– Ak je na Ružinovskej značka C12 cestička pre vyznačených užívateľov, treba zažalovať Mestskú políciu za nekonanie si svojich povinností, prípadne sa na nich sťažovať, pretože v tom prípade to nie je chodník a nevzťahuje sa na neho paragrafy vyhlášky o parkovaní na chodníkoch, ale o zákaze používania inými, ako vyznačenými užívateľmi. A v tom prípade nie je dôležité, že je značka umiestnená viac ako 2 metre od vozovky, lebo sa vzťahuje na inú komunikáciu, – riešenie so značkou C9 Cestička pre chodcov s dodatkom s dodatkovou tabuľkou E 12 s textom neplatí pre cyklistov, je možno presne to riešenie, ktoré hľadáme. Ten, kto si trúfa, môže ísť vo vozovke, ten čo sa bojí, môže zostať na chodníku. A za cyklotrasu sa to počítať nemôže, takže tlak na dobudovanie bude pokračovať.
Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku.
V zákone je napísané „predovšetkým“, nie „povinne“, prípadne tam nie je spomínaný zákaz jazdy vo vozovke, ak je vedľa cyklochodník. S ostatným v komentári súhlasím, aj keď by som to možno nevyjadril tak priamočiaro.
Ako som už spomínal, riešenie má zásadné negatíva, ktoré treba pri realizácií zvážiť a je veľmi pravdepodobná možnosť jeho zneužitia, preto som rád, že negatíva presne pomenujeme a vieme sa na ne sústrediť. -Vaše prvé tvrdenie je jednoznačne pravdivé a nemám najmenšiu možnosť s ním polemizovať. -Pri Ružinovskej si nemyslím, že by v našej komunite bola považovaná za vyriešenú, naopak, pri každej príležitosti pripomienkujeme dobudovanie plnohodnotného cyklochodníka. S ostatnými tvrdeniami v tejto časti súhlasím, je možné, že radný problém považujú za vyriešený, napriek tomu, že vodorovné značenie cyklotrasy je už pár rokov zmazané. Tiež nie je v štrkoveckej časti plnohodnotné zvislé dopravné značenie, keďže na chodníku parkujú autá, čo by na vyhradenej cestičke pre chodcov a cyklistov nemohli. – Je možné, že Vy, prípadne ostatní zodpovední a starší cyklisti zákon dodržiavať budú. Pri mladších cyklistoch (12 a viac) ale práve táto výchova zlyhávať bude, aj s rodičovského hľadiska je dôležitejšia bezpečnosť cyklistu pred dodržiavaním zákona.Tiež je možné, že niektorí rodičia chcú ísť so svojimi dcérami sa okúpať na Zlaté Piesky teraz, keď ich dcéry ešte preferujú výlety so svojimi rodičmi, nie až so svojimi vnúčencami, keď bude dobudavaná cyklotrasa na Rožňavskej. ;-) – Všetky tieto ulice majú samozrejme šírkové možnosti na stavebné úpravy aj na segregované cyklopruhy, pri súčasnom vedení mesta je ale viac pravdepodobné, že sa využijú na ďalší automobilový pruh ako akúkoľvek cykloúpravu. – práve preto, že podobné značenie nepoznám, som chcel vidieť príklad, pre možné zabudovanie do článku. – ešte som chcel rozobrať pravidlo „o nútení jazdy po chodníku“. Vyhláška vraví: Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Vo vyhláške nie je napísané, že skúsený cyklista musí použiť cyklochodník, vždy môže použiť vozovku. Ďakujem za námety na diskusiu.
