Ovzdušie a jeho stav v roku 2018

Ako ste mnohí postrehli, problematika a stav ovzdušia nám v Cyklokoalícii nie je ľahostajná. Za posledné dva roky sme sa začali problematike ovzdušia venovať hlbšie (dnes už vieme, že je značne zanedbávaná a podceňovaná).

Prečo práve ovzdušie?

Odpovedí na túto otázku je hneď niekoľko.

  • Azda tou najvšeobecnejšou je fakt, že ovzdušie je našou nedeliteľnou súčasťou, ktoré priamo ovplyvňuje zdravie a dĺžku nášho života (na Slovensku žijeme o 3,5 roka menej ako priemer EU a sme na chvoste štatistík). Denne človek „prefiltruje“ 10 000 litrov vzduchu. Čiže kvalita vzduchu sa nás dotýka viac, ako si pripúšťame.
  • Popri záujme o zlepšenie infraštruktúry, najmä cyklotrás v našich mestách a mimo nich je práve ovzdušie faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ovzdušie sa dotýka nielen kvality pohybu na cyklotrasách. Dotýka sa chodcov, cyklistov, vodičov, a teda všetkých obyvateľov. Všetkých, ktorí dýchajú vzduch a ktorí ho „filtrujú“ cez svoje pľúca.

    Jan Horálek a kol, ČHMU, Ochrana Ovzdušia 2018, Štrbské pleso (OO2018)
  • Lebo sa zaujímame a sledujeme poznatky publikované v prevažne vyspelých a „dlhovekých“ krajín, kde cyklodoprava je súčasťou bežného života, ako aj zdravého životného štýlu. Tieto poukazujú na priamu súvislosť znečistenia miest a ovzdušia a dĺžky a kvality života. To sa dotýka nielen vypúšťaných nečistôt do ovzdušia, ale aj špiny akumulovanej v našich uliciach.
  • Pretože bicykle na ktorých celoročne jazdíme sa čoraz horšie umývajú a hľadáme odpoveď, že prečo.
  • Preto, lebo voľným okom nevidíme v akom stave je vzduch, ktorý dýchame. Berieme ako samozrejmosť, že ovzdušie je na prvý pohľad v dobrom stave. Je tomu naozaj tak? Čo to znamená, že kvalita vzduchu je dobrá, či postačujúca? A čo vlastne je pre nás dobré?
  • Preto lebo pri doprave na bicykli pociťujeme dýchavičnosť, potenie. A mnohí sa nás aj pýtajú, že prečo, keď jazdia sú raz unavený viac, inokedy menej. Nevedia sa poriadne nadýchnuť a dokonca ani v lese.

Toto sú niektoré z mnohých otázok, ktoré si kladieme. A zisťujeme ako vplýva ovzdušie nielen na naše výkony, na kvalitu života a naše zdravie, ale aj ako k jeho znečisteniu sami prispievame. Znečistenie ovzdušia na sebe necítime priamo a ihneď. Viac ho vnímame následne po rokoch ako dôsledky, ktoré zväčša pripisujeme iným príčinám.

V tejto sérii článkov sa preto chceme s vami podeliť o poznatky, stav veci a kvalitu ovzdušia u nás. Na sklonku roka, v zime, nie je pre mnohých zrovna čas na bicyklové aktivity. i keď pre niektorých áno.
V otázke ovzdušia sa ku koncu roka uskutočnilo niekoľko udalostí, ktoré sa dúfajme pozitívne prejavia na zlepšení ovzdušia, ktorý dýchame alebo aspoň zlepšení informovanosti a znalostí o jeho stave u nás.

