Efektívnosť nízkoemisných zón ako jedného z nástrojov riešenia nepriaznivých vplyvov automobilovej dopravy je hlavným dôvodom ich rastúcej popularity naprieč európskymi metropolami. Implementácia týchto zón v sídlach so sebou nesie rad benefitov. Okrem preukázaných efektov v podobe zvýšenia kvality ovzdušia a zníženia emisií, vedú uvedené typy zón k zníženej dopravnej záťaži a v konečnom dôsledku aj k lepšej kvalite života v mestách a tiež k posilneniu miestnej ekonomiky. Ako však maximalizovať uvedené benefity a ako vôbec nízkoemisné zóny v mestách zavádzať?

Prečo zavádzať nízkoemisné zóny v mestách?

Zlepšenie kvality ovzdušia

Hlavným cieľom nízkoemisných zón je znížiť úroveň znečistenia ovzdušia. Prehľad literatúry z roku 2019 od Transport & Environment (T&E) uvádza, že nízkoemisné zóny priniesli výrazné zníženie znečisťujúcich látok vrátane koncentrácie oxidu dusičitého (NO2), ktoré vznikajú hlavne z emisií NOx a ktorých 39 % pochádza práve z cestnej dopravy. Francúzska agentúra pre ekologický prechod (ADEME) zistila, že nízkoemisné zóny akcelerujú obnovu vozového parku, čím tiež prispievajú k znižovaniu znečistenia ovzdušia.

Prínosy pre klímu

Nízkoemisné zóny môžu tiež prospieť k zlepšovaniu stavu klímy. Skleníkové emisie sa najviac znížili v mestách, ktoré zaviedli najprísnejšie nízkoemisné zóny. Napríklad pokles emisií CO2 z dopravy v britskej metropole Londýn sa v porovnaní so stavom pred odhaduje na 13 % po prvých 6 mesiacoch zavedenia ultra-nízkoemisnej zóny. O niečo menšie úrovne zníženia emisií boli zaznamenané aj v iných európskych mestách, vrátane Amsterdamu, Paríža a Berlína.

Zníženie intenzít dopravy a vlastníctva áut

Nízkoemisné zóny vedú k znižovaniu intenzít motorizovanej dopravy. Napríklad zavedenie spomínanej ultra-nízkoemisnej zóny v Londýne prispelo k zníženiu intenzít dopravy od 3 do 9 % v medziročnom porovnaní 2018/2019. Sila uvedeného efektu sa líšila v závislosti od času a miesta. V belgickom Ghente sa zavedenie nízkoemisných zón prejavilo znížením počtom vlastníkov áut v týchto zónach, a to o viac ako 10 % za obdobie dvoch rokov.

Lepšia kvalita života a posilnenie miestnej ekonomiky

Nízkoemisné zóny vedú prostredníctvom zníženia znečistenia ovzdušia a podielu automobilovej dopravy k mestám, v ktorých sa žije príjemnejšie. Iniciatíva Clean Cities Campaign realizovala v roku 2021 celoeurópsky prieskum, podľa ktorého až 71 % obyvateľov miest zastáva názor, že ich vedúci predstavitelia by mali urobiť viac pre ich ochranu pred znečistením ovzduším. V decembri toho istého roka preukázala ďalšia štúdia, že zavádzanie nízkoemisných zón a obmedzenie vjazdu motorových vozidiel vedie k posilneniu miestnych podnikov. Jedným z hlavných zistení je pokles počtu „prázdnych obchodov“ po znížení priestoru pre autá a zlepšení infraštruktúry pre aktívnu mobilitu.

Ako efektívne zavádzať nízkoemisné zóny?

Jasná definícia cieľov, oblasti, rozsahu a časového plánu

Správny návrh nízkoemisných zón by sa mal odvíjať od analýzy miestneho kontextu. Do úvahy je potrebné vziať napríklad zdroj a lokalitu pôvodu hlavných znečisťujúcich látok, úroveň preťaženia v rôznych oblastiach sídiel, možné dopady na zraniteľné časti obyvateľstva a pod. Napriek potrebe prispôsobenia sa miestnemu kontextu existujú všeobecné princípy, podľa ktorých by sa malo v jednotlivých sídlach pristupovať k zavádzaniu nízkoemisných zón. Mestá by si pritom mali zodpovedať nasledovné základné otázky:

• Je primárnym cieľom znížiť znečistenie ovzdušia, znížiť úroveň hluku, dopravných zápch alebo intenzitu dopravy samotnej?
• Ako veľké je územie, na ktorom sa nízkoemisná zóna zavádza? Začne sa s jednou časťou mesta a bude sa územná platnosť zóny postupne rozširovať?
• Ktoré vozidlá budú pokryté v akej fáze? Budú zavedené výnimky pre obyvateľov alebo firmy?
• Koľko času je potrebného na prípravu? Ako by mala vyzerať cesta k úplnému prechodu na dopravu s nulovými emisiami?