Je pravdou, že toto riešenie má svoje mínusy, niekedy aj veľmi výrazné, má ale aj niektoré plusy. Preberme si použitie v našich podmienkach v jednotlivých bodoch: – riešenie je výhodné na širokých chodníkoch s minimálnym pohybom chodcov, napríklad Vajnorská, Račianska, Rožňavská v priestore za líniou Tomášikova, kde nie je predpoklad zvýšených konfliktov pri vyriešení prechodov cez zastávky a miesta hustejšieho pohybu. Je samozrejmé, že zjednodušená realizácia (značka C12 na začiatku a konci chodníka bez riešenia prejazdov cez križovatky a ostatné kolízne body) je nedostatočná a v podmienkach osádzania dopravného značenia v Bratislave aj zrejme nemožná. – obava, že problém na konkrétnom úseku sa bude považovať za vyriešený a už sa viac neurobí nič, je opodstatnená a závisí len na našom tlaku, aby toto riešenie nebolo konečné – pri rýchlosti výstavby cyklotrás v Bratislave je ale oveľa oprávnenejšia obava, že na týchto úsekoch nebude spravené vôbec nič a z tohto pohľadu je oveľa bezpečnejší spojený pohyb cyklistov a chodcov, ako súčasný spoločný pohyb cyklistov a automobilov spojený s výučbou ďalšej generácie cyklistov, že porušovať zákon o cestnej premávke je absolútne nevyhnutné pre zachovanie vlastnej bezpečnosti (jazda po chodníku). Tu samozrejme nastáva filozofická debata, ktorú môžme rozvinúť na inom fóre, že keď porušujem (som naučený porušovať) jeden zákon, ďalší zákon už poruším jednoduchšie – odporúčacie značenie pre pohyb cyklistov naša legislatíva zrejme nepozná, mohol by som poprosiť o príklad? – riešenie z bývalých juhoslovanských republík (Záhreb, Maribor, Varaždin, Novi Sad) som chcel prebrať v ďalšom článku. Križovatka v príklade je pozitívne riešenie, negatívom je vyznačenie 60 cm širokého cyklochodníku na chodníku zo šírkou 1,5 m v centre mesta s vysokou hustotou chodcov. Podrobnejšie snáď čoskoro.
Pri lomených, neplynulých cyklotrasách cez križovatky sa prejavuje nedodržiavanie základných noriem pre minimálne polomery smerového vedenia, čo je samozrejme veľký problém. V každom zachytenom projekte sa snažíme na tento stav upozorniť, ako občianske združenie nemáme ale možnosti stavebného úradu, ktorý by mal podobné nedokonalosti zachytiť.
Ďakujem. Nechceli sme veľmi dávať negatívne príklady, máme ich okolo seba dosť, možno je lepšie ukázať, ako to ide. Ale možno aj nie ;-) Zmena vyhlášky nielen v tomto bode je základný predpoklad na bezpečný a zároveň plynulý pohyb cyklistov a zlepšenie podmienok na cyklistickú dopravu. Bude treba vytvoriť spoločenskú objednávku.
– Ak je na Ružinovskej značka C12 cestička pre vyznačených užívateľov, treba zažalovať Mestskú políciu za nekonanie si svojich povinností, prípadne sa na nich sťažovať, pretože v tom prípade to nie je chodník a nevzťahuje sa na neho paragrafy vyhlášky o parkovaní na chodníkoch, ale o zákaze používania inými, ako vyznačenými užívateľmi. A v tom prípade nie je dôležité, že je značka umiestnená viac ako 2 metre od vozovky, lebo sa vzťahuje na inú komunikáciu,
– riešenie so značkou C9 Cestička pre chodcov s dodatkom s dodatkovou tabuľkou E 12 s textom neplatí pre cyklistov, je možno presne to riešenie, ktoré hľadáme. Ten, kto si trúfa, môže ísť vo vozovke, ten čo sa bojí, môže zostať na chodníku. A za cyklotrasu sa to počítať nemôže, takže tlak na dobudovanie bude pokračovať.
Citácia zo zákona:
Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku.
V zákone je napísané „predovšetkým“, nie „povinne“, prípadne tam nie je spomínaný zákaz jazdy vo vozovke, ak je vedľa cyklochodník. S ostatným v komentári súhlasím, aj keď by som to možno nevyjadril tak priamočiaro.
Ako som už spomínal, riešenie má zásadné negatíva, ktoré treba pri realizácií zvážiť a je veľmi pravdepodobná možnosť jeho zneužitia, preto som rád, že negatíva presne pomenujeme a vieme sa na ne sústrediť.
-Vaše prvé tvrdenie je jednoznačne pravdivé a nemám najmenšiu možnosť s ním polemizovať.
-Pri Ružinovskej si nemyslím, že by v našej komunite bola považovaná za vyriešenú, naopak, pri každej príležitosti pripomienkujeme dobudovanie plnohodnotného cyklochodníka. S ostatnými tvrdeniami v tejto časti súhlasím, je možné, že radný problém považujú za vyriešený, napriek tomu, že vodorovné značenie cyklotrasy je už pár rokov zmazané. Tiež nie je v štrkoveckej časti plnohodnotné zvislé dopravné značenie, keďže na chodníku parkujú autá, čo by na vyhradenej cestičke pre chodcov a cyklistov nemohli.
