Minulý mesiac bola pomerne nešťastne obnovená cyklotrasa medzi River Parkom a Novým mostom. Vodorovné značenie nebolo len premaľované, ale aj posunuté do novej polohy, čím sa zväčšila šírka priestoru pre cyklistov. Tento posun sa však udial na úkor peších. Nábrežná promenáda má rôznu šírku a na najužších úsekoch nezostalo pre chodcov dosť miesta, čo si všimli aj novinári (Bratislavské noviny 1, Bratislavské noviny 2, Sme). Pozrime sa preto, ako podobnú situáciu vyriešili v Budapešti a ako by sa dala riešiť u nás.
Ako sa to dá robiť v Budapešti?
V metropole Maďarska vedie cyklotrasa neďaleko od parlamentu v podobných podmienkach, po nábreží Dunaja . Cyklisti tu majú spoločný limitovaný priestor s chodcami. Cyklistická časť však nevedie stredom a nezaberá dominantnú časť chodníka. Naopak, je vedená po jednej strane promenády a to tej, ktorá je ďalej od rieky. Chodci sa tak môžu pokojne zastaviť na atraktívnejšej strane pri rieke a pokochať sa výhľadom na rieku a jej druhý breh. Cyklisti nemajú rozdelené smery jazdy, napriek tomu sa tu dvaja protiidúci ľudia na bicykloch bez problémov zmestia. Užšia cyklotrasa navyše, podobne ako užšie jazdné pruhy pre autá, pôsobí ako psychologická brzda. Lavičky sa nachádzajú na vydláždených ostrovčekoch v trávnatom páse medzi cyklotrasou a cestou a sú umiestnené tak, že medzi sediacimi ľudmi a tými, čo idú na bicykli, je dostatočný priestor.
Nábrežie v Budapešti – vľavo cyklisti, vpravo chodci.
Na lavičke je možné sedieť bez toho, aby ľuďom cez nohy prechádzali bicykle.
Ako sa to dá robiť v Bratislave?
Tento týždeň pribudlo veľmi rozumné riešenie aj na nábreží v Bratislave, v časti pri Moste Lafranconi. Nábrežná promenáda je tu široká vyše 10 metrov a je tvorená dvoma asfaltovými chodníkmi rozdelenými v strede zeleným pásom so stromoradím. Časť pri rieke bola vyznačená zvislým dopravným značením ako cestička pre chodcov, časť pri Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského ako cestička pre cyklistov. Pre obe skupiny používateľov tak zostáva dostatok miesta, čo minimalizuje ich vzájomné kolízie. Aj keď je značenie je zatiaľ realizované len na veľmi krátkom úseku, dúfame, že sa takéto riešenie predĺži až k River Parku. Pozitívnym vedľajším efektom vyznačenia cestičky pre chodcov, resp. cestičky pre cyklistov je to, že ju nemôžu používať motorové vozidlá. Nábrežie sa teda môže z parkoviska a cesty, ktorými dnes čiastočne je, premeniť späť na promenádu.
Cyklotrasa pod Mostom Lafranconi
Problémom do budúcnosti zrejme ostane cyklotrasa pri River Parku. Na tomto území sa tiež pôvodne nachádzala veľkorysá promenáda ako medzi PKO a Lafanconi. Jej polovicu však mesto predalo súkromnej firme, ktorá ju prirodzene využila tak, aby maximalizovala svoj zisk z nej. Vznikli letné terasy, ktoré obsadili polovicu bývalého chodníka a chodcom s cyklistami zostal zvyšok – priestor široký niečo cez 5 metrov. Najmä počas pekných letných dní je vidno, že je to málo. Dodatočne si to uvedomil aj správca River Parku, ktorý svojho času na cyklotrasu umiestnil spomaľovacie prahy, neriešil však podstatu problému a to obmedzený priestor vyplývajúci zo zlého návrhu verejného priestoru. Použiteľnosť cyklotrasy nezvyšujú ani rôzne reklamné pútače či nepriehľadné zábradlia na terasách, kvôli ktorým idúci cyklista zbadá prechádzajúcich ľudí na poslednú chvíľu. Pozitívom oproti úseku spomínanému na začiatku článku je vedenie cyklotrasy na jednej strane chodníka.
Možnosti riešenia
Obmedzeniu chodcov na nábreží pri zbúranom Podhradí môže ako okamžité riešenie pomôcť posunutie cyklotrasy k ceste aspoň v najužšej časti pri River Parku. Pri najbližšej obnove značenia bude vhodné posunúť cyklotrasu k ceste v celej jej dĺžke. Samozrejme, len ak dovtedy nepríde ku komplexnej rekonštrukcii celej promenády, ktorá je taktiež veľmi potrebná. Pri tejto rekonštrukcii je vhodné aj rôznym povrchom identifikovať pešiu a cyklistickú časť. Na zváženie môže byť aj úprava zelene tak, že sa cyklistická cestička posunie bližšie k ceste na časť zelenej plochy porastenej krovinami (so zachovaním stromov) a zelený pás sa nanovo vytvorí tak, aby oddeľoval chodcov a cyklistov.
