Diskusia kandidátov na primátora o cyklodoprave – Európsky týždeň mobility (17.9.2014)

Európsky týždeň mobility – Diskusia s kandidátmi na primátora Bratislavy

Diskusia sa uskutočnila 17.9.2014, pozvaní boli všetci do toho dňa medializovaní kandidáti na primátorské kreslo. Diskusiu moderovali členovia Cyklokoalície T. Peciar a M.Malý.

Malý : Čiže už tu máme všetkých hostí a kandidátov na primátora Milan Ftáčnik, Miro Dragun, Tatiana Kratochvílová, Ivo Nesrovnal, pán Milan Kňažko sa ospravedlnil, lebo mal už niečo dlhodobo naplánované. Čiže štyria z piatich plus dvaja moderátori.

Peciar : Akurát išiel okolo niekto, ja som iba tak započul, že “Áá, Ftáčnik kandiduje, tak tu má asi predvolebnú kampaň”. Nie, nie je to tak. Toto je diskusia všetkých, teda okrem pána ospravedlneného, kandidátov a bude sa tematicky týkať iba rozvoja cyklodopravy v rámci Európskeho týždňa mobility, organizuje Cyklokoalícia. A môžte byť samozrejme kritickí voči všetkým kandidátom. Poprosíme vás o to. Aby sme si tu iba nepoklepkávali plecia, ale aby sme našli aj nejaké chyby. A ešte raz, tie otázky poprosím iba naozaj k téme cyklodopravy, poprípade môžme kľudne prejsť aj k pešej doprave, ale tieto dve budú primárne tématické oblasti. Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, túto tému sme preberali včera, bola preberaná do detailov, takže túto tému dneska skúsime vynechať.

Peciar : Kto by si potreboval dofúkať náhodou koleso, máme tu pumpu, nech sa páči.

Peciar : Začneš ty Michal, predstavíš hosťov, prosím ťa.

Malý: Áno, takže ešte raz ďakujeme všetkým kandidátom, že prišli, teda všetkým prítomným, že prišli, v poradí odo mňa pán Milan Ftáčnik, pán Miro Dragun, pani Tatiana Kratochvílová, Ivo Nesrovnal a moderovať bude Tomáš Peciar…

Peciar : …a Michal Malý.

Peciar : Ja by som chcel organizačne povedať dáme a pánom, aby som bol korektný, že máme také pravidielko, na každom Európskom týždni mobility, na každých diskusiách, že akonáhle je nejaké odpoveď veľmi dlhá, tak máme také právo (zazvoní) trošku urýchliť debatu. Máme strašne veľa otázok na vás, tak vás poprosíme, aby to “odsejpalo”, aby sme tu nesedeli do jedenástej večer, čo pri tom počte otázok by bolo možné.

Malý : Pretože aj cyklodoprava je obrovská téma a dalo by sa o nej rozprávať hodiny a hodiny, takže musíme byť trošku striktní.

Peciar : Určite to dobre poznáte, že politici radi rozprávajú, takže musíme ich v tom trošku krotiť.

Peciar : Posledná organizačná vec, to je novinka, že máme vymyslené takú jednu maličkú aktivitku, či zvládnete zalepiť defekt. Povedzte nám, ak s touto aktivitkou nesúhlasíte, to sme si pre vás pripravili ako prekvapenie.

Malý: Bude to čistá aktivita, teda nebudete musieť hľadať tú dieru, nemáme tu pripravený kýbel s vodou, iba zalepiť teda nejakú takú imaginárnu, virtuálnu dierku.

Peciar: Okey, skúsime tak v polovici, aby sme sa trošku osviežili. Poďme začať diskutovať.

Malý : Takže začíname takou klasickou otázkou k Európskemu týždňu mobility, a veľmi krátko poprosím: Ako ste dnes prišli sem na túto diskusiu?

Kratochvílová: Na bicykli, na svojom.

Nesrovnal : Na svojom bicykli.

Dragun : MHD.

Ftáčnik : Som prišiel peši.

Malý : Ďakujem, takže všetci kandidáti využili výhody Európskeho týždňa mobility a teda prišli ekologicky, alternatívne. Dobre, ja by som teda začal otázkou: „Páči sa vám stav cyklociest v Bratislave?“, a zvolil by som také poradie, že najprv nechám ostatných kandidátov a potom k tomu nechám vyjadriť sa pána existujúceho primátora, lebo takto to považujem za také korektnejšie. Takže, páči sa vám stav cyklociest v Bratislave?

Nesrovnal : Tak ja mám mikrofón, aj keby začať prvá mala dáma, ale keď to takto páni rozhodli, tak začnem ja. Dobrý večer, ja sa volám Ivo Nesrovnal. Odpoveď je NIE, ja som Bratislavčan a vyrastal som tu, v tomto mesta a vyrastal som na bicykli. Bratislava je na rovine a má ideálne podmienky na využívanie cyklodopravy. Takto to v podstate poznám aj z nemeckých miest, kde som žil a keď som sa vrátil do Bratislavy, tak práve nesúhlas s týmto stavom bola motivácia, prečo som sa pustil do komunálnej politiky. Keď som sa stal prvýkrát mestským poslancom a pozrel som sa na mestský rozpočet, videl som tam pod položkou „cyklodoprava“ tridsaťtisíc, to ma veľmi zamrzelo, pretože toto skutočne nie je čiastka, ktorá sa dá využiť na nejaký zmysluplný rozvoj cyklodopravy a preto som sa práve spojil s Cyklokoalíciou a tento rozpočet sme niekoľko násobne navýšili a to bol myslím ten prvý a úspešný štart do toho, že vôbec sa mesto Bratislava sa mohlo zaoberať rozvojom cyklodopravy a pešej dopravy. Čiže krátka odpoveď: Nie, nepáči a nie som s tým spokojný a chcem ho zlepšiť. Je to moja ambícia aj ako kandidáta na primátora, aby som pokračoval v tom, čo som robil ako mestský poslanec a vicežupan.

Malý : Ďakujeme.

Kratochvílová: No ja si tiež myslím, že Bratislava by mala mať podstatne viac cyklociest, aj keď si myslím, že na využívanie cyklojazdou sa dajú aj komunikácie, ktoré sú v zóne tridsať. Ja osobne mám výhodu, ja do práce chodievam na bicykli, že tá trasa z Petržalky do Starého mesta je príjemná a bezpečná a rýchla, ale bezpochyby je to tak, že by malo by byť v Bratislave podstate viac bezpečných cyklistických trás.

Malý : Ďakujeme.

Dragun : Dobrý večer, tiež si myslím, že rozvoj cyklotrás v Bratislave je nedostačujúci, trás je málo. Myslím si, že Bratislava má na to, aby sa cyklodoprava ešte stále viac rozvíjala, ale taktiež treba povedať, že ten stav, ktorý bol pred  štyrmi rokmi bol naozaj katastrofálny, že za štyri roky sa to aspoň trošku posunulo, ale vidím tiež možnosť rozširovania cyklociest v rámci Bratislavy.

Ftáčnik : Či sa mi páči alebo nepáči, ja poviem, že mne sa nepáči, že dvadsať rokov sa toto mesto vyvíjalo ako mesto pre autá. Ja keď som nastúpil do funkcie primátora, tak som prišiel s tým, že treba zmeniť filozofiu, prestať rozširovať cesty ako hlavný problém, ale sústrediť sa na to, čo robí verejná doprava a ako vieme pomôcť cyklodoprave a čo vieme urobiť pre peších. Čiže úplná zmena filozofie, s ktorou pracuje takmer každé európske mesto, ktoré si uvedomuje, že čím viac rozšírite cesty, tým viac áut na ne príde. To znamená zmeniť tú autofilozofiu na filozofiu moderného európskeho mesta, ktoré hovorí o podpore verejnej dopravy, cyklodopravy a pešej dopravy. Urobil som to, že som zriadil poradný orgán primátora pre cyklistickú dopravu, do ktorého som pozval Cyklokoalíciu, v podstate to bol váš nápad, keď to tak poviem, pretože som si pýtal pripomienky k svojmu volebnému programu. Vy ste povedali, urobte poradný orgán, v ktorom aj my budeme môcť pracovať. Takéto niečo sme spolu založili a začali sme meniť ten priestor, v ktorom žijeme a myslím si, že sa nám niečo podarilo urobiť vďaka tomu, že sme našli pochopenie u poslancov, tak ako to povedal pán poslanec Nesrovnal, navýšili sme rozpočet a dokázali sme začať budovať nové cyklotrasy, vyznačovať a opravovať staré cyklotrasy. Jednoducho zlepšovať pohyb pre cyklistov najmä tým, že prepojíme existujúce cyklotrasy. A bavili sme sa stále o tom spoločne v rámci tej komisie, myslím si, že sme posunuli ten problém kúsok ďalej, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. To znamená, že máme ešte, čo robiť. Z tohto pohľadu ani ja nie som spokojný, ale myslím si, že za štyri roky sme naštartovali a ukázali sme ako sa to dá a mali by sme v tom pokračovať.

