie so zvyškom mesta.
Okrem samotnej električkovej trate je významným počinom aj súbežná nová cestička pre cyklistov, ktorá je súčasťou cyklotrasy R18 Petržalská radiála.
Doposiaľ plnila úlohu hlavného severojužného ťahu osou Petržalky trasa R38 popri Chorvátskom ramene. Tá kvôli nedostatočnej šírke, zmiešanému pohybu s chodcami, promenádnemu charakteru a rastúcemu počtu cyklistov nebola vhodná na tento účel.
Nová trasa je voči pôvodnej priamejšia a širšia. Je síce určená výhradne pre cyklistov, ale žiaľ na viacerých miestach absentuje súbežný chodník, takže v realite ide stále o zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov.
Novou cyklotrasou sa dá dostať cez Starý most do centra mesta. Opačným smerom bude niekedy v budúcnosti možné pokračovať na Jarovce, konkrétne plány zatiaľ chýbajú.
Z hlavnej trasy bolo vybudovaných viacero odbočiek, ktoré sprístupňujú existujúce alebo pripravované cyklotrasy.
Križovatka s Bosákovou a Farského
Hlavná cyklotrasa tu spolu s električkou schádza z estakády Einsteinova. Električka ide priamo, cyklotrasa odbočuje popri Bosákovej k Chorvátskemu ramenu.
Ani v 1. etape (po Jungmannovu) ani v 2. etape (na koniec Petržalky) výstavby trate nevznikla v tejto križovatke cyklistická infraštruktúra, ktorá by sprístupnila sídlisko Dvory. Pôvodné priechody pre chodcov boli síce v roku 2025 nahradené (spoločnými) miestami na prechádzanie, no nepribudol ani zárodok nadväzujúcej cyklotrasy S383, ktorá by mala pokračovať po Farského a cez železnicu smerom na Petržalské korzo.
Bosákova
Pri Bosákovej zostal zachovaný doterajší pre chodcov nevyhovujúci stav. Časť určená pre chodcov je úzka a so stĺpmi v jej strede. Výhľadovo by tu mal vzniknúť nový chodník (na opačnej strane cyklotrasy), ale žiaľ ani napriek našim pripomienkam sa to nepodarilo pri prácach v 2. etape výstavby električkovej trate. Náznak budúceho riešenia vidno pri pohľade od Jantárovej cesty.
Chorvátske rameno
Čo sa nepodarilo na Bosákovej, podarilo sa pri Chorvátskom ramene. Pôvodná cestička pre chodcov a cyklistov zostane chodcom, pre cyklistov pribudla nová obojsmerná cestička v jeho susedstve. Tá je však z neznámeho dôvodu užšia než zvyšok novej cyklotrasy.
Rusovská cesta
Na križovatke s Rusovskou cestou sa priestor zmenil na nepoznanie. Pôvodný násyp cez Chorvátske rameno bol nahradený združeným mostom, na ktorom sa nachádza celá nová križovatka aj s autobusovými zastávkami.
Hlavná cyklotrasa R18 sa tu znova približuje k električkovej trati a od tohto miesta až po koniec Petržalky (Janíkov dvor / Južné mesto) už ide spoločne s ňou.
Priečne idúca okružná trasa O4 z Ovsišťa k petržalskej stanici bola preložená do novej polohy, podobne ako aj trasa R38 kopírujúca Chorvátske rameno.
Ani na tejto križovatke sa nepodarilo dosiahnuť ideálny stav, teda cyklotrasy vedúce po obvode križovatky a umožňujúce jazdu bicyklom ktorýmkoľvek smerom. Do severného kvadrantu na Jungmannovu ulicu cyklotrasa nevedie. Určitou náhradou pre tento smer je nový priechod pre cyklistov, ktorý vznikol opodiaľ na Vlastneckom námestí a napojil trasu S386 na sídlisko Dvory 4.
Gessayova
Pri zastávke Gessayova vznikol asi 130 metrový zárodok cyklotrás na oboch stranách električkovej trate. Na východnej strane vedie do sídliska Háje (na Gessayovu ulicu).
Druhá strana zatiaľ nevedie (takmer) nikam. V budúcnosti má pokračovať na druhú zo štvorice lávok podľa návrhu Metropolitného inštitútu, ktorou sa bude dať prejsť na Hálovu ulicu.
Jiráskova/Romanova
Pri zastávke Zrkadlový háj vzniklo prepojenie na existujúcu cyklotrasu na Jiráskovej. Prepojenie má formu dvoch jednosmerných cestičiek pre cyklistov, každá z nich v dĺžke približne 100 metrov. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od zvyšku cyklotrás sú tieto z červeného asfaltu.