V dlhodobejšom horizonte môže pomôcť aj vytvorenie atraktívneho pešieho a cyklistického ťahu cez pripravované projekty Zuckermandel a Vydrica v Podhradí. Aby bola splnená podmienka atraktivity, je potrebné aby bola trasa dostatočne široká a bez bariér, ako sú podchody, nadchody, ktoré nútia ľudí ísť mimo prirodzenej línie pohybu, prípadne cestu neúmerne predlžujú či niektorým skupinám úplne znemožňujú. V prípade splnenia tejto podmienky a zároveň vytvorenia lákavého prostredia novej mestskej štvrte je možné predpokladať, že sa odľahčí aj nábrežná promenáda a tak sa nepriamo minimalizujú dôsledky jej obmedzenej šírky.
Spominanu cyklotrasu vyuzivam pravidelne a z pohladu cykistu som pravdaze rad ze tam je. Pravdaze chybaju zvisle znacenia a pomohlo by aj ine materialove riesenie, pretoze je chodnik/cyklocesta dost frekventovana.
Z hladiska urbanizmu je to ale velmi nestastne riesenie, uz zo zasady by sa nemali zmensovat kvoli cyklistom chodniky ale cesty pre auta! Autodoprava sa vie regulovat sama, vyuzije tolko priestoru kolko jej dame k dispozicii a momentalne to v Bratislave uz prekracuje vsetky medze…
ako vzor si treba brat kodan, od nich sa inspiroval aj new york.
Urcite si treba pozriet knihu: Jan Gehl – cities for people, minimalne jeho prezentaciu na http://bit.ly/RYQpH6
V zásade súhlasím s uvedeným názorom. Pri úprave nábrežnej cyklotrasy sa ako tradične prejavila vôľa urobiť niečo osožné, alebo aspoň populárne, ale bez premyslenia a možno i potrebnej odbornosti. Nekompetentnými zásahmi pri zastavaní nábrežia v čase, keď cyklodoprava ešte nepatrila do popredia záujmu mestskej správy (a to ešte nie je tak dávno) bolo celé nábrežie nevhodne dispozične rozbité. Dnešné zásahy sa potom vykonávajú tak, „ako to pustí“. Nepovažujem vôbec za dobré vedenie cyklotras po spoločnej komunikácii paralelne s chodcami. Všade tam, kde sú takto vytvorené, jednoducho zvyšujú nebezpečenstvo stretnutia cyklistov s chodcami, čo je stresujúce pre obe strany. Bratislava má zatiaľ ešte stále tendenciu vylučovať cyklistov z bežnej cestnej dopravy všelijakými provizórnymi „cyklopruhmi“ vo verejnej doprave, alebo na chodníkoch, ktoré vedú odnikaľ nikam (je to, samozrejme, najlacnejšie), namiesto aby sa začalo vážne pracovať na začlenení cyklodopravy do riadnej cestnej premávky. Na cyklistickú dopravu sa ešte stále pozeráme ako na nejakú rekreačnú nástavbu a nie ako na bežnú dopravnú funkciu. I z toho potom vznikajú na cestách rozličné kolízie, keďže cyklisti, kým sa prepravia z jedného miesta na druhé, sú nútení improvizovať medzi krátkymi úsekmi provizórnych cyklotrás a miestami, kde sa tieto náhle skončia a neadaptujú sa dostatočne na regulérny predpisový pohyb v cestnej premávke. Preto si myslím, že zbytočne špekulujeme, namiesto aby sme sa išli pozrieť, ako to riešia naši najbližší susedia (či už vo Viedni, alebo aj na pr.v Břeclavi) a zaangažovali do riešenia problému kvalifikovaných dopravných inžinierov, ktorí majú s realizáciou cyklodopravy v mestách mnohoročné skúsenosti.
cez weekendy a sviatky by mala byt cyklotrasa na promenade presmerovana do praveho jazdneho pruhu na ceste aby cyklisti neohrozovali chodcov
autam staci jeden pruh.po nabrezi by mali jazdit len cyklisti co sa chcu obcerstvit alebo chcu ist na lod.skoro ziadne naklady na prestavbu
[…] promenády, kvôli čomu nezostával dostatočný priestor chodcom. Na nevhodnosť tohto riešenia sme upozorňovali v roku […]