Malý : Ďakujeme, ja by som teda doplnil, že ani my, Cyklokoalícia, nie sme spokojní, ale teda teší nás, že vlastne všetci prítomní kandidáti vyjadrili tú energiu tento problém, tento stav ďalej riešiť a zlepšovať. Dobre, padli tu už nejaké peniaze, takže ja by som sa hneď začal venovať tým peniazom, lebo tak kvôli peniazom ste tu všetci, nie? :)

Peciar : Ja som tu kvôli bicyklu.

Malý : Už v roku 2011 sme predložili petíciu za päť percent sumy z rozpočtu na dopravu mesta Bratislava, na cyklodopravu, že z toho čo ide na cesty, aby išlo aspoň päť percent na cyklistov. A motivácia bola taká, že ak chceme mať päť percent pre cyklistov, mali by sme im venovať aspoň päť percent peňazí, ale, keďže je tam samozrejme ešte sú resty, my sme možno tých dvadsať rokov nebudovali žiadne cyklotrasy, malo by to byť viac, ale teda uskromnili sme sa a povedali sme si päť – päť. Takže, koľko je to teraz? Pohybovalo sa to v rokoch 2011-2014, začali sme tridsaťtisíc, to bolo také núdzové zvýšenie z nuly na tridsaťtisíc a ďalší rok to bolo štyristotisíc, ďalší rok šesťsto a teraz zase štyristo. Takže otázka: „Koľko si myslíte, že by ste vedeli vyčleniť prvý, druhý, tretí, štvrtý rok z rozpočtu na dopravu, na cyklodopravu.“

Ftáčnik: Ja chcem upresniť tie čísla, pretože keď si zoberiete mesto, ktoré v roku 2010 otvorilo účtovné knihy a našlo tam dlhy na meste a mestských organizáciách za 259 miliónov eur. To je zhruba 120 percent bežných príjmov mesta, tak sme zistili, že sme v Grécku, že sme na ceste, ktorá sa nedá riešiť tým, že budeme si brať ďalšie úvery, že budeme navyšovať zadlženie mesta, ale začali sme ho znižovať. Znížili sme ho za štyri roky, podporou poslaneckého zboru o 73 miliónov eur, čiže 28 percent sme znížili dlhy mesta, ktoré ešte stále nie sú za vodou, ešte stále máme tie dlhy dostatočne veľké a keď spočítam tie 4 čísla: 31 tisíc, 495 tisíc, 776 tisíc a 441 tisíc, ktoré išli na cyklistickú dopravu za tie 4 roky, tak vychádza to zhruba na 1,5 milióna, čo je najväčší priestor, ktorý sme vytvorili pre jednu aktivitu v meste, lebo skúšali sme za naše peniaze opravovať sociálne zariadenia, opravili sme 2,  opravili sme 2 základné umelecké školy, napriek tomu šetreniu, napriek tomu odlžňovaniu mesta, ale keďže sme sa zhodli na tom, že cyklodoprava je naša priorita, dali sme na ňu maximum toho, čo sme mohli a čo sme vedeli z toho rozpočtu vyčleniť.  Takto to vnímam, čiže 1,5 milióna je najväčší priestor, ktorý sme jednej aktivite, jednej priorite mesta dali. Myslím si, že z hľadiska tých 4 rokov sme urobili, čo sa dalo. Koľko to bude najbližšie 4 roky, ja by som chcel, aby sme sa priblížili minimálne k tým 700 tisíc, možno miliónu. Musím povedať, že keď sme toto povedali iným mestám, ktoré sú v Českej republike, ale aj v Rakúsku, tak uznanlivo kývali hlavou a hovorili, no slušné. Pohli ste sa výrazne v podpore cyklistickej dopravy. Áno, nie je to 5 percent, to by bolo nejakých 2,5 milióna, na to jednoducho toto mesto nemalo a myslím si, že ani v najbližších 4 rokoch nebude mať.

Peciar : Pán primátor, otázka bola percentuálna, nie koľko peniažkov, ale percentuálne koľko z rozpočtu dopravy by ste chceli venovať na rozvoj cyklodopravy, nejde teraz že o koľko navýšiť rozpočet, že o milión, tak 5 percent z toho. Čiže k tomu bola venovaná aj tá petícia a to aký ste dostali potlesk na medzinárodnej konferencii v Eurocity bolo kvôli tomu, že ste povedali, že prišli cyklisti, že chcú 5 percent, spravili petíciu, ktorú sme vám odovzdali v roku 2011 pri ETM a vy ste povedali, že oni chceli 5 percent, tak my sme si povedali, že im tých 5 percent dáme, čiže momentálne ani čo ste teraz povedali, tých 700 tisíc stále tých 5 percent nie je a otázka je percentuálna. Jasné, viem, že v akom stave bola Bratislava, to všetci, ale vyslovene percentuálna otázka.

Peciar : Dobre, pošleme ďalej kandidátom.

Dragun : Ďakujem, ja si myslím, že okrem klasického rozpočtu, ktorý je na dopravu, Bratislava má jedno zlaté vajce, ktoré sa volá Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorej každý rok plynie do rozpočtu istá dividenda, ak sa nemýlim, tak BVS by mala mať celkovú dividendu zhruba 2,7 milióna a z toho 1 milión by mal ísť do mestského rozpočtu, a tak ak sa nemýlim v roku 2012 tých 495 tisíc euro, peniaze, ktoré boli vyčlenené z rozpočtu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti teda z dividendy a tie peniaze, ja si pamätám, lebo som pracoval v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mali byť prioritne určené na vybudovanie cyklochodníkov na Devínskej ceste nakoľko mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že cyklotrasa nepovedie cez Sihoť. Tiež si myslím, že okrem určitého percenta a z rozpočtu mesta je veľmi populistické povedať, že „Áno, keď sa stanem primátorom, dám tých 5 percent.“ Ale myslím si, že pokiaľ bude mať stále Bratislava dividendu v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti časť tejto dividendy spolu s rozpočtom by mala byť určená na rozvoj cyklistickej dopravy.

Kratochvílová: Ja by som rada povedala, že je, alebo bola by som rada keby 5 percent ľudí cestovalo do práce alebo hocikde na bicykloch. Čo sa týka budovania cyklistických trás, k tomu by som chcela povedať, že možno netreba venovať až tak veľa peňazí do nových investícií, ale budovať alebo teda skvalitňovať tie cyklistické trasy alebo tie komunikácie, ktoré máme. Lebo častokrát sa stáva, že idem po vyznačenej cyklistickej trase, sú tam diery alebo prechádzam cez koľajnice, ktoré sú rozbité, takže nie je to len o tých prvotných investíciách, ale tak spolieham na vás, 5 percent.

