Slovensko je o krok bližšie k zaradeniu sa medzi dopravne civilizované krajiny v oblasti pravidiel cestnej premávky. Na aktuálnej parlamentnej schôdzi poslanci vládnej koalície v odloženom hlasovaní napokon posunuli vládny návrh Zákona o cestnej premávke do druhého čítania.
Aktuálny návrh z dielne Ministerstva vnútra SR prešiel minulé leto riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom bola akceptovaná aj väčšina našich pripomienok, a obsahuje množstvo zmien, ktoré môžu zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a pomôžu chodcom aj cyklistom.
Medzi to najvýraznejšie, o ktoré sa usilujeme už niekoľko dlhých rokov, patrí úprava pravidiel vo vzťahu k priechodom pre chodcom. V súčasnosti je Slovensko jedinou krajinou EÚ, kde má chodec prednosť až po vstúpení na priechod, v rozpore s medzinárodným dohovorom o cestnej premávke. Návrh dáva vodičovi povinnosť umožniť prechod aj chodcovi, ktorý sa zjavne chystá vstúpiť na priechod, a vytvára povinnosť prichádzať k priechodu dostatočne nízkou rýchlosťou na zastavenie.
Druhou výraznou zmenou je rozšírenie využitia tzv. objektívnej zodpovednosti pre obce, napríklad aj na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Práve rýchlosť je najdôležitejším aspektom bezpečnosti premávky a jej prekračovanie je u nás celkom bežné, čomu by mohli podobne ako v iných krajinách zabrániť stacionárne radary.
Sklamaním je postoj opozičných strán – žiadna z nich návrh nepodporila (hoci viaceré jeho prvky sa objavili už v návrhu za vlády E. Hegera, v ktorej sedelo niekoľko jej zástupcov). Na podporu zlepšenia bezpečnosti premávky naprieč politickým spektrom v pritom pred dvoma týždňami vyzývali opozíciu aj primátori viacerých slovenských miest.
Naopak, opozícia sa pokúsila rokovanie o novele zastaviť. Návrh nepokračovať v rokovaní predložil poslanec M. Viskupič (SaS), ktorý v rozprave absurdne argumentoval „šikanou vodičov“, nepravdivými tvrdeniami aj vyhlásením, že ak by sa začala viac kontrolovať rýchlosť vozidiel, mohol by dostať 50 pokút za deň. Za tento návrh nepokračovať v rokovaní hlasovali všetky opozičné kluby.
Vo výsledku však návrh našťastie postúpil do druhého čítania a pevne veríme, že sa podarí dotiahnuť do úspešného konca.
Dobrý deň, som dlhoročný aktívny cyklista a nie som nadšený z toho, že chodci budú mať absolútnu prednosť. Už teraz sa mi často stáva počas dochádzania do práce na bicykli, že mi z bezprostrednej blízkosti vstupujú do jazdnej dráhy, presvedčení o tom, že cyklista je schopný z rýchlosti 30 km/h zabrzdiť na nulu behom jedinej sekundy a že pri tom neutrpí žiadnu ujmu. Cyklista predsa nemôže každú chvíľu venovať pozornosť situácii mimo cesty, či sa náhodou nejaký chodec nechystá náhle vstúpiť na prechod pre chodcov cyklistovi rovno do cesty – to je na zabitie.. Máloktorý chodec je natoľko prezieravý, aby sa takto nechoval. Ak už na tom prechode je a ja sa k nemu blížim, tak samozrejme spomalím a dám mu prednosť, hoci tým riskujem že ma zozadu naberie nejaké motorové vozidlo, ktorému som zakryl výhľad. Mám síce cykloradar, ale ten žiaľ nefunguje ako brzdové svetlo. Cyklista totiž prednostne sleduje situáciu na ceste, vyhýba sa dieram v asfalte, nerovnostiam, snaží sa predvídať chovanie a úmysly ostatných účastníkov cestnej premávky, pretože ako najzraniteľnejšiemu účastníkovi mu premanentne ide o život. Je to každodenná ruská ruleta a teraz keď do toho pribudnú aj chodci so statusom posvätnej indickej kravy (prepáčte mi ten výraz..), tak to môžem rovno zabaliť. Nepomôžu ani separované cyklotrasy, tie sú úplne samozrejme využívané chodcami, bežcami, psíčkarmi, kočíkujúcimi rodičmi.. Ďakujem za pochopenie, mám už takmer 60 rokov a nemám chuť ísť do predčasného cyklistického dôchodku..