Pred letom sme na bratislavských školách spolu so žiakmi zostavili a nainštalovali senzory na sledovanie kvality ovzdušia a hluku. Meranie odvtedy pokračuje a po prvých sto dňoch máme k dispozícii prvý väčší súbor dát. Letné výsledky už ukazujú, čo všetko sa dá zo senzorov vyčítať. Na komplexnejšie hodnotenie si však musíme počkať – kľúčové budú najmä jesenné a zimné mesiace.
Meranie je súčasťou projektu CEAML 2026, ktorý prepája zber dát, vzdelávanie a verejnú diskusiu o kvalite mestského prostredia a udržateľnej doprave. Na Slovensku projekt realizuje Cyklokoalícia, v Česku partnerská organizácia Auto*Mat. Aktivity prebiehajú paralelne v Bratislave a Prahe. V oboch mestách pracujú školy s rovnakým typom senzorov Smart Citizen Kit a podobnou metodikou. Vďaka tomu môžeme sledovať nielen vývoj pri zapojených školách, ale aj to, či sa niektoré zmeny objavujú súčasne v Bratislave aj v Prahe. To je dôležité napríklad pri rozlišovaní lokálneho vplyvu konkrétnej ulice od širších vplyvov počasia a regionálneho pozadia.
Projekt má zároveň výrazný vzdelávací rozmer. Nejde iba o to, aby senzory niečo namerali, ale aby žiaci rozumeli tomu, čo merajú, prečo sa hodnoty menia a ako sa dajú správne interpretovať.
Od workshopov k vlastným dátam
V júni sme na zapojených bratislavských školách realizovali workshopy, počas ktorých sa žiaci učili, ako vzniká znečistenie ovzdušia, aké môže mať zdroje a dôsledky, ako sa meria a čo jednotlivé hodnoty znamenajú. Po teoretickej časti si pod vedením lektorov sami zostavili zariadenia Smart Citizen Kit, ktoré následne začali merať parametre ovzdušia v okolí ich škôl.
Nešlo teda o jednorazovú aktivitu. Jedným z cieľov projektu je, aby sa žiaci mohli k téme vracať prostredníctvom reálnych dát zo svojho vlastného okolia. Hodnoty zo senzorov sú dostupné online a môžu ich sledovať v čase, porovnávať medzi obdobiami či využívať pri ďalšom vyučovaní.
Prvých sto dní dát
Do prvého spoločného vyhodnotenia vstúpili údaje zo siedmich bratislavských lokalít – zo školských lokalít a z ďalšieho meracieho bodu v Starom Meste. Analyzovali sme obdobie od 26. mája do 2. septembra 2026, teda 100 dní.
Za tento čas senzory poskytli viac ako 15-tisíc platných hodinových hodnôt PM2.5 a podobný počet údajov o hluku. Na väčšine lokalít bolo pokrytie meraním vysoké. Pre túto fázu projektu je to podstatná správa o tom, že meracia sieť funguje, údaje pribúdajú a začína vznikať dlhší dátový rad, ktorý bude možné porovnávať medzi ročnými obdobiami.
Tam, kde sú dostupné oficiálne údaje, môžu žiaci sledovať presnosť meraní. Platí to napríklad o počasí, kde sme denné priemery teploty zo senzorov porovnali s oficiálnymi stanicami. Hodnoty kopírujú oficiálny priebeh veľmi presne (r = 0,98), aj keď ukazujú o niečo vyššie čísla, čo vyplýva z ich umiestnenia na fasádach budov. Aj senzory potvrdili, že Bratislava bola toto leto približne o 3 °C teplejšia ako Praha. Nameraný rozdiel v tlaku (99,9 kPa v Bratislave a 98,8 kPa v Prahe) tiež zodpovedá rozdielu nadmorskej výšky.
Čo zatiaľ vidíme v údajoch o ovzduší
Prvé výsledky treba interpretovať opatrne. Sledované obdobie tvorí leto a nejde o ročné hodnotenie kvality ovzdušia. Priemerná koncentrácia PM2.5 za sledované bratislavské stanice dosiahla počas prvých sto dní 6,2 µg/m³. Denný priemer mesta počas tohto obdobia ani raz neprekročil hodnotu 15 µg/m³, ktorú WHO stanovuje ako odporúčanú 24-hodinovú smernú hodnotu pre PM2.5. Letný priemer je však nad ročným odporúčaním WHO (5 µg/m³), pričom leto je najčistejšou časť roka. V 17 dňoch zo 100 sa denný priemer nachádzal nad hodnotou budúceho ročného limitu EÚ (10 µg/m³), ktorý bude platiť od roku 2030 a aj Bratislava naň bude musieť reagovať.