Nesrovnal : Ďakujeme, ja som predseda Finančnej komisie mesta a túto diskusiu o tom aká vysoká čiastka na cyklodopravu sme mali v tom roku 2011 a ako som povedal podarilo sa nám presadiť to prvotné veľké zvýšenie na pol milióna a bolo to teda proti odporu mesta a bola to veľká politická diskusia. Nakoniec sa to podarilo, čo som rád. Ale jedna vec je absolútna čiastka peňazí alebo percento, a druhá vec je, čo s tými peniazmi dokážeme urobiť. Pretože darmo my budeme mať vyčlenené státisíce eur, tento rok to je 700 tisíc, keď ich nemáme, kde použiť. A to je otázka menežmentu, my ako poslanci sme spravili to, čo sme mali, vyčlenili sme peniaze, navrhli sme cyklotrasy, ja sám som navrhol cyklotrasu na Jelačičovej, dokonca som spolupodpísal bikesharing, aby sa to pohlo, aby to malo aj politickú podporu. Na druhej strane vidím, že menežment výstavby tých cyklotrás ide tak pomaly, že nakoniec sa tie peniaze prenášajú z roka na rok, pretože sa nemajú, kde použiť. A potom samozrejme mesto hľadá rôzne iné možnosti využitia tých peňazí a poslanci alebo aj úradníci podliehajú pokušeniu tie peniaze zobrať a dať ich na iné projekty tak ako sme to videli tento rok a pán primátor vy hovoríte, že ste otvorili účtovnú knihu v roku 2010 a pozreli ste sa do nej. Nezavádzajte takto verejnosť, lebo vy ste boli starosta najväčšej mestskej časti- Petržalka, vy ste boli člen Mestskej rady, vy ste boli mestským poslancom, vy ste veľmi dobre vedeli aké to mesto má postavenie a vy ste stále za to spoluzodpovední, takže nehovorte, že ste boli úplne prekvapení, keď ste prišli do kancelárie a nevedeli ste, a vedeli ste, čo tam je a teraz nehovorte ľudom, že ste nevedeli.

Ftáčnik : Tak na toto musím reagovať, lebo toto je taká typická politická kampaň. Pán poslanec, vie každý náš poslanec mestského zastupiteľstva  alebo môže ovplyvniť výsledok hospodárenie alebo vie ako sú knihy?

Nesrovnal: Veď nám to každé zastupiteľstvo pripomínate.

Ftáčnik : To ja teraz robím, ale tak sa to vtedy nerobilo a ja musím pripomenúť, že tu vládli ľudia, ktorých ste vy podporovali, ktorí robili zvlčilé rozhodnutia v tom zastupiteľstve a ktorí zadlžili toto mesto hrozným spôsobom, pretože neboli schopní reagovať na krízu. To si ešte možno povieme v inej debate, sem to nepatrí, ale nerobte mňa za to zodpovedným, ja som na to 4 roky upozorňoval,  na to 4 roky upozorňoval ako opozičný poslanec, čiže toto si ako vyprosím od Vás. Chcem povedať že v roku 2014 ste to boli vy, koalícia, ktorá vládnete v mestskom zastupiteľstve, ktorá znížila peniaze na cyklotrasy. Napriek tomu, že sme pripravili dostatok projektov na rok 2014, aj projektových dokumentácií, lebo sme si uvedomili, že treba mať istý predstih. Každý z vás asi rozumie tomu, že keď mám peniaze nemôžem zajtra stavať cyklotrasu. Niekto musí tú cyklotrasu nakresliť, treba vysporiadať pozemky, schváliť projekty na Stavebnom úrade a potom sa dá stavať. Že my sme sa v tých rokoch 12 a 13 sústredili na to, aby sme si pripravili tie úseky, vysporiadali, naprojektovali, mali sme dostatočne veľký zásobník aj ho máme, prišli sme s návrhom na rozpočet 640 tisíc a skončilo to na 440 tisíc. Aj vy ste za to hlasovali pán poslanec, bolo kde dať tie peniaze, bolo kde. My máme návrhy, dneska ideme do zastupiteľstva na september s cyklotrasou Rendez – Vajnory, ktorá je pripravená, ktorá sa dá stavať a ktorá si vyžaduje 170 tisíc. Vedeli by sme tie peniaze použiť, lebo sme mali dostatočný zásobník, len vy ste uprednostnili iné priority, čo ja rešpektujem. To je presne úloha poslancov, ale potom nehovorte, že my sme teda všetko chceli, len nemáte dosť projektov. V tejto chvíli máme, ale nemáme na rok 2014 dosť peňazí, čiže niektoré projekty nám skĺznu do roku 2015, taká je realita.

Peciar : Okey, ešte tu máme jednu reakciu.

Kratochvílová : Ja by som chcela zareagovať. Mesto teraz opravovalo Záhradnícku ulicu, robilo tam nový povrch. Ja si myslím, že s pomerne málo, alebo pri minimálnych nákladoch, možno pri žiadnom navýšení nákladov sa tam cyklistická trasa mohla vyznačiť, takisto sa tam mohli urobiť bezbariérové úpravy, je to riadny kus komunikácie, ktorý sa vrátil zase na automobilovej doprave. Žiadnu inú alternatívu ste neponúkli a pri tom to bola úplne jednoduchá vec.

Ftáčnik : Ja na to zareagujem, toto bolo rozhodnutie poslancov, poslanci si na tento rok schválili priority, na ktoré určili konkrétnu pevnú sumu, ktorú mali k dispozícii. Povedali, my chceme opraviť povrch Záhradníckej. Rozhodli, že to bude Záhradnícka, 49 tisíc, traja sa spojili, alebo štyria, tie peniaze išli na povrch cesty, lebo tak rozhodli poslanci.

Peciar : Okey, ja by som prešiel k ďalšej otázočke, tento raz asi skorej, a možno aj na všetkých, „Aké konkrétne sľuby o cyklodoprave máte v programe? Koľko kilometrov, ktoré konkrétne cyklotrasy.“ Keďže sme si samozrejme pozreli vaše webstránky a prezentácie, tak od súčasného primátora je tam samozrejme zhodnotenie tých 4 rokov, úplne logicky. Ale pri ďalších toho tam až tak veľa nie je, tak prosím využite túto možnosť a skúste nám predstaviť vašu víziu, v krátkosti samozrejme, skúste skorej najkonkrétnejšie, nie že iba deklarujeme podporu a podotázka k tomuto: „Máte v tíme nejakého experta na udržateľnú dopravu, verejnú dopravu a cyklodopravu?“ A menovať poprosíme, ďakujem.

Nesrovnal : Tie priority, ako som povedal, ja sám každý deň jazdím na bicykli, takže vidím tú situáciu aká v Bratislave je a rozhodne nemôžem povedať, že sme sa niekam posunuli. Stačí sa ísť tadiaľto prejsť po Špitálskej a dojdete tam na križovatku, na Americké námestie, kde vás buď zrazí auto, alebo keď vás nezrazí auto, tak vás prejde električka. Tam pán primátor môžete vyskúšať bicykel. Ale chcem, treba dokončiť historický okruh po meste, treba dokončiť radiály- Ružinovskú, Vajnorskú, vlastne na všetky strany. Treba spojiť Bratislavu s Malými Karpatmi, to znamená spojiť mestské cyklotrasy s tými krajskými, cez Mlynskú dolinu, cez Ahoj a Peknú cestu, treba aktívne pracovať s Krajským dopravným inšpektorátom. Keby som sa stal primátorom, tak tam pôjdem, prestanem sa tváriť, že sa ma to netýka. Tam musia chodiť mestskí úradníci, aj ja tam pôjdem a budem tam sedieť dovtedy kým to tí chlapci nepodpíšu, tie cyklotrasy. Keďže takto to ďalej nejde, aby ste si, aby si mesto pinpongovalo s Krajským dopravným inšpektorátom materiály, dopisy a nakoniec sa nič nedeje, stojí to všetko na tom a nevedia sa dohodnúť. Ale nielen  nakoniec na dopravný inšpektorát, ale za ministrom vnútra a za ministrom dopravy, to bude prvá vec kam pôjdem. Takže ešte aby som sa vrátil, treba aj ten plán týchto cyklotrás, čo ste vy spravili, Cyklokoalícia, treba aby sa stal súčasťou územného plánu mesta Bratislavy.

Peciar : Ešte toho experta Vás poprosíme.

Nesrovnal : Ja spolupracujem s viacerými expertami, ktorí sú verejnosti známi, ale nechcem tie mená hovoriť tu, ale sú to ľudia, ktorí sa venujú verejnej doprave dlhodobo profesionálne či už na Slovensku alebo v zahraničí.

Peciar : A tie mená sú tajné alebo nechcete, prečo nechcete povedať.

Nesrovnal : Tak profesor Kováč, profesorka Vítková, pán Kugla, pán Šimko z Viedne, pán Peter Gero, však aj s tebou sa bavíme, mimochodom predložili sme ten plán, alebo pripravujeme ten plán a dúfam, že to teda magistrátni úradníci do tohto zastupiteľstva predkladajú ako sme im to uložili – plán “kompletných ciest”,  to je veľmi dobrý nápad, ktorí ste mali a ktorí sme posunuli z komisie ďalej a aby sa pripravoval ako má vyzerať jedna bratislavská ulica, verejný priestor z hľadiska auta, z hľadiska pešieho, z hľadiska bicyklistu a verejnej dopravy. Takže spolupracujeme aj s vami, takže to je naširoko rozložené aj s Cyklokoalíciou, s Pedálom a s ďalšími občianskymi združeniami. Takže do toho môjho programu prúdia myšlienky zo všetkých úrovní a strán.