Spomínaná cyklotrasa na Jiráskovej vznikla v roku 2020 vďaka návrhu Cyklokoalícíe. Po rekonštrukcii vozovky bola vtedy zmenená organizácia dopravy a vyznačené cyklopruhy. V rámci verejnej diskusie zazneli aj hlasy, že ide o trasu „odnikiaľ-nikam“. S týmto tvrdením by sa dalo už vtedy polemizovať, ale v každom prípade v roku 2025 bola trasa napojená na zvyšok siete.
Odlišná situácia je na opačnej strane. Na Romanovej ulici existovala v 90. rokoch cyklotrasa – obojsmerná, chránená od idúcich áut parkovacím pásom. Zanikla niekedy začiatkom tohto tisícročia, kvôli parkovaniu. A keďže trasa už neexistuje, pri príprave projektu to žiaľ znamenalo, že nebolo naprojektované nielen napojenie na ňu, ale dokonca ani zárodok cyklotrasy týmto smerom. Jednoducho chýbala cyklotrasa „odnikiaľ-nikam“.
Električkový most/Rovniankova
Pri električkovom moste je krátka odbočka do sídliska Háje na Rovniankovu ulicu. Tá je súčasťou navrhovanej vedľajšej trasy ďalej na Romanovu a po Bradáčovej a Dudovej k dostihovej dráhe.
Na opačnej strane mosta vznikla zjazdová rampa k Chorvátskemu ramenu, ktoré je tu preklenuté lávkou priamo pod električkovým mostom. Výhľadovo by mala cyklotrasa týmto smerom pokračovať sídliskom k Jiráskovej.
Kutlíkova/Pajštúnska
Najvýznamnejšou priečnou trasou je O5 -5. okruh po Kutlíkovej a Pajštúnskej ulici. Na južnej strane Pajštúnskej pribudla 200 metrov dlhá obojsmerná cyklotrasa. Popri Kutlíkovej sa zvezieme až po po dostavbe cestného mosta nad Chorvátskym ramenom.
Na opačnej strane električkovej zastávky Pajštúnska sú krátke odbočky do sídliska na obe strany, na Holíčsku (Lúky I) a na Topoľčiansku ulicu (Lúky VI).
Vedú po najbližšiu vnútrosídliskovú komunikáciu a umožňujú tak príjazd na hlavnú cyklotrasu bez nutnosti jazdiť na bicykli po chodníkoch.
Šintavská/Topoľčianska
V križovatke vzniklo miesto na prechádzanie pre cyklistov, ktorým sa možno dostať na Topoľčiansku a ďalej ku Draždiaku.
Šintavská ulica na druhej strane je typická petržalská štvorprúdovka, kde sa jeden z pruhov používa na divoké parkovanie. S príchodom mestskej parkovacej politiky do tejto oblasti možno očakávať vyznačenie legálnych parkovacích miest a cyklistických pruhov, podobne ako na už zregulovaných uliciach (Mamateyova).
Zaujímavosťou je, že na Šintavskej už cyklotrasa v 90. rokoch vyznačená bola – označením južného chodníka ako zmiešanej cestičky pre chodcov a cyklistov. Toto riešenie však nie je vhodné.
Štvorpruhová Šintavská však nesiaha až ku električkovej trati, v jej blízkosti je len dvojpruhová. Takže aj po vyznačení cyklopruhov bude chýbať ešte krátky úsek. Jeho vytvorenie si bude žiadať stavebné úpravy, teda dobudovanie cestičky pre cyklistov.
Lietavská
Križovatka s Lietavskou je pre cyklistov asi najviac nepodarenou. Prechádza sa tu cez Lietavskú, dve ramená Jantárovej cesty a cez električkovú trať, všetko je svetelne riadené. V najhoršom prípade to znamená čakanie na štyroch semaforoch na úseku pár desiatok metrov.
Cyklotrasa tu prechádza z jednej strany električkovej trate na druhú. V prvotných verziách projektov však mala trasa z mesta viesť po pravej (západnej) strane trate ďalej, až po nasledujúcu križovatku s Betliarskou. To by zabezpečilo jej priamu dostupnosť zo sídliska Lúky IV (Beňadická) a tiež jednoduchší prejazd touto križovatkou. Počas prípravy sa to však zmenilo a zostalo aj napriek pripomienkam v projekte a potom aj v realizácii.
Na Lietavskej má v budúcnosti (zrejme zase pri zaradení ulice do parkovacej zóny) vzniknúť cyklotrasa vo forme vyhradených pruhov pre cyklistov. Pri stavbe električky vznikol jej jednosmerný zárodok dlhý pár metrov tesne pred križovatkou.
