Dopravné upokojovanie patrí podľa zistení Cyklokoalície (2022) k neoprávnene prehliadaným prvkom zvyšovania bezpečnosti dopravy a zvyšovania kvality života v slovenských mestách. Upokojovanie dopravy pritom priorizuje človeka namiesto dopravných prostriedkov a spája v sebe princípy inkluzívneho plánovania ulíc, preferenciu pešieho pohybu s ohľadom na obmedzený priestor a prepravnú kapacitu ulíc, a nasledovanie tzv. vízie nula (úmrtí). O tom, ako definujeme dopravné upokojovanie, aké sú jeho hlavné ciele, s čím je často nesprávne zamieňané, a o tom, ako na tom sú slovenské mestá a obce v jeho zavádzaní, pojednáva tento článok.

Čo je to dopravné upokojovanie a aké sú jeho hlavné ciele?

Technické podmienky upokojovania dopravy (tzv. TP 018) definujú dopravné upokojovanie ako aplikáciu dopravno-organizačných a stavebno-technických prvkov pre úpravu dopravného priestoru za účelom nastolenia rovnováhy jeho funkčného využitia s cieľom zvýšenia bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky, ako aj zvýšenia kvality života obyvateľov v zastavaných oblastiach.

Cieľom upokojovania dopravy je prostredníctvom aplikácie fyzických a psychologických prvkov prispieť k cielenému spomaleniu dopravy, ktoré vyúsťuje z nižšiemu počtu a závažnosti dopravných nehôd. Dopravne upokojené komunikácie sú efektívnym nástrojom podpory cyklistickej a pešej dopravy, ktoré vedú k uliciam inkluzívnym – vhodným a bezpečným pre všetkých, vrátane seniorov, rodičov s deťmi, tínedžerov, obyvateľom s hendikepmi a detí. Ultimatívnym cieľom dopravného upokojovania je zvyšovanie kvality života prostredníctvom znižovania nežiaducej premávky.

Stratégie dopravného upokojovania pomáhajú vytvárať komplexnejšie prostredie, ktoré svojou povahou núti vodičov venovať väčšiu pozornosť vedeniu vozidla a tým znižovať počet kolízií. Tie majú tendenciu narastať s rýchlosťou, ktorej zvyšujúca úroveň vedie k zmenšovaniu zorného poľa vodiča a tiež predlžovaniu brzdnej dráhy. Kombinácia týchto faktorov znižuje pravdepodobnosť, že vodič dokáže včas zastaviť svoje vozidlo tak, aby ku kolízii vôbec nedošlo, prípadne boli jej dopady minimálne.

Potreba rešpektovania zásady tzv. 3E

Efektívne dopravné upokojovanie v sebe zahŕňa rešpektovanie troch základných zásad tzv. 3Es, t. j. zvyšovania povedomia (z angl. education), zavádzania fyzických prvkov (engineering) a vynucovania (enforcement).

Cieľom vzdelávania v oblasti bezpečnosti dopravy je zlepšiť dopravné správanie vodičov, chodcov a cyklistov, a prispieť tak k zvýšeniu bezpečnosti. Zavádzanie fyzických prvkov, teda technických riešení, ako napr. dopravných vankúšov, vyvýšených križovatiek, zmenšovanie rádiusov zákrut, je ďalším nevyhnutným prvkov úspešného upokojenia dopravy. Bez vynucovania porušovania maximálnej povolenej rýchlosti (MPR), prípadne iného nevhodného dopravného správania nie je efektívne upokojovanie dopravy možné.

Kombinovanie vertikálnych prvkov s horizontálnymi a psychologickými prvkami

Efektívna implementácia vertikálnych, horizontálnych a psychologických prvkov upokojovania dopravy (spolu-)napĺňa spomínané zásady. Ide predovšetkým o zásadu zavádzania fyzických prvkov (engineering).

Prvá skupina, vertikálne dopravné prvky, majú spravidla najväčší efekt na redukciu rýchlosti. K typickým prvkom patria napríklad spomaľovacie prahy, vankúše, vyvýšené priechody a vyvýšené križovatky. S cieľom efektívne upokojiť ulice je ich vhodné ukladať maximálne každých 200 metrov.

Horizontálne prvky so sebou nesú menší efekt na redukciu rýchlosti. K typickým prvkom patria kruhové objazdy, zmenšenie rádiusov, šikany, zúženia pruhov, zmeny povrchu, slonie uši a pod. Vo všeobecnosti sa odporúča ich kombinovanie s vertikálnymi prvkami.

Poslednou skupinou sú psychologické prvky upokojovania dopravy, ktoré nemajú fyzický efekt na vozidlo. Ide o rôzne druhy vodorovného značenia, zvislých výstražných značiek, ako aj radary. Uvedené prvky majú spravidla nižšiu efektívnosť v porovnaní s vertikálnymi a horizontálnymi prvkami upokojovania.