Peciar : Ďakujem pekne. Chcel by som vysvetliť, kompletné ulice fungujú, napríklad vo Viedni, v Anglicku a všelikde inde, znamená to asi toľko, že každá jedna ulica, ktorá sa rekonštruuje alebo buduje sa nová, tak musí mať chodníky pre chodcov, bezbariérové, musí mať cyklistické spojenie, čiže cyklopruh. A až na poslednom mieste v plánovaní je v zásade autodopravný pruh. Čiže ide sa od najslabšieho účastníka, aby sa bezpečne mohol prepraviť po tej ulici.

Malý : Preto sa to volá kompletná ulica, lebo všetci tí účastníci, aj auto, aj cyklista, aj chodec, aj chodec s nejakým postihnutím si tam nájdu cestu.

Peciar : Poprosíme Vás.

Kratochvílová: Áno, to ste mi tak trošku nahrali, lebo o tom som chcela tiež hovoriť, rekonštruujú sa v Bratislave ulice, teraz nebudem sa vracať k Záhradníckej, ale robili sa nové dopravné úpravy aj na Radlinského ulici, pripravuje sa rekonštrukcia Štúrovej ulice a bohužiaľ práve to, čo ste vy teraz práve pomenovali, tam nie je zohľadnené. Komplexná ulica, tá fungovať nebude, lebo tam nie sú dostatočné priestory pre chodcov, nie sú tam dostatočné zastávkové priechody a bohužiaľ pri projektovaní týchto ulíc sa veľmi ustupuje automobilovej doprave. Takže to nie je správna cesta, a práve tu sa míňa veľa peňazí, takže hovoriť o tom, že koľko percent financií z mestského rozpočtu, respektíve z dopravy dať na cyklistickú dopravu, pri tomto by sa dalo šetriť, lebo následne riešiť cyklistickú dopravu je samozrejme oveľa ťažšie. Čo sa týka rozvoja cyklistickej dopravy, si myslím, že by bolo treba riešiť v prvom rade takú integráciu cyklistickej dopravy do všeobecnej dopravy a vzájomne sa vychovávať k tolerancii, čiže chodec versus bicykel, automobil versus bicykel, lebo dochádza k mnohým stretom týchto rôznych účastníkov dopravy a myslím si, že prvé, čo treba urobiť, teda si na seba vzájomne zvykať a čo sa týka budovania nových cyklistických trás, tak myslím si, že STARS má vypracovaný plán cyklotrás, takže v tom treba pokračovať, vzájomne konzultovalo určite aj s vami. A ešte jedna otázka bola s kým, tak ja by som rada spolupracovala s vami.

Peciar : Konkrétne so mnou alebo s Cyklokoalíciou.

Kratochvílová : Konkrétne s vami a s Cyklokoalíciou.

Peciar : Cyklokoalícia ďakuje ;)

Dragun : Ďakujem, medzi takú základnú prioritu mesta by mal byť určite dobudovanie cyklotrasy na Devínskej ceste bez ohľadu na to, kto sa stane z nás primátorom a myslím si, že tieto dôvody by mali prejsť nakoľko veľmi veľa obyvateľov Bratislavy a okolia cestuje teraz smerom na Cyklomost slobody a už naozaj od roku 2010 sa hovorí o dobudovaní tejto cyklotrasy cez Sihoť, teraz po Devínskej ceste, takže myslím si, že teraz by mala byť jedna z priorít mesta a taktiež samozrejme prepojenie všetkých radiál smerom do centra mesta nakoľko sa tu stretáva najväčšie množstvo ľudí a ten tím odborníkov sú ľudia okolo pána inžiniera „nezrozumiteľne“.

Peciar : Ďakujeme.

Ftáčnik : Ďakujem pekne, takže ja zareagujem na to, že je tam v tom mojom programe Devínska cesta, takže to je problém, ktorý treba zvládnuť. Je to medzinárodná cyklotrasa, keď k nám prídu cykloturisti z Rakúska, tak musia byť v šoku, keď prechádzajú po Devínskej ceste, kde je problém sa dostať s bicyklom a pomestiť sa aj s autami, čiže toto je priorita, viete, že stála 5,5 milióna. Ten prvý odhad, ktorý sme mali nakreslený, tak by to malo ísť segregovane od Devínskej cesty na pilónoch a podobne, to sa ukázalo ako nereálne. To som povedal, že 5,5 milióna v mestskom rozpočte nie je a pravdepodobne ani nebude. Máme urobený projekt, ktorý bude stáť podstatne menej, niečo do asi 1,2 maximálne 1,5 milióna. To je zvládnuteľné, to sa na etapy dá postaviť, máme to presne etapizované. A potom to, čo tu zaznelo spojiť všetky veľké mestské časti s centrom mesta a v podstate sa držať  plánu, ktorý ste predložili vy ako Cyklokoalícia, o ktorom spoločne diskutujeme. Chcem tu nahlas pripomenúť, že úlohou mesta je budovať, takzvané hlavné cyklotrasy. Tie, ktoré sú v územnom pláne, to znamená je rezervované, že tadiaľto by mala ísť cyklotrasa. Nie so všetkým sme spokojní, o tom sme spolu na Cyklokomisii diskutovali, čiže treba zmeniť územný plán, preto sme teraz predložili dokument do mestského zastupiteľstva, ktorý sa volá Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy. Má to byť taká osnova, na ktorej by sa ten ďalší vývoj dal postaviť, ale aj zmeniť územný plán, čiže chceme obstarať územný generel cyklistickej a pešej dopravy ako podklad pre zmenu územného plánu, kde sa zakotví, že tadiaľto budú cyklotrasy. Filozofia, ktorú sme uplatňovali v tomto období je, bola prepájať cyklotrasy, lebo niektoré sme mali, ale oni začínali a končili nikde, čiže prepájanie je dôležité, nielen budovať radiály, vám sa opticky môže zdať, že to nič neprinesie, ale aj malý úsek môže vyriešiť to, že existujúce trasy dostanú zmysel a budú sa dať lepšie používať. Keď hovoríme o tom, že kto by to mal byť, tak ja považujem za základný priestor práve Cyklokomisiu, kde sedia zástupcovia samotných cyklistov, to je pre mňa Cyklokoalícia, z môjho tímu je to Michal „nezorzumiteľne“, ktorý sa tejto téme venuje a o ktorom si myslím, že by mal mať ešte možno silnejšie postavenie, je to STaRZ, s ktorým má vybudované štruktúry na to, aby vedel potom menežovať tú praktickú stránku veci. Zamestnal som pána Attilu Eršeka, ktorý pracuje na STaRZe a špeciálne sa venuje riešeniu cykloprojektov. Toto sú ľudia, ktorí by s tým prichádzali do styku.

Kratochvílová : Ja som ešte chcela doplniť, my sa tu vlastne, neviem či všetci rozumieme, ale hovoríme teraz všeobecne o cyklistických trasách na území Bratislavy, ale treba rozlišovať čo sú turistické cyklotrasy a čo sú cyklotrasy, alebo teda trasy na bicykli do práce, do mesta.

Peciar : „nezrozumiteľne“, to bolo povedané asi k tej Devínskej ceste, taktiež my v Cyklokoalícii si myslíme, že treba budovať cyklotrasy formou takého pavúka od centra ďalej a Devínska cesta, keby mala zhltnúť celý ten rozpočet, keby náhodou bolo 5 percent z rozpočtu na dopravu, tak asi nestojí za to a za to by sa dalo asi vybudovať oveľa viac v širšom centre mesta. Ešte dve čísla, aby sme si uvedomili, čo pred nami stojí. Mesto plánuje, alebo mesto má deväť okruhov, pokiaľ sa nepletiem deväť okruhov a do dvadsať radiál. To je presne ten pavúk, ktorý som povedal, že treba postupne budovať a spájať.