Betliarska/DK Lúky
Posledná odbočka je pri Betliarskej, ale na opačnú stranu, k DK Lúky.
Betliarska je šírkovo vhodná na zriadenie cyklopruhov, zárodok ich budúceho napojenia vybudovaný nebol.
Južné mesto
Nová cyklotrasa končí kúsok za konečnou zastávkou Južné mesto, neďaleko obratiska a vozovne električiek.
Za konečnou zastávkou električky pribudne aj trasa smerom na východ k obytnej zóne Slnečnice a nadviaže na ňou vedúcu trasu. Podobná trasa bude pokračovať osou tohto rozvojového územia aj na západnú stranu.
Problémy
Hoci je nová cyklotrasa nesporne významným a pozitívnym počinom, má aj určité problémové body.
Preferencia na križovatkách
Električka má na úrovňových križovatkách preferenciu, čo je samozrejme dobré a správne.
Súbežne idúci cyklista to má výrazne horšie. Ak nestihne prejsť spolu s električkou, tak musí prísť až ku križovatke, stlačiť tlačidlo a počkať na zelenú. Nie je tu žiadna automatická detekcia cyklistov (teda indukčné slučky pred križovatkou, kamery alebo iné spôsoby ako zistiť, že sa ku križovatke blíži niekto na bicykli).
Ešte horšie je, že (kvôli zvolenému riešeniu križovatiek) majú cyklisti stále červenú, aj keď je križovatka úplne prázdna. Dochádza teda k zbytočným zdržaniam na križovatkách.
Tejto problematike a možnostiam zlepšenia sa budeme venovať v samostatnom článku.
Podfarbenie namiesto červeného asfaltu
Povrch je z asfaltu a jazda po ňom je hladká a plynulá. Žiaľ farba asfaltu je čierna, nie červená.
Červený asfalt sa stáva štandardom na novo budovaných cyklotrasách a jeho význam je v jasnej a jednoduchej rozpoznateľnosti cyklistickej infraštruktúry.
Niektoré miesta sú síce zvýraznené červeným náterom, ale voči červenému pigmentu v asfalte ide o menej trvácne riešenie. Zároveň miestami pôsobí trochu mätúco, napríklad pri prerušení priechodmi pre chodcov.
Pri vzniku projektu pred viacerými rokmi požiadavka na červený asfalt nebola a nepodarilo sa ju (zjavne) vyrokovať ani ako zmenu počas výstavby.
Zaujímavosťou je, že na odbočke na Jiráskovu sa červený asfalt podarilo spraviť.
Šírkové parametre
Nová cyklotrasa má šírku 4 metre. To umožňuje súbežnú jazdu cyklistov vedľa seba, napríklad rodiča s dieťaťom či dvojice, ktorá sa chce počas jazdy porozprávať. Zároveň je stále možné bezpečné a bezproblémové predchádzanie pomalších cyklistov.
Výnimkou je časť od Bosákovej po Rusovskú cestu, ktorá bola z nejakého dôvodu spravená užšia.
Absentujúci súbežný chodník
Koridor popri električkovej trati sa stal pre pešo idúcich ľudí veľmi obľúbeným. Má jednak veľký promenádny potenciál, no v neposlednom rade tvorí prístupovú cestu aj na električkové zastávky.
Asi najzávažnejším nedostatkom je preto absencia súbežného chodníka. Presnejšie: na niektorých miestach je, ale nie v celej dĺžke električkovej trate a cyklotrasy.
Dôsledkom je, že chodci chodia prirodzene po cyklistickej trase.
Absenciu súvislého chodníka pozdĺž celej trate sme pripomienkovali už v prípravnej fáze projektu, táto pripomienka ale nebola zapracovaná.
V okolí trate došlo k výsadbe stromov, čo môže v budúcnosti komplikovať prípadnú dostavbu chodníka. Nová zeleň je určite dôležitá, ale jej umiestnenie naznačuje, že sa s chodníkom po oboch stranách trate neuvažuje.
Aj napriek uvedeným nedostatkom ide o dobrý výsledok a v rámci Slovenska stále o výrazne nadpriemerné riešenie.
Analýza personálnej kontinuity a kvalitatívnych deficitov v rozvoji dopravnej infraštruktúry hlavného mesta
V súvislosti s pretrvávajúcimi nedostatkami v realizácii kľúčových infraštruktúrnych projektov je nevyhnutné upriamiť pozornosť na otázku personálnej zodpovednosti a kontinuity riadenia na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy.
