V tomto článku prinášame prehľad novej infraštruktúry pre cyklistov v Bratislave za uplynulý rok 2025.
Bicyklové cesty
Bicyklovú cestu máme v slovenskej legislatíve už niekoľko rokov, v Bratislave sme sa jej prvých realizácií dočkali v roku 2025. Zosumarizujme teda hlavné pravidlá, ktoré na bicyklovej ceste platia:
Bicyklovú cestu môžu cyklisti používať v celej šírke určenej pre ich smer jazdy.
Na bicyklovej ceste vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 30 km/h.
Motorovým vozidlám je jazda na bicyklovej ceste zakázaná, ak dopravnou značkou nie je určené inak.
Muštová – Lipovinová
Prvá bicyklová cesta v Bratislave bola otvorená v závere roka 2025 v katastri Nového Mesta na Muštovej a Lipovinovej ulici. Vozovka bola zrekonštruovaná a nahradená červeným asfaltom. Celková dĺžka je približne 720 metrov.
Bicyklová cesta je súčasťou cyklotrasy R33 z centra mesta po úpätí Malých Karpát do Rače.
Zidiny
Ako druhá vznikla v tesnom závese bicyklová cesta na lamačsko-karloveskej ulici Zidiny. Aj tu bol pôvodný nevyhovujúci povrch zrekonštruovaný a nahradený červeným asfaltom. Dĺžka je cca 830 metrov, začína pod mostom ulice Valentína Matrku a končí pred stúpaním smerom na Partizánsku lúku.
Nadväzujúca „betónka“ vedúca cez kopec bola sfrézovaná.
Bicyklová cesta je súčasťou cyklotrasy R12 z centra mesta cez Patrónku a Lamač do Záhorskej Bystrice. Vedie súbežne so železnicou, nachádza sa za Tescom Lamač.
Podrobnejšie o týchto dvoch bicyklových cestách píšeme v samostatnom článku.
Oddelené cyklotrasy
Dunajská
Obojsmerná cyklotrasa na Dunajskej a Mlynských nivách je jednou z najvýznamnejších trás, ktoré vznikli v uplynulom roku. Prepojila západnú a východnú časť siete bratislavských cyklotrás. Dĺžka je cca 630 metrov.
Cyklotrasa je súčasťou trasy R17 z centra mesta po Mlynských nivách do Prievozu.
Viac v článku Vznikla dôležitá cyklotrasa na Dunajskej ulici a Mlynských nivách.
Trasy pri petržalskej električke
V priebehu roka bola dokončená najdlhšia súvislá cyklotrasa (viac ako 4 km) na Jantárovej ceste popri novej električke. Spolu s traťou križuje dvakrát Chorvátske rameno. Ide o časť cyklotrasy R18 z centra mesta, ktorá bude z Petržalky pokračovať ďalej na Jarovce a Rusovce.
Spolu s ňou boli vybudované aj zárodky odbočujúcich cyklotrás na Námestí hraničiarov (trasa O4, 200 m), na Gessayovej (130 m), na Rovniankovej (60 m), na Pajštúnskej (trasa O5, 220 m) a na Holíčskej (80 m).
Viac v článku Nová cyklotrasa popri petržalskej električke.
Plátennícka
Plátennícka ulica vedie medzi Prístavnou a Mlynskými nivami rovnobežne s Košickou ulicou. V bloku medzi Plátenníckou a Košickou vzniká nová obytná zástavba a na túto jej stranu bola umiestnená nová cyklotrasa. Jej význam je zatiaľ najmä v spojení trasy na Prístavnej s Mlynskými nivami.
Viac v článku Vznikajúca cyklotrasa na Plátenníckej.
Riazanská
Pri zaradení ulice do zóny regulovanej parkovacou politikou vznikla aj dvojica približne 350 metrov dlhých jednosmerných cyklotrás v strednej časti ulice medzi Kukučínovou a Hálkovou ulicou. Na zvyšku ulice nadväzujú ochranné pruhy pre cyklistov (viď nižšie).
Cyklotrasa S443 po Riazanskej umožňuje prístup na hlavné radiálne cyklotrasy R13 na Račianskej, R34 na Kukučínovej a R14 na Vajnorskej.