Malý : Áno ďakujeme, samozrejme ja ešte tak pre doplnenie, bavili sme sa o tom aj na Cyklokomisii, že čiastočne tá Devínska cesta by sa mala budovať aj z európskych peňazí a teda dúfame, že by nemala zhltnúť celý rozpočet. Myslím, že to nikto z kandidátov nenavrhol, ale to len na upresnenie. Ja mám teda takú doplňujúcu otázku: „O koľko viac si trúfate vybudovať cyklotrás ako sa vybudovalo teraz.“

Nesrovnal : No tak ja si „nezrozumiteľne“ ako s tým rozpočtom, to číslo samo o sebe hovorí málo, o koľko kilometrov. Ja si myslím, že sa to musí stať priorita mesta, skutočná. To znamená, že primátor sa do toho musí pustiť a primátor musí ísť na Dopravný inšpektorát a primátor sa musí politicky zastúpiť a potom sa to rozbehne, lebo samozrejme treba vziať aj tie mechanizmy byrokratické na magistráte, aby sa aj „nezrozumiteľne“ menežmentu, ktorý proste Bratislava nezvláda  a podporuje nový.

Kratochvílová : Tak neviem, že o koľko viac, tak to by som si netrúfla odhadnúť, ale bola by som rada, keby sa, sa opakujem, cyklistická doprava integrovala do normálnej dopravy, minimálne v tých zónach 30, ktoré tu v Bratislave v centre máme a myslím si, že tam polovicu „nezrozumiteľne“ vybudovania ďalších trás, ale ja si netrúfnem teraz odhadnúť čísla.

Dragun : Taktiež naozaj je ťažké povedať konkrétne číslo, uvidíme ako sa bude vyvíjať mestský rozpočet, koľko peňazí prispeje do rozpočtu aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, ale záujmom mesta určite by malo byť, rozvíjať a opravovať existujúce cesty, aby sa nestalo, že by sme mali takú cyklotrasu ako je na Trenčianskej ulici, že máme parkovisko a vedľa toho cyklotrasu, čiže naozaj koncepčne riešiť všetky trasy, ktoré sú v meste.

Ftáčnik : Ja to poviem tak trošku úsmevne. Ja som pred štyrmi rokmi zavesil v meste billboard, ktorý znel, že postavím štyri nové cyklotrasy. Dnes tvrdím, že sme urobili 27 projektov, ktoré zmenili fungovanie cyklodopravy. Ja si myslím, že nejde vždy len o kilometre, ak urobíte prepojenie dvoch cyklotrás, ktoré je nutné prepojiť možno 200 metrami, ale zrazu sa to stane zmysluplným celkom, tak to má väčšiu hodnotu akokeby ste postavili niekde prázdny úsek, alebo teda nový úsek na úrovni piatich kilometrov, čiže ja by som to nemeral iba kilometrami. Mám pocit, že pred štyrmi rokmi som tomu podstatne menej ako sa tomu rozumiem dnes. A netrúfam si povedať, ani to nenapíšem do volebného programu, že toľko kilometrov, jednoducho zoberme si mapu, toho pavúka, povedzme si, čo je dôležité z pohľadu cyklistov, vás ktorí používate bicykel a poďme to riešiť. Je pravda, že narážame, toto spomínal pán poslanec Nesrovnal opakovane, na stanoviská polície, ktorá s vaším projektom musí súhlasiť. Napríklad, projekt protismerky, ktorý sme spravili na Medenej, niekoľko mesiacov sme vysvetľovali policajtom prečo to treba urobiť, prečo tá skúsenosť funguje vo Viedni a prečo by mohla fungovať aj u nás. Čiže to myslenie sa tiež mení, už dnes mám pocit, že máme tých policajtov viac na svojej strane ako sme ich mali pred štyrmi rokmi, lebo lepšie rozumejú tomu, prečo je nutné v meste rozvíjať cyklodopravu. Už len fakticky poviem, možno to tu ešte dnes večer zaznie alebo nie, ale podľa meraní Cyklokoalície sa zdvojnásobil počet cyklistov v Bratislave, to je podľa mňa dobré znamenie, napriek všetkým problémom s infraštruktúrou, s nedobudovanými cestami a podobne, je tých cyklistov viac a to je tá dobrá cesta.

Peciar : Čo sa týka protismeriek, dosť veľa je ich už, myslím si, že už aj vyše roka leží na stole Starého mesta, neviem presne v akom je to stave. To je iba tak pre informáciu. Ale neviete nejak odpovedať tak dostatočne radikálne, toto je všetko v poriadku, ale my vieme, že o koľko by sme to mali spraviť. Mali sme možnosť stretnúť sa s jedným pánom z Dánska, priamo z Kodane, ktorý nám povedal, že okey, keby som ja mal robiť víziu nejakému primátorovi na Slovensku, tak by to mal spraviť tak, že prvý rok radikálne riešenia, všetky pruhy podfarbiť, najviac peňazí napumpovať do cyklodopravy, lebo veľa ľudí bude nahnevaných, zruší sa im veľa parkovacích miest, urobí sa to formou cestnej diéty, lebo iná forma nie je. Čiže prvý rok budú nahnevaní, ale za tie tri roky, keďže je dokázané, že s prínosom cyklistickej infraštruktúry, ten počet cyklistov rapídne stúpa, za tie tri roky, keď bude mesto zelenšie, tak uvidia všetci aj voliči, že áno malo to zmysel. Čiže odporučil nám radikálny prístup ku kompletnému podfarbovaniu cyklotrás, nie piktogramov a čo najviac obmedziť autá, čo môžem potvrdiť, akurát som sa včera vrátil z „nezrozumiteľne“ a keď pôjdeme tým smerom, ktorým momentálne v zásade ideme, tak to tu bude úplné peklo, aby so to nedal iba do takej pozitivistickej veci a moja ďalšia otázka: „Ako ideme teda riešiť parkovanie v Bratislave.

Nesrovnal : K tomuto som sa práve natiahol, lebo si povedal jednu veľmi dôležitú vec- parkovacia politika je síce o parkovaní. Naše mesto je jedno z mála miest, ktoré umožňuje autám alebo vodičom parkovať na chodníkoch. To je tiež špecifika, ktorá nie je taká, s ktorou by sme sa mohli chváliť, a treba na tom pracovať. To nie je čisto vec iba mesta, je to vec zákonodarného zboru aj vlády. Ja si myslím, že tu by malo byť mesto aktívnejšie, nestačí iba poslať niekomu nejaký dopis alebo podpísať petíciu, že som za zrušenie parkovania, lebo to je taký aktivistický postoj, ale od mesta alebo od primátora sa čaká riešenie. To znamená, že buď som za parkovanie na chodníku alebo nie som za parkovanie na chodníku, a keď nie som, tak čo navrhujem. Druhá vec je parkovacia politika, prešli štyri roky a my sme len na začiatku, podľa mňa takto to ďalej nejde, tú parkovaciu politiku treba zaviesť, len musí byť jednotná na celé mesto. Ja som ju podporil, napriek tomu to neprešlo, pretože mnohí poslanci aj starostovia mali oprávnený pocit, že zavádzame iba represie bez toho, aby sme tým vodičom ponúkli nejakú alternatívu vo forme hromadnej dopravy, kvalitnej. To je, ale na úplne inú tému, na celovečernú diskusiu „nezrozumiteľne“ hromadnej mestskej dopravy, o ktorý sme prišli alebo prichádzame. Takže parkovacia politika a parkovanie na chodníku súvisia úplne veľmi konkrétne a úzkostlivo s cyklodopravou a bez ich riešenia nebudeme tam, ani v tej Kodani, ani v tej Viedni, ani s tými podfarbenými cyklopruhmi.

Peciar : Ďakujem.

Kratochvílová : Ja k tej vašej poznámke, že na Starom meste ležia projekty, projekty dopravného značenia schvaľuje „nezrozumiteľne“ orgán, to je Magistrát spolu s políciou. A tá protismerka, ktorá bola teraz vyznačená na Medenej ulici, tak to je ulica v správe mestskej časti, ale schvaľovali to tieto dva orgány. To je len na upresnenie. Čo sa týka parkovania alebo respektíve priestoru na uliciach, tak áno Zákon o cestnej premávke hovorí o jeden a pol metra, je to v rozpore s normou, čiže ja som toho názoru, že ten jeden a pol metra na chodníku pre chodcov nestačí a určite to nestačí na chodník, kde je intenzita chodcov vyššia, alebo teda vysoká, alebo teda vyššia stačí. Takže, čo sa týka parkovania, áno mesto by malo mať jednotnú parkovaciu politiku, mal by byť založený systém, ktorý bude môcť alebo v nejakom čase môcť prijatý a ktorákoľvek mestská časť, podľa toho ako vyhodnotí situáciu tej svojej mestskej časti. Takže tam máme asi jednotný názor. No a ten mestský uličný priestor ako by mal vyzerať?! No určite by mal vyzerať trošku inak ako vyzerá teraz. Po ulici by sa nám malo dať chodiť slobodne, mal by tam byť priestor na stromy, na tieň, samozrejme na bicykle, na posedenie, na stretávanie sa, čiže takto by mali vyzerať tie mestské ulice.