Aké sú najčastejšie mýty spojené s upokojovaním dopravy?

1. Účelom upokojovania je spomalenie a obmedzenie áut

Upokojovanie dopravy neslúži k ešte väčšiemu spomaleniu dopravy, než hovorí určené značenie. Skutočným účelom dopravného upokojovania je minimalizácia negatívnych a nebezpečných javov motorovej dopravy.

2. Spomaľovanie dopravy vyvoláva hluk a emisie

K uvedenému dochádza iba v prípadoch nesprávnej technickej realizácie prvkov dopravného upokojovania. Práve naopak, ich správnou realizáciou dochádza k plynulej jazde automobilov, ktorá rešpektuje MPR a rovnako tiež minimalizuje hluk vyplývajúci z potreby častého spomaľovania a brzdenia vozidiel.

3. Ľudia nechcú spomaľovače

Uvedené platí iba v dvoch prípadoch; ak sú spomaľovače realizované konštrukčne nesprávne alebo ak vodiči porušujú MPR a chcú v tomto správaní pokračovať. Pri realizácii prvkov upokojovania dopravy sa ako potrebné ukázalo vysvetlenie účelu zóny 30, a to najmä pokiaľ ide o aspekty bezpečnosti a hluku. Zároveň je tiež nevyhnutné komunikovať zavádzanie prvkov upokojovania dopravy ako riešenie v prospech ochrany zdravia a životov občanov.

Zistenia Cyklokoalície z prelomu rokov 2021-2022

V priebehu mesiacov december 2021 až január 2022 sme v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR (MDV SR) realizovali historicky vôbec prvé dotazníkové zisťovanie na tému dopravného upokojovania v mestách a obciach na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 49 miestnych samospráv, z toho 3 krajské mestá a 6 okresných miest. V rámci dotazníka sme zberali údaje o sídle respondenta, aplikácií prvkov dopravného upokojovania v ňom, ako aj údaje o všeobecnom povedomí a očakávaniach smerom do budúcnosti.

Najzásadnejším zistením bolo, že takmer každé (92 %) slovenské sídlo, ktoré sa prieskumu zúčastnilo, zápasí s problémom neprimerane vysokej rýchlosti vozidiel.

Napriek tomu, že viac ako pätina respondentov (22 %) vôbec neuvažovala nad zavedením prvkov dopravného upokojovania, takmer všetky samosprávy (92 %) uviedli, že by prijali možnosť odborného poradenstva v oblasti ich praktickej implementácie.

Uvedené zistenia boli doplnené aj meraniami MPR v náhodne vytipovaných lokalitách Slovenska. V 9 sídlach bolo celkovo realizovaných viac ako 1.100 meraní v úsekoch riadne označených príslušnou dopravnou značkou upravujúcou MPR na 30 km/h. Takmer 90 % vodičov a vodičiek prekročilo MPR, a každé štvrté vozidlo prekročilo MPR o 50 % a viac.

Viac informácií o našich zisteniach nájdete na tomto odkaze.

Ako napredujú slovenské mestá a obce?

Hoci v slovenských sídlach na príkladne stavebne upokojené ulice narazíme stále len zriedkavo, v ostatných rokoch je aj v tejto téme možné badať posun. Stále viac miest a obcí si uvedomuje dôležitosť upokojovania dopravy a často ju zachytáva aj v svojich strategických dokumentoch, pričom niektoré si stanovujú aj konkrétne ciele v podobe plošného zavedenia maximálnej povolenej rýchlosti 30 km/h mimo vybraných hlavných ťahov (napr. Bratislava, Partizánske, Trenčín).

Nemenej dôležité, ako samotné stavebné prevedenie ulíc, je však zamedzenie automobilového tranzitu na komunikáciách, ktoré na to nie sú vhodné – najmä zaslepovaním či umným zjednosmerňovaním ulíc. V mestách je vhodnou príležitosťou takéto úpravy spojiť so zavádzaním regulácie parkovania, ako ukazujú napríklad mestá Trnava či Bratislava.

Ak sa chcete o rôznych prvkoch dočítať viac, stiahnite si náš Manuál upokojovania dopravy, ktorý bol vydaný v októbri 2022, prípadne nás neváhajte kontaktovať.

Príspevok je čiastočným zhrnutím webinára s názvom Ako na dopravne upokojené zóny z júna 2023 a zároveň predstavuje druhý zo série odborných článkov, ktoré Cyklokoalícia publikuje v rámci projektu Central European Active Mobility Lab (CEAML).

Autor: Boris Valach, OZ Cyklokoalícia