Bratislavská cyklotrasa R19 spája centrum mesta so západnou časťou sídliska Petržalka. Začína na Rybnom námestí, prechádza cez Most Slovenského národného povstania a po Petržalskom korze vedie k železničnej stanici. Kopčianskou ulicou pokračuje až na hranicu mesta a štátu. Vo väčšine dĺžky je súbežná s medzinárodnou cyklotrasou EuroVelo 13.
Zrejme najlepším je úsek cez sídlisko Dvory a okolo výstaviska Incheba. Vznikol v prvom desaťročí 3. tisícročia a kvalitou predčí mnohé trasy, ktoré vznikli neskôr. Cyklotrasa má asfaltový povrch a vedie súvisle aj cez križovatky vyvýšenými prejazdami. Chodci majú súbežný dláždený chodník, takže aj bez značiek je jednoduché zistiť, komu je ktorá časť priestoru určená.
Súčasťou korza je lávka nad diaľnicou D1. Zo strany Incheby na ňu vedie nájazdová rampa, tá je však nezmyselne ukončená priechodom pre chodcov namiesto cyklistického. Rampa na opačnej strane chýba, hoci niekedy v neurčitej budúcnosti možno vznikne. Zatiaľ je prístup možný výťahom, čo ale nie je ideálne riešenie. Výťah môže byť pokazený, v takom prípade zostáva nosenie bicyklov po schodoch, čo nie je vhodné napríklad pre starších ľudí či pri plne naloženom bicykli. Obmedzená kapacita výťahu by tiež pri väčších intenzitách cyklistov tvorila úzke hrdlo. A v neposlednom rade, do výťahu sa nezmestia niektoré bicykle určené na prepravu detí čí nákladu.
Na väčšine Kopčianskej by si cyklotrasa zaslúžila poriadnu modernizáciu. Cyklisti tu síce v celej dĺžke jazdia mimo frekventovanej vozovky, ale to je z dobrých vlastností asi všetko. To, že ide o konverziu pôvodného chodníka, je stále znateľné. Úzky chodník zo zámkovej dlažby bol na niektorých miestach rozšírený, avšak nie predláždením v celej šírke, ale len doplnením dlažby po oboch stranách. Ponechané pôvodné obrubníky tak tvoria akoby koľajnice, na ktorých je možné padnúť a cyklisti sa im preto vyhýbajú a jazdia len v pôvodnej strednej časti.
Priechody pre chodcov na cyklotrase sú úplne bežným nešvárom. Okrem toho, že takéto riešenie nepriamo učí cyklistov jazdiť po peších priechodoch, zároveň aj chodcov vťahuje na cyklotrasu, ktorá je pokračovaním priechodu. Na najnovšom predĺžení trasy však vidno, že je predsa len možné vybudovať cyklotrasu správne, s cyklopriechodom.
Najzvláštnejšie riešenia sú pri Bratskej ulici. Namiesto toho, aby cyklotrasa viedla poza nástupný ostrovček, prechádza priamo cezeň. A aby bol tento priestor nepoužiteľný na jazdu, je tu značka Zosadni z bicykla. Tá pritom prísne vzaté nezakazuje jazdu na bicykli, ale ju len znepríjemňuje príkazom na zosadnutie.
Ani pokračovanie za zastávkou si nezaslúži pochvalu. Zrejme kvôli úspore nákladov a zjednodušeniu výstavby tu je cyklotrasa od vozovky oddelená len takzvanými klemfixami. Tie sa však postupom času poposúvali a pôvodná cyklotrasa už nie je veľmi znateľná.
Všetky nedostatky sa však dajú odstrániť. Či už jednoduchými spôsobmi, ako je vyznačenie priechodov pre cyklistov, alebo presunutie dopravných značiek mimo koridor cyklotrasy. Prípadne o niečo zložitejšími, teda náhradou povrchu zo zámkovej dlažby kvalitným asfaltom, vybudovaním vyvýšenej kontinuálnej cyklotrasy na križovaniach s výjazdami z areálov, či doplnenie trasy v novej polohe na chýbajúcich miestach. V poslednej najnáročnejšej kategórii je výstavba novej rampy na lávku nad diaľnicou.
Aj pri spomenutých nedostatkoch je cyklotrasa R19 jednou z najucelenejších a najpoužiteľnejších v Bratislave. Posledný vybudovaný úsek pri hranici s Rakúskom je takmer ukážkový. Dokonca obsahuje aj zárodok ďalšej cyklotrasy, ktorá bude pokračovať k Mostu Lanfranconi.
V samostatnom videu sa nachádza prejazd celou cyklotrasou z rakúskeho Kittsee až do centra Bratislavy.