Začiatkom augusta 2018 mesto začalo vyznačovať časť cyklotrasy O7 na ulici Podháj. Zvláštnostiam pri výbere projektu sme sa venovali v samostatnom článku. Keďže samotná cyklotrasa je vyznačená len vodorovným značením, po takmer dvoch mesiacoch by už malo byť možné zhodniť jej fungovanie. Žiaľ stredná časť trasy nie je dodnes doznačená (napriek tomu, že ide len o farbu na ceste), takže s hodnotením musíme počkať.

V tomto článku sa preto budeme venovať jednému z bodov, ktorý mesto uvádzalo na obhajobu svojho riešenia (viď odkaz vyššie) a ktorý uvádzalo ako údajnú nevýhodu nášho riešenia.

Zacitujme z Bratislavských novín, kde sa táto správa tiež objavila:

„Spôsob vyznačenia cyklotrasy schválil Krajský dopravný inšpektorát (KDI) aj Dopravný podnik Bratislava (DPB), naopak, KDI neakceptoval návrh Cyklokoalície,“ upozornila hovorkyňa hlavného mesta Zuzana Onufer. Realizované riešenie vychádza podľa jej slov z konkrétnej situácie, ktorá je na ulici Podháj. „Zastávky MHD sú umiestnené v nikách a ak by cyklista vyšiel spoza zaparkovaných vozidiel, mohlo by dôjsť ku kolízii medzi vozidlom MHD a cyklistami, nakoľko cyklista by si neuvedomil, že do zastávky vchádza autobus,“ ozrejmila.

Je pravdou, že na ulici Podháj sa nachádza 6 zastávok v nikách. Ale pred z 3 nich (Bakošova Podháj a Studenohorská smerom hore), sa podľa návrhu Cyklokoalície mala nachádzať buď križovatka alebo priechod pre chodcov, takže cyklista by pre vodiča autobusu bol viditeľný nielen v celom priestore križovatky a priechodu, ale aj v bezpečnostnom priestore bez parkovania pred nimi. Teda na približne 20-30 metrov. To je dostatočná doba na reakciu na cyklistu idúceho do kopca rýchlosťou 10-15 km/h.

V klesaní mal náš návrh (narozdiel od realizovaného mestského) minimalizované súbežné parkovanie a pruh pre cyklistov. Parkovanie malo byť len tam, kde bola vhodná šírka vozovky na dostatočnú šírku pruhu a bezpečnostného odstupu od parkovania (rozumej: šírka pruhu mala byť 2 m, nie minimálnych normových 1,5 m v realizovanom mestskom návrhu). Dôvodom bola výrazne vyššia rýchlosť cyklistov v zjazde, ktorá bez problémov dosiahne 40-50 km/h. Preto sa pred zastávkami Podháj a Bakošova nenachádza v návrhu Cyklokoalície žiadne parkovanie a teda neexistuje ani teoretická možnosť vybehnutia cyklistu spoza zaparkovaných áut. Jediná zastávka, kde sa v našom návrhu v tomto smere parkovanie nachádzalo, bola Studenohorská. Tu však bolo parkovanie ukončené tiež v dostatočnej vzdialenosti pred ňou.

Chceme tiež pripomenúť, že v danej situácii nebolo povinnosťou cyklistu uvedomiť si, „že do zastávky vchádza autobus“ (samozrejme mimo normálnu obozretnosť a sledovanie situácie okolo seba), pretože by išiel vo svojom pruhu a vodič autobusu by mu musel dať prednosť (narozdiel od výjazdu zo zastávky, kde je to naopak). V praxi by však takáto situácia bola zriedkavá, keďže cyklista by bol dobre viditeľný a malou korekciou rýchlosti oboch vodičov (MHD i bicykla) by vôbec nedošlo k vzájomnému obmedzeniu.

Kolízia môže nastať pri súčasnom návrhu

Ako sme popísali vyššie, v našom návrhu sa nenachádzali miesta, ktoré by mohli spôsobovať nebezpečné situácie uvádzané mesto. Paradoxne sa však takéto miesta nachádzajú v mestskej realizácii. Komplexne sa im budeme venovať po dokončení, na ilustráciu aspoň jedno. Cyklopruh dole kopcom sa nachádza medzi parkovacím a jazdným pruhom. Cyklista vie ísť dole kopcom rýchlosťou 30-50 km/h. Cyklopruh je však pred začiatkom parkovania vedený cez zastávku tak, že vodič auta, ktorý chce vyjsť z parkovacieho miesta do vozovky, nevidí cyklistu do poslednej chvíle – je „schovaný“ za zaparkovanými vozidlami.

Pre lepšiu predstavu si okrem výrezov jednotlivých križovatiek si môžete pozrieť aj náš celý návrh. Mesto narozdiel od minulosti svoje projekty nezverejňuje, nemôžeme ju teda pripojiť na porovnanie.