1. Mnohým je známa Parížska klimatická dohoda, ktorá bola podpísaná a nadobudla platnosť v roku 2016. Avšak až teraz, v prvej polovici decembra sa v Katowiciach krajiny zišli na 24. klimatickej konferencii OSN a začali ujasňovať konkrétne reálne kroky a ich realizáciu, aby dosiahli predsavzaté ciele. A prečo nás to tak zaujíma? No preto, že aj Slovensko sa konečne bude musieť rozhýbať a začať nielen avizovať, plánovať, ale aj konečne niečo konkrétnejšie pre zlepšenie stavu ovzdušia robiť. Očakávali sme, že MŽP SR ako priamy účastník poinformuje o dohodnutých akčných krokoch ešte pred koncom roka, no musíme počkať na začiatok roka 2019.

2. Cyklokoalícia sa spolu s iniciatívou Za čisté ovzdušie aktívne zúčastnila konferencie Ochrana ovzdušia 2018 koncom novembra na Štrbskom plese.

Čistý vzduch na konferencii Ochrana ovzdušia 2018 (OO2018, Štrbské pleso)

Na odbornom fóre sme vzniesli otázky a pripomienky k nevyhovujúcemu stavu ovzdušia a hlavne chýbajúcej informovanosti a povedomia o ňom. Dva príspevky, ktoré odzneli za Cyklokoalíciu a Občiansku iniciatívu za čisté ovzdušie sa týkali nedostatkov pri uplatňovaní opatrení a nízkej kvalite informovanosti a zlepšovaní povedomia o ovzduší.

V diskusiách nás ako účastníka (príležitostne zvolaných) pracovných skupín MŽP SR zaujímal prístup k riešeniu a fungujúce opatrenia v okolitých krajinách. V Českej Republike sme zaznamenali významný progres. V príspevkoch tu boli zhrnuté mnohé účinné a systémovo zavádzané opatrenia a ich výsledky. Osobne by som skonštatoval, že keby sa SR podarilo zrealizovať to, čo v ČR, určite by sa významne zlepšila kvalitu ovzdušia v našich 12tich „vymedzených oblastiach znečistenia s riadenou kvalitou ovzdušia„. Za posledné 4 roky sme sa so zlepšením kvality ovzdušia v týchto lokalitách reálne skoro nepohli a o stave ovzdušia za rok 2017 sme sa od SHMU dozvedeli až po konferencii. Počet znečistených oblastí sa zvýšil na 14 a to najmä v dôsledku kontaminácie PM10.

Najhoršie európske krajiny v PM2,5 (dtto PM10, NOx) Jan Horálek a kol, ČHMU, OO2018

A aký je stav a vývoj v oblasti uplatňovania opatrení pre zlepšenia stavu ovzdušia u nás?

Rekapitulácia kľúčových udalostí v téme ovzdušia v posledných rokoch na Slovensku

Od roku 2009 Európska komisia (EK) upozorňuje na dlhodobé prekračovanie emisných limitov viacerých škodlivých látok v jednotlivých krajinách EU. Slovensko zaujíma popredné miesto v ich prekračovaní. Niekoľkokrát bolo vyzývané k prijatiu opatrení a zavedeniu účinnej stratégie za účelom riadenia a zabezpečenia zlepšenia kvality ovzdušia. Slovensko síce v tomto období prijalo niekoľko plánov, dokumentov a stratégií, no bez znateľného a merateľného vplyvu na výsledné emisie.