Peciar : Ďakujeme.

Dragun : Myslím si taktiež, že mesto by malo mať jednotnú parkovaciu politiku, bez ohľadu toho ako sa k tomu stavajú niekedy mestské časti a taktiež si myslím, že mesto v spolupráci či už s developermi alebo s mestskými časťami by malo začať aktívne, hlavne na sídliskách budovať jednotné parkovacie domy. Mám skúsenosť z Petržalky, konkrétne z Bulíkovej ulice, že už asi desať rokov je tam rozostavaný parkovací dom, kde mali byť súkromné garáže a teraz je tam v podzemí, „nezrozumiteľne“ dve poschodia rozostavané. Doteraz je tam prázdna stavba, čiže mesto by malo aktívne s mestskými časťami pristupovať k takýmto objektom a skúšať v spolupráci s developermi dobudovať tieto parkovacie domy, stavať nové parkovacie domy.

Peciar : Ďakujeme.

Ftáčnik : Ja spomeniem tu iniciatívu, ktorá tu už zaznela. My sa snažíme ako mesto zmeniť zákon, v tom zmysle, aby neplatilo, to že ak jeden a pol metra, tak autá môžu stáť na chodníku. To nie je mesto, ktoré umožnilo stáť na chodníku, to urobil zákonodarca, podľa nášho názoru to nebol šťastný krok, pretože obmedzujeme tým chodcov, obmedzujeme každého, kto chce využívať chodník, čiže malo by sa parkovať iba tam, kde sa vyznačí parkovanie, kde ten chodník je naozaj dostatočne veľkoryso riešený a kde bude vyznačené parkovacie miesto, niekde to môže byť riešenie, ale princíp, že môžem parkovať hocikde, lebo tam zostalo jeden a pol metra, ten sa nám nepáči a snažíme sa ho zmeniť. Nie sme zákonodarný zbor, pán poslanec, keby vás zvolili do funkcie primátora, tiež na to prídete, že to nie je také jednoduché, že zákonodarný zbor má vlastný pohľad na vec a v tomto prípade drží stranu autám, a nie cyklistom, nie peším, jednoducho takým spôsobom to prijali. Snažíme sa to zmeniť a myslím si, že sa to stane, ak na to vytvoríme dostatočný tlak. Žiaľ stalo sa to, že nás nikto zo slovenských miest v tomto nepodporil a neotvorili sme to ako tému, ktorá by bola aktuálna na prerokovanie v parlamente. To je jedna otázka. Čo sa týka parkovania, Bratislava je jediné mesto v Európe, hlavné mesto, ktoré nemá prijaté zásady parkovania. Preto to tu vyzerá tak ako to tu vyzerá. Musím povedať, že aj z krajských miest slovenských sme už skoro posledný. Všetky krajské mestá zaviedli parkovaciu politiku bez kriku, bez ničoho. Ľudia sú si vedomí toho, že sa to nedá urobiť bez toho, aby sa zaviedli poplatky, že regulovať parkovanie sa dá len poplatkami. My máme pripravenú a schválili sme v zastupiteľstve v roku 2012 parkovaciu politiku, ktorá zvýhodňuje Bratislavčana. Ak je obyvateľom mesta, má mať zvýhodnené  parkovanie tam, kde býva. To znamená, tam nemá mať problém násjť si miesto, aj keď nevieme každému zaručiť miesto pred jeho domom, pretože sídliská sa stavali tak, že na päť bytov bolo postavené jedno parkovacie miesto. Také boli normy za socializmu, dnes bojujeme s tým priestorom a nevieme zaručiť každému to, že si uvidí na svoje auto a bude stáť rovno pri svojom dome. Parkovacia politika podľa všetkých odborníkov má obmedzovač dopy, to čo robia v Kodani, každoročne v centre mesta zrušia niekoľko parkovacích miest, aby do centra Kodane chodilo menej áut. Aby tam ľudia prišli verejnou dopravou, bicyklom alebo peši. To je politika, ktorú si myslím, že by malo sledovať aj mesto. To znamená, nastaviť veci tak, že áut už máme v Bratislave dosť, máme ich viac na tisíc obyvateľov ako Viedeň. To znamená, mali by sme začať uprednostňovať iné druhy dopravy a premietnuť to aj do parkovacej politiky. Verím, že sa nám prihlási niekoľko tisíc obyvateľov na trvalý pobyt, ktorí tu výhodu budú mať rezidenti, teda trvalo bývajúci v Bratislave, ktorí ju využijú a myslím si, že mesto môže priniesť aj ďalšie finančné prostriedky. Všetko to, čo mesto zarobí na parkovacej politike, by malo venovať na budovanie parkovacích miest, tam kde chýbajú a na podporu verejnej dopravy, prípadne cyklodopravy.

Peciar : Myslím, že to je veľmi krásne heslo do volebnej kampane takej trvalo udržateľnej, že každý rok zrušíme nejaké parkovacie miesta, mne sa to osobne páči, ale neviem či by s tým nejaký kandidát uspel. Každopádne z hľadiska rozloženia politického spektra, pán primátor vy máte najbližšie k tomu, aby ste legislatívne vedeli zapôsobiť na zrušenie toho jeden celá päť metra, ktorý je fakt naozaj nonsens a myslím si aj, že kandidáti a spoludiskutujúci súhlasia s parkovacou politikou, lebo boli asi súčasťou jej vytváranie, ktorá bola predložená, ktorá v zásade neprešla. Možno, že na nejaké drobnosti, ale myslím si, že neprešla. Ešte sekundu Mišo pred tvojou otázkou, ak tu je náhodou nejaká otázka z publika už teraz?

Divák: Ja len na doplnenie, parkovacích miest na bicykle je dosť a dokonca tam nebývajú ani zápchy, aspoň som o tom teda nepočul a to počúvam pravidelné rôzne rádiá a dopravné servisy.

Malý : Čiže priestor na vaše otázky.

Peciar : Ešte tu je najprv jedna reakcia.

Kratochvílová : Ja som chcela zareagovať na to, že nemáme parkovaciu politiku, takže nevieme regulovať to parkovanie akoby sme chceli, ale regulovať priestor na uliciach vieme. To sa dá tým ako sa projektujú ulice a myslím si, že tam máme veľké rezervy a v minulosti sme dokázali vyriešiť parkovanie, napríklad Župné námestie ešte pred pár rokmi bolo veľké parkovisko, teraz je to jedno príjemné námestie. Takisto na Dunajskej ulici sa nám v minulosti podarilo regulovať parkovanie, máme tam široké chodníky. Čiže ja si myslím, teraz sa podarilo Starému mestu, upratať „nezrozumiteľne“ ulicu, tak že ono takých trošičkách sa to dá, netreba robiť veľké plány, treba len projektovať, počúvať ľudí a počúvať aktivistov, ktorých tu máme a ktorí tomuto mestu celkom rozumejú.

Peciar : Ďakujeme, otázočka.

Divák : Ja sa volám Bablota Štefan, som rušňovodič a mám takú otázku k tomu parkovaniu, ale k parkovaniu bicyklov. Lebo jedna vec je tá, že si sadnem na bicykel, pôjdem s bicyklom niekde, ale tam nenájdem parkovisko pre bicykel. By som sa vás chcel tak opýtať tak obrazne, že keď dneska desať tisíc fanúšikov pôjde na hokej na bicykli, kde tie bicykle nechajú a či ich tam potom aj nájdu, keď skončí hokej. Či ich voľakto bude strážiť. Moja suseda už došla pri Avione o dva bicykle, tak radšej tam chodí pešo, alebo inak teda. A druhá vec ako, tiež taký dotaz, že teraz sa robia nové stavby na Zelenej lúke, trebárs na konci Galványho, tam za letiskom a diaľnicou, či tam povedie nejaká cyklotrasa alebo na „nezrozumiteľne“ napríklad, či tam už máte nejaké cyklotrasy namaľované, vybudované alebo či ste tam tých investorov dokopali, aby tam tie cyklotrasy vybudovali a druhá vec, že tu je najväčšia prekážka pre cyklistov, najmä keď majú malé deti, dostať sa cez Karpaty na druhú stranu, že nejak sa dohodnúť so železnicami alebo s MHD, aby tam tie bicykle prepravili za nejakú rozumnú tarifu, cez ten kopec.