Mamateyova
O vyše 300 metrov bola predĺžená aj cyklotrasa na Mamateyovej ulici. Jej prvá časť vznikla v roku 2020 na časti od Šustekovej po Gettingovu, predĺženie siaha až po obchodný dom v Ovsišti. Rovnako ako pri Riazanskej, aj táto trasa vznikla v rámci parkovacej politiky. (Po rekonštrukcii vozovky bol na začiatku roka 2026 doznačený aj zvyšok ulice po Dolnozemskú cestu.)
Trasa S382 tvorí cyklistickú os sídliska Ovsište a po spomínaných úpravách bude na jej skompletizovanie potrebné doriešiť už len križovatky so Šustekovou a s Dolnozemskou cestou.
Uzbecká
Podobné riešenie ako na Mamateyovej vzniklo aj na Uzbeckej ulici v Podunajských Biskupiciach. Pás pre cyklistov spolu s nadväzujúcimi ochrannými pruhmi má dĺžku približne 200 metrov.
Križovatka Cintorínskej a Lazaretskej
Priestorovo rozsiahla križovatka Cintorínskej a Lazaretskej bola „poľudštená“ vysunutím nároží. To skrátilo vzdialenosti, ktoré bolo treba pešo prejsť a zároveň zlepšilo rozhľadové pomery. Ako vedľajší produkt vznikla aj krátka, asi 20 metrová cyklotrasa (súčasť trasy S173), ktorá slúži na prejazd Lazaretskou.
Križovatka Panónskej cesty s ulicou Zuzany Chalupovej
Nie veľmi dlhá (asi 70 metrová), ale zato dôležitá trasa, pretože umožňuje bezpečný prejazd novou križovatkou Panónskej cesty a ulice Zuzany Chalupovej.
Túto infraštruktúru staval developer priľahlej obytnej zástavby. Stretávajú sa tu dve cyklotrasy: severojužná S680 vedúca rozhraním Lúk VII a VIII do zóny Mesto v Slnečniciach a západovýchodná S685 lemujúca okraj zóny Slnečnice – Mesto popri Dolnozemskej ceste.
Zmiešané cestičky pre chodcov a cyklistov
Hradská
V katastri Vrakune pribudla nová zmiešaná cestička pre chodcov a cyklistov. Pred jej výstavbou tu chýbali dokonca aj chodníky. Spolu má dĺžku necelý kilometer (na jednej aj druhej strane).
Po dobudovaní úseku v Ružinove vznikne spojenie tejto mestskej časti cez Novú Vrakuňu až po Malý Dunaj (na zvyšku Hradskej by mali pribudnúť ochranné pruhy pre cyklistov).
Viac v článku Po Vrakunskej ceste bezpečnejšie.
Plynárenská a Prístavná
Križovanie Panónskej cesty pri zastávke Jasovská
Na Panónskej ceste pribudla aj ďalšia zmena. Pri autobusovej zastávke Jasovská je nový semafor, ktorý umožní bezpečné prechádzanie nielen chodcom, ale po novom aj cyklistom. Pribudli aj krátke zárodky cyklotrasy v dĺžke do 30 metrov.
Križovanie Panónskej cesty je súčasťou trasy R48 vedúcej z Námestia hraničiarov po Dolnozemskej ceste a výhľadovo ďalej na juhovýchod popri Azúrovej a ceste I/2 do Rusoviec.
Vyhradené a ochranné pruhy pre cyklistov
29. augusta
Ochranné pruhy pre cyklistov pribudli na ulici 29. augusta medzi Cintorínskou a Dunajskou. Nadviazali tak na skôr vyznačené pruhy od Špitálskej na jednej strane a na novú samostatnú cyklotrasu na Dunajskej a Mlynských nivách na strane druhej.
Úsek je súčasťou trasy S161 priečne prepájajúcej staromestské ulice od Štefánikovej cez Kollárovo námestie až po Karadžičovu.
Riazanská
Ochranné pruhy v dĺžke viac ako 600 metrov vznikli v rámci parkovacej politiky na Riazanskej medzi Vajnorskou a Hálkovou a medzi Kukučínovou a Račianskou. Nadväzujú na samostatnú cestičku spomínanú vyššie.
Sliačska
S parkovacou politikou súvisí aj ochranný pruh pre cyklistov na Sliačskej. Dlhý je cca 460 metrov a dostať sa ním možno aj na prvú bicyklovú cestu na Muštovej.