– Je možné, že Vy, prípadne ostatní zodpovední a starší cyklisti zákon dodržiavať budú. Pri mladších cyklistoch (12 a viac) ale práve táto výchova zlyhávať bude, aj s rodičovského hľadiska je dôležitejšia bezpečnosť cyklistu pred dodržiavaním zákona.Tiež je možné, že niektorí rodičia chcú ísť so svojimi dcérami sa okúpať na Zlaté Piesky teraz, keď ich dcéry ešte preferujú výlety so svojimi rodičmi, nie až so svojimi vnúčencami, keď bude dobudavaná cyklotrasa na Rožňavskej. ;-)
– Všetky tieto ulice majú samozrejme šírkové možnosti na stavebné úpravy aj na segregované cyklopruhy, pri súčasnom vedení mesta je ale viac pravdepodobné, že sa využijú na ďalší automobilový pruh ako akúkoľvek cykloúpravu.
– práve preto, že podobné značenie nepoznám, som chcel vidieť príklad, pre možné zabudovanie do článku.
– ešte som chcel rozobrať pravidlo „o nútení jazdy po chodníku“. Vyhláška vraví: Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov.
Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky.
Vo vyhláške nie je napísané, že skúsený cyklista musí použiť cyklochodník, vždy môže použiť vozovku.
Ďakujem za námety na diskusiu.
Je pravdou, že toto riešenie má svoje mínusy, niekedy aj veľmi výrazné, má ale aj niektoré plusy. Preberme si použitie v našich podmienkach v jednotlivých bodoch:
– riešenie je výhodné na širokých chodníkoch s minimálnym pohybom chodcov, napríklad Vajnorská, Račianska, Rožňavská v priestore za líniou Tomášikova, kde nie je predpoklad zvýšených konfliktov pri vyriešení prechodov cez zastávky a miesta hustejšieho pohybu. Je samozrejmé, že zjednodušená realizácia (značka C12 na začiatku a konci chodníka bez riešenia prejazdov cez križovatky a ostatné kolízne body) je nedostatočná a v podmienkach osádzania dopravného značenia v Bratislave aj zrejme nemožná.
– obava, že problém na konkrétnom úseku sa bude považovať za vyriešený a už sa viac neurobí nič, je opodstatnená a závisí len na našom tlaku, aby toto riešenie nebolo konečné
– pri rýchlosti výstavby cyklotrás v Bratislave je ale oveľa oprávnenejšia obava, že na týchto úsekoch nebude spravené vôbec nič a z tohto pohľadu je oveľa bezpečnejší spojený pohyb cyklistov a chodcov, ako súčasný spoločný pohyb cyklistov a automobilov spojený s výučbou ďalšej generácie cyklistov, že porušovať zákon o cestnej premávke je absolútne nevyhnutné pre zachovanie vlastnej bezpečnosti (jazda po chodníku). Tu samozrejme nastáva filozofická debata, ktorú môžme rozvinúť na inom fóre, že keď porušujem (som naučený porušovať) jeden zákon, ďalší zákon už poruším jednoduchšie
– odporúčacie značenie pre pohyb cyklistov naša legislatíva zrejme nepozná, mohol by som poprosiť o príklad?
– riešenie z bývalých juhoslovanských republík (Záhreb, Maribor, Varaždin, Novi Sad) som chcel prebrať v ďalšom článku. Križovatka v príklade je pozitívne riešenie, negatívom je vyznačenie 60 cm širokého cyklochodníku na chodníku zo šírkou 1,5 m v centre mesta s vysokou hustotou chodcov. Podrobnejšie snáď čoskoro.
Pri lomených, neplynulých cyklotrasách cez križovatky sa prejavuje nedodržiavanie základných noriem pre minimálne polomery smerového vedenia, čo je samozrejme veľký problém. V každom zachytenom projekte sa snažíme na tento stav upozorniť, ako občianske združenie nemáme ale možnosti stavebného úradu, ktorý by mal podobné nedokonalosti zachytiť.
Ďakujem. Nechceli sme veľmi dávať negatívne príklady, máme ich okolo seba dosť, možno je lepšie ukázať, ako to ide. Ale možno aj nie ;-)
Zmena vyhlášky nielen v tomto bode je základný predpoklad na bezpečný a zároveň plynulý pohyb cyklistov a zlepšenie podmienok na cyklistickú dopravu. Bude treba vytvoriť spoločenskú objednávku.