  • Zo správy WHO z konca leta 2016 a z údajov zozbieraných v roku 2015 vyplynulo, že v európskych krajinách každoročne predčasne umiera 400 000 obyvateľov. (V správe z roku 2012 podľa odhadov 370 000).
  • Následne v septembri 2016 na zasadaní krajín OECD, kde SR je stálym prísediacim, bola správa hlavným bodom programu, keďže podľa odhadu tak krajiny EU prichádzajú ročne o cca 330 – 940 mld EUR, Slovensko prichádza o cca 4,9 mld EUR.
  • Začiatkom roka 2017 sa u nás objavili prvé reakcie a spracované stanoviská na tieto správy, a to v štúdii Inštitútu Environmentálnej Politiky, kde autori konštatujú, že viac ako 12 % obyvateľstva je vystavených zvýšeným hladinám koncentrácie častíc PM2,5 v ovzduší, čo je viac ako priemer OECD. Koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) je na Slovensku najhoršia z krajín EÚ. Prekročenie cieľovej hranice ozónu bolo v posledných rokoch najzávažnejšie v Bratislave (priemerne 26-35 dní do roka), Banskej Bystrici (40 dní), či na Chopku (60 dní), viď indikátory spracované Hericovou zo SAŽP.
  • Vo februári 2017 vydala EK správu Hodnotenia implementácie politík v oblasti životného prostredia (EIR) a následne v apríli 2017 zorganizovala EK na Slovensku s Aurelom Ciobanu-Dordeaom, rriaditeľom pre implementáciu na generálnom riaditeľstve pre životné prostredie EK, akciu „Na konci s dychom“. Štátny tajomník MŽP Kurilla tu avizoval predloženie Environmentálnej stratégie SR do roku 20130 na schválenie vlády do konca roka 2017.
  • Máme rok 2018. V januári zorganizovala EK Summit v Bruseli o ovzduší a v apríli v súvislosti s prešetrovaním ohľadom „infringementu“ zorganizovala v Bratislave stretnutie „Dialóg o čistom ovzduší“, kde sa generálny riaditeľ EK pre životné prostredie Daniela Calleja y Crespo stretol v medzirezortnej diskusii so zástupcami ministerstiev poľnohospodárstva, hospodárstva, zdravia, dopravy a životného prostredia Slovenskej republiky.
  • Dnes MŽP pripravuje prvú časť Stratégie – Národného programu znižovania emisií k predloženie na EK do apríla 2019, kde sa primárne zameriava na opatrenia, ktoré majú najväčší a najmä merateľný potenciál dosiahnutia redukčných záväzkov, pri ktorých vie vyčísliť, o koľko sa ich realizáciou znížia emisie danej znečisťujúcej látky. Možno ho teda nazvať reparátom, kedy predloží plán aj so zvážením uskutočniteľnosti, t.j. realizovateľnosťou štátnymi orgánmi v koordinácii s orgánmi verejnej správy.

Ako vidieť z predloženého sumáru, nedostatočné a nemerané opatrenia nás za niekoľko rokov priviedli do stavu, kedy nevidno skoro žiadne zlepšenie, ba ani systémovo mapovaný a meraný stav ovzdušia. A to aj napriek tomu, že v oblasti životného prostredia Slovensko čerpalo druhý najväčší balík prostriedkov z EU fondov. Neúčinné opatrenia a kritéria ich výberu ako aj nefunkčný postup pri ich uplatnení sú slabou stránkou programov a akčných plánov v podaní štátnych inštitúcií, ktoré zodpovedajú za túto agendu. Slovensko, na rozdiel od Poľska a iných krajín EU, sa dočasne vyhlo tzv. infridgementu. Zrejme z dôvodu chýbajúcich údajov, ktoré sa krajina síce zaviazala do spoločnej databázy poskytovať, no neposkytovala.

Čo robila Cyklokoalícia?

V uplynulom roku to boli v téme ovzdušia napríklad tieto aktivity:

  • Informovali sme verejnosť o problematike prostredníctvom predvolebných diskusií, článkov na webe či na sociálnych sietiach.
  • Spolu s organizáciami CEPTA a ClientEarth sme vyhrali súdny spor o Bratislavskom Integrovanom Programe na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý neobsahoval konkrétne merateľné, kontrolovateľné a časovo obmedzené opatrenia, čím bol podľa krajského súdu porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Materiál teraz vďaka tomu čaká prerobenie a doplnenie skutočne účinných opatrení.
  • Nainštalovali sme v Bratislave 6 vlastných meračov kvality ovzdušia, z ktorých dáta sú verejne prístupné.
  • Boli sme účastníkmi expertných skupín na Ministerstve životného prostredia.