Ochranné pruhy na Sliačskej sú súčasťou okružnej trasy O5, ktorá jedným smerom vedie po Tomášikovej na Domové role a druhým okolo hlavnej stanice na Patrónku.
Horská
Kratšie, približne 100 metrov dlhé ochranné pruhy sú aj na Horskej v križovatke s Malokrasňanskou. Sú súčasťou trasy R33, ktorá vedie vinohradmi súbežne s Račianskou ulicou.
Zhrnutie a zhodnotenie.
Rozvoj bratislavskej siete cyklotrás pokračoval aj v roku 2025, hoci tempom určite pomalším, než bolo očakávané, potrebné a sľubované.
Okrem tempa je problémom aj nerovnomernosť rozvoja, ako ilustruje aj nasledujúca mapa.
Zrejme najlepšie je na tom Petržalka, ktorá už začína mať použiteľnú bicyklovú infraštruktúru. Hoci aj tu sú stále rezervy, najmä v priečnych väzbách cez železničnú trať. Zmeniť by to mala trasa O4 po Rusovskej ceste, to je však projekt, ktorého uskutočnenie sa stále odkladá. S výstavbou Nesta a v areáli Matadorky bude potrebné začať prípravu aj na druhom priečnom spojení v južnej časti Petržalky. Dve zo zvyšných mestských častí na pravom brehu Dunaja (Rusovce, Čunovo) ťažia z blízskosti hrádze už roky, Jarovce sa napojili na sieť cyklotrás až v roku 2026.
V Starom Meste bolo obrovským zlepšením vybudovanie cyklistickej komunikácie na Dunajskej ulici. Spolu s trasami na nábreží či Štúrovej vznikajú bezpečnejšie koridory. Týka sa to však najmä južnej časti centra. Prejazd cez ulice Šancová, Legionárska a Karadžičova do Nového Mesta a Ružinova je stále neriešený, podobne ako jazda na hlavnú železničnú stanicu.
V Ružinove je trasa R16 po Ružinovskej prakticky kompletná (samozrejme s priestorom na zlepšenia), stále však chýba jej pokračovanie po Záhradníckej do centra. Existuje aj malá časť R36 po Prievozskej. Obe menované radiály spája O4 po Bajkalskej, realizácia druhej spojnice (O5) po Tomášikovej je v nedohľadne. V roku 2026 by mala pribudnúť aj časť ďalšej ružinovskej radiály po Mlynských nivách.
Za posledný rok sa nepohla príprava R35 po Trnavskej ceste, hoci ide trasu s veľkým potenciálom. Trnavská cesta je na hranici Ružinova a Nového Mesta, s množstvom cieľov a obyvateľov bývajúcich v okolí. Priestorové podmienky sú tu viac než dobré.
Použiteľný je aj prístup do severozápadnej časti mesta. Karlova Ves má ako hlavný prístup cyklotrasu na nábreží, doplnenú hrádzou na pravom brehu Dunaja. Prístup na Dlhé diely zlepšili cykopruhy po Molecovej a Hany Meličkovej (zaslúžili by si pokračovanie). Cez Líščie údolie sa dá jednoducho (hoci po nekvalitnom povrchu) dostať do Dúbravky a o niečo komplikovanejšie do Lamača. Devín, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica majú zatiaľ smolu.
Vrakuňa a Podunajské Biskupice sú na tom na bratislavské pomery skôr priemerne, rezervy sú najmä vo vnútrosídelných trasách.
Najhoršie je na tom severovýchodná časť (Rača, Vajnory), najmä z hľadiska napojenia na centrum či ostatné mestské časti. Napriek určitým použiteľným koridorom (R33 cez vinohrady, R14 na Vajnorskej, O4 po Jarošovej) je tu sieť cyklotrás fragmentovaná a neriešené zostávajú často práve tie najnebezpečnejšie miesta: Račianske mýto, Trnavské mýto, Križovatka Jozefa Čabelku, ale aj ďalšie.
Prioritou na najbližšie obdobie by malo byť práve odstraňovanie nebezpečných miest a chýbajúcich úsekov, najmä takých, ktoré skokovo zlepšia použiteľnosť cyklistickej infraštruktúry. Práve spojitosť a bezpečnosť siete cyklotrás je kľúčová pre jej plné využívanie.