Peciar : Ďakujeme, čiže to boli asi tri otázky, myslím si, kto by chcel odpovedať.

Nesrovnal : Cyklostojany možno robia „nezrozumiteľne“, keď sme nastúpili ako mestskí poslanci, tak sme si to spoločne uvedomili, že bicykle stoja „nezorzumiteľne“ a začali sme pri Magistráte, nám trvalo pol roka, než sa vôbec urobil cyklostojan, urobil sa síce, pekný, ale chudák, potom bol zničený vandalmi, ale je tam pekný cyklostojan a počet tých cyklostojanov sa rozširuje, to musíte sami všade vidieť, že sa rozširuje. Tá druhá otázka či sú tam na Borieske, Ružinovská, Ružinovská je cyklistická radiála a vedie tam cyklotrasa. Otázka, ktorú vy kladiete je premostenie tej železnice, tie čo sa tam stavajú, premostenie tej železnice súvisí s nosným systémom dopravy a s integrovanou zastávkou, ktorá by tam mala byť, ale zatiaľ tam nie je. Na Borík neviem presne či povedie cyklotrasa, určite vedie cyklotrasa z Devínskej Novej Vsi do Lamača cez Borik, cyklotrasa vedie a tá tretia otázka…

Peciar : Poprosím ďalšieho kandidáta, aby ste nám nevyplytvali všetky otázky.

Kratochvílová : Nepamätám si tú tretiu otázku, ale možno mi to pripomeniete. Cyklostojanov je stále menej, súvisí to s tým, že je stále viac cyklistov, takže to budeme musieť asi spoločne riešiť. Čo sa týka tej zastávky, hovorím „nezrozumiteľne“ celého toho projektu a bohužiaľ nebude dosť chodníkov a už vôbec nebude dobre vyriešená tá integrovaná zastávka, ktorá sa tam síce plánuje ale teda bohužiaľ to je ďalšia stavba, ktorá sa primárne projektuje pre vozidlá, čiže máte pravdu, to je ďalšia vec, ktorú by zase bolo treba riešiť v súvislosti s tým, že nielen autá budú jazdiť v Bratislave, alebo majú jazdiť v Bratislave a pripomeniete mi tu tretiu otázku? Krádeže bicyklov?

Peciar : Nie, nie, nie. Tretia bola, ale keď si nepamätáte, tak nevadí, dáme priestor ďalšiemu, lebo som veľmi rád, že sa spomína spolupráca s developermi, čo je práve Borik, ale poďme ďalej.

Ftáčnik : Presne ako ste povedali, mesto by automaticky malo spolupracovať s developermi a dávať si požiadavku všeobecne budovať cyklotrasy pri každom novom projekte, v prípade, keď sa niekde zahusťuje, stavia sa niekde v centre mesta, v rámci rekonštrukcie ciest by mal byť developer zaviazaný zo strany mesta buď prispieť finančne mestu, aby zrekonštruovalo danú cestu a vybudovalo tam cyklotrasu alebo automaticky developer by mal spolu s rekonštrukciou úsekov ciest budovať tieto cyklotrasy.

Peciar : A kto mu pomôže legislatívne, keď budú schválené kompletné ulice, tak ako pred dvadsiatimi rokmi vo Viedni, čiže developer to bude musieť spraviť a my budeme musieť Cyklokoalícia pripomienkovať v procesoch „nezrozumiteľne“ atď, atď.

Ftáčnik : Presne ako ste povedali, my sme váš návrh doplnili do metodiky Posudzovania nových investičných projektov, aj otázku cyklistickej a pešej dopravy. Dovtedy to tam nebolo a posudzovala sa iba dynamická doprava, ako sa tam tie autá budú hýbať, ale nie je to len o autách, povedali sme, že je to o cyklodoprave aj o pešej doprave. Takže toto sme tam doplnili. Čo sa týka tých jednotlivých projektov, nie vždy je to, nie vždy to dokážeme ustrážiť, ale tá cyklotrasa aj v lokalite Borik, aj ďalších určite bude. Čo sa týka dopravy cez Ahoj, to aby ste sa dostali tam kam sa potrebujete dostať, tak s tým mestom môže tiež niečo urobiť, ale nevie to zabezpečiť tak, že bude dopravovať cyklistov, buď tam naplánujeme cyklotrasu a ju tam postavíme alebo to urobíme tak, že ak je to cyklotrasa, ktorá je mimo nášho územia, tak to budeme zabezpečovať spolu s krajom, ktorý robí regionálne cyklotrasy. Túto cestu budeme voliť, to znamená, prepojiť tie cyklotrasy, ktoré sú v okolí mesta s tými, ktoré sa napájajú na mestské cyklotrasy.

Malý : Ďakujem, ja ešte takú poslednú poznámku k tým krádežiam bicyklov, rozmýšľali sme, že keď sme vymýšľali úlohu pre kandidátov, a jeden nápad bol preštikovanie zámku, nakoniec sme sa to rozhodli, z pochopiteľných dôvodov, nerealizovať, ale ja by som takto aspoň osvetovo povedal, že tá najlepšia prevencia pred krádežou bicykla je poriadny zámok, ktorý by mal byť aspoň dostatočne hrubý a tým pádom, je žiaľ trošku drahší. Také naše odporúčanie sa zvyčajne pohybuje na úrovni desať percent z ceny bicykla. Je to naozaj potrebné, lebo keď si človek pozrie nejaké videá, čo kolujú na internete, ako sa strihajú zámky, tak je to naozaj úbohé, že takýto zámok, taký lacný sa dá preštiknúť za tri sekundy, takže to len tak. Osvetovo.

Ftáčnik : Zámky pomôžu, vtedy keď ich máte kam priviazať, teda ten bicykel. To, že sme urobili v meste cyklostojany, tu už bolo spomínané. To bola súčasť vlastne celého toho prístupu, to ste nám navrhovali vy, bez toho nemôžu fungovať cyklisti v meste, čiže máme už dnes aspoň v centre mesta a v širšom okolí, kam ten bicykel priviazať tým dobrým zámkom a treba to samozrejme brať ako súčasť budovania cyklistickej infraštruktúry.

Peciar : Okey, pane, hneď vám dám možnosť na otázku, ale počul som tu BSK, akože samosprávny kraj a spoluprácu s ním a tam si myslím, že toto volebné obdobie to nie až tak fungovalo ako by to mohlo fungovať alebo ako to funguje v iných mestách, čiže cyklistické trasy musia nadväzovať, inak nemajú zmysel. Ako plánujete spolupracovať s mestskými časťami s BSK, čiže čo sa týka tých cykloturistických, ktoré niektorí ľudia využívajú naozaj cyklodopravne a národným cyklokoordinátorom, ktorého chcem privítať, tuto ho vidíme sedieť, ahoj. Čiže ako vy vidíte tieto tri spolupráce.

Nesrovnal : Myslím, že to by malo byť štandardom bez toho či sa tu o tom bavíme teraz alebo nie. Máme tu tri úrovne riadenia samosprávy. Samosprávny kraj, mesto, mestské časti a myslím, že o tom by sa ani nemalo vôbec diskutovať, že či majú spolu spolupracovať či nie, malo by to byť úplným štandardom, bez ohľadu na to či je tam niekto nezávislý, niekto za akúkoľvek zelenú, modrú, fialovú, červenú stranu, to je úplne jedno.

Ftáčnik : Myslím si, že nie, aspoň z mojej skúsenosti pri inej téme komunikácie medzi krajom a mestom bola tá spolupráca celkom dobrá a neviem akú má skúsenosť pán Nesrovnal ako bývalý vicežupan.