Zaujímavejší než jedno priemerné číslo je však priebeh hodnôt v čase. Koncentrácie PM2.5 v Bratislave a Prahe sa počas leta často zvyšovali a znižovali v podobnom čase. Korelácia denných priemerov oboch miest dosiahla 0,84. To naznačuje, že počas leta mali na vývoj jemného prachu veľký vplyv meteorologické podmienky a širšie regionálne pozadie. Presne toto je jeden z príkladov toho, čo sa žiaci pri práci so senzormi učia: jedna nameraná hodnota sama osebe nestačí. Potrebujeme sa pozrieť na jej vývoj v čase, počasie, iné meracie miesta a dĺžku sledovaného obdobia.
Aj rozdiely medzi jednotlivými bratislavskými lokalitami boli počas leta pomerne malé. Preto by bolo predčasné zostavovať z nich rebríček „čistejších“ a „znečistenejších“ škôl. Smart Citizen Kity navyše slúžia predovšetkým na vzdelávanie a orientačné sledovanie trendov, nie ako náhrada oficiálnych monitorovacích staníc.
Pri hluku sú rozdiely viditeľnejšie
O niečo čitateľnejšie rozdiely priniesli merania hluku. Kým koncentrácie PM2.5 sa medzi školami pohybovali v pomerne úzkom rozpätí, hluk bol výraznejšie viazaný na konkrétnu lokalitu. Veľmi zaujímavé bolo aj porovnanie školských dní a prázdnin. Na niektorých školách sa počas prázdnin hluk znížil – napríklad pri ZŠ Mudroňova či ZŠ Dr. Ivana Dérera. Pri druhej menovanej bol rozdiel najvýraznejší, v rannej špičke (7-9) bolo pri škole oproti školskému roku tichšie o 4,2 dB. Inde sa rozdiel medzi školským obdobím a prázdninami prejavil len minimálne – napr. pri SZŠ Edulienka a ZŠ s MŠ M. Hodžu, ktoré sa obe nachádzajú na ulici Palisády.
Takýto výsledok je konzistentný s tým, že v niektorých lokalitách významnú časť hluku vytvára stabilná mestská aktivita vrátane dopravy, ktorá pokračuje aj počas školských prázdnin. Samotné senzory však nedokážu určiť zdroj nameraných decibelov a pri interpretácii preto zostávame opatrní. Senzory nám umožňujú porovnávať lokality a sledovať denné vzorce, nejde však o hlukové meranie podľa metodiky používanej na posudzovanie zákonných limitov.
Najzaujímavejšie obdobie nás ešte čaká
Počas workshopov sa žiaci učili štyri základné veci: ako znečistenie vzniká, oč môže spôsobovať, ako ho meriame a ako máme namerané hodnoty interpretovať. Teraz už tieto otázky nemusia riešiť iba na modelových príkladoch. Môžu si otvoriť údaje zo senzora pri vlastnej škole a sledovať, čo sa stalo počas konkrétneho dňa alebo týždňa. Prečo hodnota stúpla? Udialo sa to len pri našej škole alebo aj na iných miestach? Bol pracovný deň alebo víkend? Zmenilo sa počasie? A bude situácia rovnaká v decembri ako v júli? Práve schopnosť klásť si takéto otázky je dôležitejšia, ako zapamätať si jednu konkrétnu hodnotu PM2.5.
Prvú, letnú kapitolu už máme za sebou. Na podrobnejšiu interpretáciu však potrebujeme dlhší časový rad, pretože kvalita ovzdušia sa výrazne mení s ročným obdobím, počasím a vykurovacou sezónou. Kľúčová bude nadchádzajúca jeseň a najmä zimná sezóna, kedy je kvalita ovzdušia typicky najhoršia. Až potom budeme môcť porovnať, ako sa situácia pri jednotlivých školách mení v priebehu roka a či sa počas chladných mesiacov objavia vzorce, ktoré v letných dátach nevidíme.
Meranie preto pokračuje v Bratislave aj v Prahe. Práve spoločná metodika v oboch mestách nám umožní okrem sezónnych zmien sledovať aj to, čo je lokálne a čo sa deje súčasne vo väčšom území. Po skončení jesene tiež prinesieme podrobnejšie zistenia z meraní.
Hľadáme aj ďalšie školy
Sieť zapojených škôl chceme postupne rozširovať. Hľadáme preto ďalšie školy, v Bratislave, ale aj ďalších slovenských mestách a obciach, ktoré by mali záujem zapojiť sa do merania a následne so svojimi žiakmi pracovať s reálnymi údajmi o prostredí vo svojom okolí. Zaujímajú nás najmä školy a pedagógovia, ktorí chcú prepájať environmentálne vzdelávanie, techniku a prácu s dátami a pracovať s témou aj po skončení samotného workshopu.
Ak máte záujem o workshop a osadenie senzora na vašej škole, ozvite sa nám na martin@cyklokoalicia.sk.
