História posledných rokov
Ľubľana je hlavné mesto Slovinska s 295 000 obyvateľmi (2020). Okrem toho je domovom 43 000 študentov a poskytuje ľuďom živé kultúrne prostredie i bohaté architektonické dedičstvo.
Do roku 2007 Ľubľana trpela veľkým množstvom motorovej dopravy. V tom čase prechádzali osobné a nákladné autá cez rieku Ľubľanica v centre mesta aj cez slávny Plečnikov trojitý most. Prieskum z roku 2003 ukázal, že takmer 60% všetkých ciest v centre mesta sa uskutočnilo autom.
V roku 2007 predstavil nový primátor Zoran Janković „Víziu pre Ľubľanu 2025“. Vízia bola zameraná na premenu Ľubľany na udržateľné a príjemné mesto za menej ako 20 rokov. Vízia zahŕňala podporu udržateľnej mobility, viac zelene, nulový odpad a plány udržateľnej energie, ktoré boli základom pre sériu infraštrukturálnych a organizačných projektov. V nadväznosti na myšlienku, že v centre akejkoľvek stratégie bude potrebné postaviť potreby ľudí, sa zamerali na obrátenie aktuálnej dopravnej pyramídy – teda od plánovania prioritne pre autá, na plánovanie prioritne pre peších. V dôsledku toho začali byť automobily z centra mesta postupne vykázané.
V roku 2007 sa Wolfova ulica a Prešerenovo námestie stali pešou zónou. Roku 2011 sa ňou stal aj Kongresni Market, kde zrušili množstvo parkovacích miest a presunuli ich do podzemnej garáže pod námestím. Garáž poskytuje 720 parkovacích miest a takmer polovica z nich je vyhradená pre obyvateľov tejto pešej zóny. V roku 2013 zrekonštruovali Slovensku cestu, hlavnú dopravnú tepnu cez centrum, ktorá je odvtedy prístupná iba pre peších, cyklo a verejnú dopravu.
Pri priorite na chodcov a cyklistov si uvedomovali, že tieto skupiny sú citlivejšie na obchádzky, a preto bolo dôležité spraviť ich trajektórie po meste čo najefektívnejšie. Mesto zrekonštruovalo svoje mosty so zameraním na potreby aktívnej mobility plus postavilo nové mosty – ako napríklad „Mesarski most“, asi 150 metrov vedľa známeho Plečnikovho trojitého mosta. Pritom sa zrevitalizovali aj brehy rieky na oboch stranách, kde vznikli príjemné pobytové priestory pre ľudí. Celkovo sa práce týkali 13 mostov, z toho bolo sedem úplne nových.
Aby uľahčili pohyb po meste aj obyvateľom so zníženou pohyblivosťou, Ľubľana v roku 2009 spustila bezplatnú službu „Kavalir“. Tá dnes ponúka šesť elektrických vozidiel pre cestujúcich a je dostupná každému používateľovi v meste. Trasa Kavaliru sa prispôsobuje individuálne každému používateľovi.
Ľubľana tiež investovala do propagácie cyklistiky. Napríklad je tu legálne bicyklovať po celej pešej zóne. Spolužitie cyklistov a chodcov je založené na vzájomnom akceptovaní a uvedomovaní si jeden druhého, a aktuálne to funguje bez konfliktov. Aj keď pre cyklistov využívajúcich pešiu zónu neexistujú žiadne skutočné obmedzenia, značenie v kritických bodoch im pripomína, aby mysleli na bezpečnosť chodcov.
Ako mesto myslí práve na ľudí je vtipne demonštrované na Prešerenovom námestí „s vlastným počasím“. kde v letných horúčavách mrholí z nebies voda – inak povedané, nad námestím je nainštalovaný nenápadný prívod vody, ktorý ovlažuje prechádzajúcich cez stred námestia.
Výsledky
Pešia zóna (uzavretá pre motorovú dopravu) sa od roku 2007 zvýšila o 620% a v súčasnosti pokrýva približne 10 hektárov, s ďalšími 3 hektármi pešej zóny prístupnej lokálnej premávke. Centrum mesta Ľubľana teraz ponúka kvalitnejší verejný priestor pre rôzne kultúrne a športové podujatia, rozvoj podnikania či na socializáciu a trávenie času. Obavy z toho, že vykázanie áut bude mať negatívny dopad na tržby obchodov a služieb v oblasti, boli nakoniec neopodstatnené – čo sa nakoniec potvrdilo už mnohokrát v Európe. Dopadlo to presne naopak. Z pešej zóny mali úžitok podniky aj rozvoj cestovného ruchu.