Vhodná komunikácia

Komunikujte jasne a v dostatočnom predstihu. Usporiadajte verejné konzultácie, sprístupnite jednoduchý prístup k informáciám prostredníctvom vyhradenej platformy alebo webovej stránky, implementujte komunikačné kampane na mieru pre špecifické skupiny, ako sú podniky a vodiči nákladných vozidiel.

Vhodné vynucovanie dodržiavania pravidiel

Informovanie verejnosti o opatrení bez okamžitého potrestania zvyčajne pomáha urobiť opatrenie prijateľnejším. Uvedené sa dá dosiahnuť prostredníctvom odkladnej lehoty, ktorá môže trvať niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov. Účinné vynucovanie dodržiavania pravidiel je totiž nevyhnutné nielen na dosiahnutie zamýšľaných cieľov pri zavádzaní nízkoemisných zón, ale aj na zaručenie spravodlivého prístupu voči tým, ktorí prešli na zelenšie spôsoby dopravy. V uvedenom kontexte ide najmä o opatrenia ako rozpoznávanie EČV, technológiu diaľkového snímania či manuálne vynucovanie.

Vhodné doplnkové opatrenia

Zavádzanie pravidiel pre vjazd motorových vozidiel pomáha pri dosahovaní cieľov nízkoemisných zón. Ak chce mesto riešiť dopravné preťaženie, malo by zvážiť zavedenie cestného mýta alebo poplatkov za vjazd vozidiel do nízkoemisnej zóny. Dôležitými doplnkovými opatreniami môže byť parkovacia politika alebo predstavenie alternatívnych dopravných plánov. Nízkoemisné zóny môžu byť spojené aj s obmedzením jazdy áut v centrách miest. Tieto a ďalšie opatrenia však musia byť sprevádzané podporou udržateľných módov dopravy a tiež adekvátnou finančnou podporou.

Správne cielená podpora

Pri zavádzaní nízkoemisných zón je potrebné poskytovať cielenú podporu špecifickým skupinám. Možný sociálno-ekonomický vplyv zón je nanajvýš dôležitý, a preto je potrebné hľadať jemnú rovnováhu pri skupine domácností s nižšími príjmami, ktoré sú typicky vlastníkmi starších vozidiel alebo často autá vôbec nemajú. Napríklad štúdia z Rakúska ukázala, že iba 44 % domácností s nízkymi príjmami v krajine vlastní auto.

Správne monitorovanie

Aby bolo možné posúdiť pokrok a účinky nízkoemisných zón, je potrebné naplánovať zber kvalitných a konzistentných údajov. Dobrým začiatkom sú ukazovatele ako úroveň znečistenia NO2, počet vozidiel a to najmä tých nevyhovujúcich, či indexy preťaženia.

Dobrá vízia

Nízkoemisné zóny nie sú samoúčelné, ale predstavujú skôr krok v širšom rámci prechodu na mobilitu s nulovými emisiami, ktorá chráni klímu a verejné zdravie. Každá potenciálne relevantná politika mesta by preto mala definovať cestu k širokému zavádzaniu bezemisných zón. Pokiaľ ide o nízkoemisné zóny, čím je cesta k ich postupnému zavádzaniu jasnejšia a čím skôr prebehne výmena informácií, tým lepšie. Napríklad Amsterdam si v súčasnosti stanovil najjasnejší plán prechodu z nízkoemisných na bezemisné zóny s postupným sprísňovaním. Mesto do roku 2030 postupne zavedie kompletnú bezemisnú zónu vo všetkých zastavaných oblastiach mesta.

Kde vznikne prvá nízkoemisná zóna na Slovensku?

Nízkoemisné zónyje možné aj na Slovensku zriaďovať už niekoľko rokov – do legislatívy sa dostali s novelou Zákona o ovzduší (137/2010 Z.z.) v roku 2016. Ako prvý plán zavedenia nízkoemisnej zóny prezentovalo mesto Žilina, neskôr sa skloňovala nízkoemisná zóna Vysoké Tatry a plán na zavedenie prezentovala v roku 2019 aj Mestská časť Bratislava – Staré Mesto spolu s mestom Bratislava. Aj od tohto zámeru sa však podľa naších informácií nateraz upustilo, a otázka, ktorá slovenská samospráva využije tento nástroj a zavedie ako prvá nízkoemisnú zónu tak zostáva otvorená.

Tento článok je stručným doplneným prekladom pôvodného prehľadu s názvom Clean Cities: The 7 steps to create effective low-emission zones z júla 2022. Článok vznikol v spolupráci s iniciatívou Clean Cities Campaign a predstavuje prvý zo série odborných článkov, ktoré bude Cyklokoalícia publikovať v rámci projektu Central European Active Mobility Lab (CEAML) v priebehu tohto roka.

Autor: Boris Valach, OZ Cyklokoalícia