cleanair

Záverom

V starom roku môžeme skonštatovať, že agenda opatrení k zlepšeniu stavu ovzdušia je obšírna a značne komplikovaná. Zlepšujúci stav ovzdušia je v nedohľadne a kvalita ovzdušia sa najmä s narastajúcou a neregulovanou dopravou zhoršuje. Za posledné roky neboli zavedené žiadne racionálne opatrenia a regulácie. Podpora ekologických spôsobov končí v slovnej rovine, čo je aj dôsledkom nečinnosti a (ne)funkčnosti štátnych inštitúcií a ich vedenia. Tlak európskych úradov na konkrétne kroky a zavedenie opatrení rastie.
O 5 minút 12 nám preto zostáva len dúfať, že zodpovedné inštitúcie medzirezortne zvládnu identifikovať a koordinovať opatrenia a uviesť ich do reálneho života, čo sa prejaví znížením znečistenia ovzdušia. Dosiaľ nevieme, o ktoré opatrenia sa bude jednať, keďže sa nám nepodarilo dostať k analýzam súčasnej situácie a analýze identifikovaných potenciálnych opatrení (avizované vypracovanie v 3Q 2018 SAŽP a MŽP a avizovaných v SEA)

Pevne veríme a želáme si, že nasledujúci rok bude efektívne využitý a podarí sa počas neho naštartovať a sfunkčniť opatrenia, ktoré sa podpíšu pod zlepšenie stavu ovzdušia. Medzi ne určite patrí aj za okolitými krajinami zaostávajúce budovanie infraštruktúry pre cyklistickú dopravu či racionálna regulácia IAD v mestách.

Ohňostroje pri aktuálnom počasí pekne zadymili na celý zvyšok noci a dňa ulice Bratislavy.
Merané PM10 na prelome rokov 2018/19, Bratislava Staré mesto

3 thoughts on “Ovzdušie a jeho stav v roku 2018

  1. Dobrý deň, dovoľte mi opýtať sa Vás aké merače používate v rámci svojho merania kvality ovzdušia v reálnom čase a kde sú umiestnené? Aké s tým boli spojené náklady? Ja mám ponuku na platformu „smart city“a momentálne sa snažím túto ponuku s niečím ďalším porovnať a požiadať potencionálnych donorov o financie.
    Momentálne sa snažím tento problém riešiť ako poslankyňa obce Rovinka, nakoľko kvalitu ovzdušia u nás SHMÚ dlhodobo nemeria. Ďakujem Vám.

    1. Dobrý deň,
      Žiaľ Ftáčnikovi sa podarilo zredukovat 2meracie stanice z okolia Slovnaftu, takže v Rovinke asi vela toho o kvalite vzduchu neviete.
      Používame snímače suspenzií, teploty a tlaku v systéme arduino. Čo vám asi veľa nepovie.
      Na stránke dychaj.cyklokoalicia.sk nájdete mapu.
      Chcem vás však upozorniť na pár faktov: dôležitejšie ako snímač je jeho prevádzka a najmä zber a vyhodnocovanie údajov, preto preverte ponuku aspoň s ďalšími 3mi Smart City ponukami a zamerajte sa na údaje, výstupy! Je to ako s mobilom..cena snímača môže byť oproti prevádzke zanedbateľná a kvalita otázna. Preto referencie sú must.
      Otázkou je, na čo chcete merania využiť. Všetky lacné merania sú objemové a nie hmotnostné, čiže sú len informatívne. Preto by som Vam doporučil systémový prístup. Paralelne kontaktovať SHMÚ a BSK a dohodnúť sa na meraniach, ktorymi si overíte inštalácie ako aj stavu ovzdusia kalibrovaniu prenosnou stanicou SHMU.
      Zdrojov tento rok je z dôvodu zanedbania, či už čerpania alebo prípravy dosť: IROP, alebo aj MŽP, ktoré zanedbali túto agendu majú snahu, no budú vyžadovať akcie, opatrenia s meraním zlepšení.
      Ak vám ide o merania dopravy a výstavby, tak treba zbierať data k porovnaniu čím skôr. Ak máte „hobbýka“, či technický zdatného človeka, spojte ma s ním.

Napísať odpoveď pre Jaroš Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.