Ústrednou postavou v tejto oblasti je súčasná prvá námestníčka primátora, Ing. arch. Tatiana Kratochvílová, ktorej pôsobenie v štruktúrach mesta vykazuje značnú stabilitu naprieč viacerými volebnými obdobiami. Jej vplyv na formovanie dopravnej politiky mesta je zrejmý už od pôsobenia pod vedením primátora Ftáčnika, cez mandát primátora Nesrovnala, až po súčasné dve funkčné obdobia primátora Valla.
Napriek dlhoročným skúsenostiam v rozhodovacích procesoch a početným podnetom zo strany odbornej i laickej verejnosti, vykazujú viaceré realizácie významné technické a funkčné deficity:
Rekonštrukcia Starého mosta: Tento projekt je kritizovaný z hľadiska nízkeho užívateľského komfortu pre cyklistickú dopravu. Zvolené technické riešenie povrchovej úpravy spôsobuje nadmerné vibrácie a akustický diskomfort. Okrem funkčných nedostatkov sa objavili aj otázky týkajúce sa trvanlivosti materiálov, nakoľko k degradácii a praskaniu povrchových vrstiev došlo už v krátkom časovom horizonte (približne dva roky) po uvedení do prevádzky.
Výstavba druhej etapy električkovej trate v Petržalke: Aktuálna realizácia cyklistickej infraštruktúry v rámci tohto projektu vykazuje podobné znaky nekoncepčnosti a nízkej kvality vyhotovenia, čo indikuje systémovú neschopnosť implementovať kritické pripomienky do finálnej podoby verejných stavieb.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dlhodobá prítomnosť zodpovedných aktérov v riadiacich pozíciách sa automaticky nepremieta do zvyšovania kvality verejných investícií. Naopak, absencia sebareflexie a ignorovanie technických výhrad vedie k opakovaným chybám, ktoré znižujú efektivitu vynaložených verejných zdrojov.
Zaoberali ste sa tým, či je všade potrebné oddeľovať cyklistov a chodcov?
Pozrite si napríklad toto:
https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2023/apr/30/why-have-we-stopped-talking-to-strangers-the-joy-of-encounterism
Ak si pozriete psychológiu architektúry, tak farebné odlíšenie a všetky ďalšie pravidlá automatizujú pohyb a môžu podporovať vznik nebezpečných situácií. Chodník pre cyklistov, ktorý je príliš pohodlný, podporuje nebezpečnú jazdu a ignorovanie okolia. Samozrejme, tam, kde sa predpokladá, že cyklisti budú len rýchlo prechádzať, pretože tam aj tak nie je nič zaujímavé, alebo je potrebná rýchla reakcia, farebné odlíšenie je vhodné, ale existujú hranice, kde všade a v akej miere sa má nástojiť na pravidlách a absolútnej bezpečnosti, ktorá sa aj tak nedá dosiahnuť.
Čím nenaznačujem, že vyššie uvedené cyklocesty nemajú chybu a že lampy, nebezpečné križovatky alebo betónové kocky patria k cyklocestám.
„Na Romanovej ulici existovala v 90. rokoch cyklotrasa – obojsmerná, chránená od idúcich áut parkovacím pásom. Zanikla niekedy začiatkom tohto tisícročia, kvôli parkovaniu.“
Toto nie je tak úplne pravda. Niekedy medzi rokmi 2002-2004 sa popri Chorvátskom ramene medzi Romanovou a Kutlíkovou vyasfaltoval chodník – dnešná R38. Neviem síce akú presnú definíciu vtedy tento (cyklo)chodník mal, ale v podstate sa sem sa mali presunúť cyklisti a až následne po otvorení tohto chodníka bola cyklotrasa na Romanovovej nahradená parkovaním. Dobre to vidieť aj napr. na google earth pri historií snímok. Pre absenciu iného chodníka sa z toho ale stala promenáda pre peších.
Mimochodom v tých 90´a začiatkom 00´rokov bolo využitie tej cyklotrasy na Romanovej minimálne a to z viacerých dôvodov:
– úsek medzi Romanovou a Kutlíkovou bol skôr tranzit a popri ramene to bolo kratšie ako obchádzka cez Romanovu (napr. pri ceste na Starý most)
– stále bolo príjemnejšie ísť „bezkolízne“ po utlačenej hline popri ramene, ako popri ceste/zaparkovaných autách, kde každú cvhíľu boli križovania s bočnými cestami.
– z východnej časti Hájov 1 cesta na hrádzu, je ideálnejšia popri Dostihovej dráhe a Rančíku.
Toto všetko platí aj dnes. Tie cesty z panelákov Haje 1 na jednu z hlavných trás R18, R38, O4 a O5 sú veľmi krátke cez mieste cesty, takže sa celkom čudujem potrebe vybudovania cyklotrasy na Romanovej.