Po spomínanej pedestrianizácii sa dramaticky zlepšilo prostredie centra mesta. Na Slovenskej ceste sa emisie PM2.5 znížili o 70%. Napriek obavám sa nezhoršila kvalita ovzdušia v priľahlých uliciach. Hladina hluku v celej oblasti poklesla cca o 6 dB.
Prieskum mobility potvrdil vysokú akceptáciu tejto politiky podpory udržateľnej dopravy: 95% ľudí podporuje tieto opatrenia a plány na ich rozšírenie tiež považujú za pozitívne.
Dopad politiky udržateľnej dopravy je zrejmý aj pri zmenách „modal share“ v Ľubľane. V porovnaní s takmer 60% jednotlivých ciest prejdených autami v roku 2003 sa tento podiel znížil na 42% do roku 2013. Chôdza sa zvýšila z 19% v roku 2003 na takmer 35% v roku 2013.
Mesto Ľubľana získalo medzinárodné uznanie za svoju stratégiu udržateľnej dopravy. V roku 2012 získalo „European Prize for Urban Public Space“ za rekonštrukciu nábreží a mostov. V roku 2016 bolo Európskou komisiou vyhlásená za „European Green Capital“. V roku 2003 a potom opäť v roku 2013 získalo mesto prestížne ocenenie Európskeho týždňa mobility. Pravidelne sa objavuje aj v rebríčku „najbicyklovejších“ miest sveta Copenhagenize Index, v roku 2017 dokonca na 8. mieste.
Výzvy, ktorým Ľubľana čelila, a ako jej úspech preniesť ďalej
Opatrenia vedúce k uzavretiu centra mesta pred motorovou dopravou sa začali počas prvého roka primátora vo funkcii. Takto si ľudia mohli vyskúšať výhody, ako sú bezpečnejšie ulice, atraktívnejší verejný priestor a lepšia kvalita ovzdušia dosť času pred nasledujúcimi voľbami. Niektoré projekty, ako napríklad Slovenská cesta, boli zároveň pre mesto aj testovačkou – na vyladenie spôsobu, ako plánovať a realizovať projekty, a ako obyvatelia reagujú na potenciálne uzávierky cesty.
Komunikácia s obyvateľmi a zainteresovanými stranami bola ďalším kľúčovým aspektom akceptácie zmien v centre Ľubľany. Na začiatku bol plán odstraňovania áut samozrejme kontroverzný. Avšak úprimne komunikovaná stratégia bez ústupkov, a motivovanie ľudí využívať revitalizovaný priestor organizovaním eventov, zmenili počiatočný negatívny postoj u ľudí k dnešnej podpore.
Text histórie bol reinterpretovaný z: https://www.eltis.org/resources/case-studies/pedestrianisation-ljubljana-city-centre
Cykloinfraštruktúra
V cyklodoprave začnem najväčším prekvapením, ktoré názorne demonštruje úprimnú snahu mesta dostať ľudí na bicykel. Mesto má zriadenú mestskú službu bikesharingu s celkom kvalitnými bicyklami, ktorá sa predpláca buď na týždeň – za 1€, alebo na celý rok za 3€. Tieto smiešne sumy v spolupráci s jednoduchou registráciou do systému a využívaním bicykla cez appku (alebo terminál priamo na stanovisku) robia mestský bicykel dostupný pre každého. A naozaj, je využívaný.
Po návrate z Ľubľany moja priateľka skonštatovala, že na Slovensku musí hľadať cyklopruhy, ktoré môže použiť. V Ľubľane boli cyklopruhy (alebo dopravne ukľudnené ulice) všade, kade išla. Napríklad pozdĺž radiál sa do centra tiahnu bezpečné jednosmerné cyklopruhy po oboch stranách ulice. Segregované sú zeleným pásom, alebo v stiesnených podmienkach iba obrubníkom. Ich povrch je kvalitný hladký asfalt.
Prvky upokojenia dopravy
V Ľubľane sú veľmi častým javom mimo hlavných ťahov stavebné vertikálne prvky upokojenia dopravy. To sú vyvýšené križovatky, vyvýšené priechody a stavebné spomaľovacie prahy.
Verejný priestor
Záver
Ľubľana ako mesto s jasnou a neústupčivou víziou od roku 2007 môže slúžiť ako dobrý príklad aj pre slovenské samosprávy. Napriek klasickým počiatočným kontroverziám z redukovania automobilizmu to primátor ustál a nakoniec sa dnes sami obyvatelia v prieskumoch vyjadrujú o spokojnosti so svojím mestom. V roku 2018 bol Zoran Janković zvolený za primátora Ľubľany po piaty krát.
Autor textu a fotiek: Marek Zahradník
Škoda je len, že vlakové spojenie s Bratislavou je také zlé: buď veľmi drahé, alebo veľmi dlhé :(