Nesrovnal : Ja som to povedal na začiatku, ja som bol vicežupanom a tá skúsenosť bola taká, akú sme si spravili. Keď sme sa o to snažili, tak sa to podarilo, keď sme to nechali tak, tak samozrejme sa nič nedarilo. Nám sa podarilo spraviť, to že tie regionálne cyklotrasy pomerne dobré, mnohé už existovali, takže sme ich len preznačili, napríklad Moravská cyklotrasa, ktorá je pozdĺž rieky Morava, ktorá je súčasťou „nezrozumiteľne“ 13, ktorá ide pozdĺž celej železnej opony. Potom samozrejme tá Malokarpatská cyklotrasa, ktorá ide, ktorá spája Dunaj a Moravu s „nezrozumiteľne“ na Malé Karpaty. Župa, tam som bol aj ja veľmi aktívny, pripravuje Vinohradnícku cyklotrasu, v zásade by sa malo ísť takto z Račianskeho mýta, zo stredu Bratislavy až do Modry, tým južným svahom vinohradov a má to teda nielen ten športový, ale aj ten praktický efekt, že ľudia z Rače sa budú môcť dostať do mesta po cyklotrase, ale zároveň tá trasa povedie aj Vinohradmi a tak sa zvýši povedomie ľudí, Bratislavčanov o vinohradníctve, o vinohradoch, o tom, že tu máme tento krásny kus krajiny a developeri stále tlačia, a chcú to zastaviť, a my sa málo bránime a mizne nám to tu. To má aj taký efekt, ale ako som aj na začiatku povedal treba pokračovať a ja chcem prepojiť tie mestské cyklotrasy s tými regionálnymi. Povedal som to, zopakujem to, cez Mlynskú dolinu, teda z mostu Lafranconi, Mlynská dolina, Patrónka, Železná studnička, Bratislava Ahoj Hrebeň a zase Rača, respektíve Krasňany, Pekná cesta a tadiaľ, to treba prepojiť. Podarilo sa nám toto obdobie na župe, lebo ja som aj župným poslancom, jeden veľmi dobrý projekt, a to je spojenie Jura, Rače a Vajnor, ten projekt sa volá Jurava a už je hotový a pripravujeme druhý, Jurava 2, ktorý bude nadväzovať vo Vajnoroch a vlastne bude znamenať kompletné prepojenie poza Bratislavu, od Dunaja až po Malé Karpaty. To znamená, že aj rodiny s deťmi budú môcť použiť tú cyklotrasu bezpečne, nie tak ako to vidíme bohužiaľ tu v meste, ale to bude normálna samostatná „nezrozumiteľne“ s týmto samozrejme a s touto spoluprácou treba pokračovať, pretože mesto bez regiónu v dopravných otázkach vlastne nevie žiť a región bez mesta. To je jeden celok, to sa tu nemôžeme tváriť, že tu sme dvaja susedia.

Kratochvílová : Ale vy ste teraz hovorili hlavne o tých turistických cyklotrasách. Ja si myslím, že sa zase treba vrátiť do mesta, respektíve prepojenie mesta a tých blízkych miest alebo obcí okolo Bratislavy, k tej, k tým trom úrovniam, čo ste povedali vy pán Dragun, tak by som rada ešte pripomenula tú štátnu úroveň. V podstate každá politika obce, mesta kraja by sa mala nadväzovať na štátnu dopravnú politiku, v ktorej by samozrejme mala byť zastúpená cyklistická doprava. A zase ako možno, nie možno, ako zlý príklad spomeniem Chorvátsky Grob alebo Čiernu vodu, kde bola vybudovaná, vlastne, nová obrovská časť a je tam len cesta bez chodníka a bez verejného osvetlenia a už vôbec sa nám nemôže ani snívať, že by tam bola cyklistická trasa, takže opakujem, hovorme o budovaní cyklistických trás ako o súčasti komunikácií, ktorú spájajú mestské časti alebo aj prímestské časti Bratislavy.

Peciar : Okey.

Ftáčnik : Ešte ja zareagujem.

Peciar : Nech sa páči.

Ftáčnik : Ja si myslím, že ten priestor na koordináciu spolupráce medzi krajom, mestom a mestskými časťami je práve tá cyklokomisia. Vy viete, že práve tam všetci sedia, že tam by sme si mali dať na stôl plány a zladiť svoje zámery, čo chceme urobiť, aby jeden nerobil tu a druhý inde, aby to celé malo nejaký zmysel, ale my nemôžme nútiť ani jednu z tých úrovní robiť to, čo my chceme. My môžeme povedať, toto chceme urobiť my, takto sa na to pozeráme, skoordinujme svoj postup a myslím si, že racionálne sa v tom vieme hýbať. Čo sa týka BSK, spoločne sme presadzovali a podarilo sa nám to urobiť, aby sa do operačného programu Integrovaný regionálny operačný program pre roky 14-20 dostala aj otázka cyklodopravy. To bolo naše spoločné úsilie, aby aj európske peniaze, povedzme na Devínsku cestu, alebo možno nejaké ďalšie bolo možné použiť. Čo sa týka mestských častí, budujú teda tie vedľajšie cyklotrasy ako to stanovuje územný plán v nadväznosti na naše, ale keď narazia na problémy, snažíme sa im pomôcť. Konkrétne s tou Juravou to bolo tak, že mestská časť Vajnory, Rača a mesto Sv. Jur predložili projekt na ministerstvo a zistili, že stopäťdesiat metrov cesty majú nevysporiadaných, tak im projekt zamietli. Stretli sme sa a urobili sme pozitívny lobing smerom na ministerstvo pôdohospodárstva. Pán minister vypísal znovu výzvu, dnes budeme kolaudovať vlastne tento projekt, v októbri sa bude odovzdávať do užívania. Myslím si, že je to príklad toho, že môžeme byť navzájom súčinní a pomôcť si v tom, aby sme infraštruktúru budovali koordinovane.

Peciar : Ďakujem pekne, sekundičku, tuto vidím jedného pána vodiča, ktorý práve zaparkoval na námestí. Je to ten pán v šedom saku, zaparkoval v tom tmavom SUWe a vôbec ho to v zásade nezaujíma, že zaparkoval rovno na námestí. Je síce pravda, že tam asi nechal jeden a pol metra, ale pane takto normálne parkujete hocikde?! Prídete do mesta, teda do centra a zaparkujem na námestí?! Ďakujeme.

Nesrovnal : Možno, že tam má značku postihnutého, zdravotne postihnutého „nezrozumiteľne“ majú veľmi často.

Ftáčnik : Chcem sa ešte vrátiť, ale k príkladu spolupráce rôznych úrovní, lebo sme tu nepovedali ten najlepší príklad spolupráce župy, mestskej časti Devínskej Novej Vsi, hlavného mesta Bratislavy a dokonca aj Dolného Rakúska, to znamená aj zahraničného, zahraničnej samosprávy a to je Cyklomost slobody, ktorý sa pred dvomi rokmi uviedol do prevádzky a je skutočne jedinečným prvkom v mape Bratislavy a vyhľadávaným turistickým cieľom. Rakúšania ho síce chceli pomenovať Most Márie Terézie, toho Chuka Norisa nám nezobrali, ale potom sme na spoločnom rokovaní prišli na to, že sa to bude volať Fahrreitbrucke, po slovensky Most slobody, a to je práve taký príklad, že keď sa do toho vložíte tak nakoniec sa to podarí.

Peciar : Okey, ešte by som vám chcel doplniť, že ste nezareagovali na tú spoluprácu s národným cyklokoordinátorom, ktorý je justičná osoba na Ministerstve dopravy, skúste nad tým porozmýšľať ako sa táto možnosť dá využiť a možno že by Peťo chcel povedať, alebo nechcel… Nevadí, má toho dosť, dneska má takisto akciu v rámci Európskeho týždňa mobility, pane nech sa páči otázka.

Divák : Ďakujem, ja som Šimon, pracujem ako cyklokuriér a ak sa nenahneváte rád by som sa vrátil ešte k tomu parkovaniu, ten pán s tým SUWčkom mi tu celkom nahral. Pri Eurovei, na Pribinovej sa spravila nová zóna, kde je zákaz parkovania na chodníkoch, teda povolené parkovanie iba na vyznačených parkovacích miestach a takýchto zón je v meste viacej a na veľmi veľa miestach sa to nevymáha, nedodržiava sa to, takých príkladov by som vedel uviesť niekoľko, proste napríklad aj na Karadičovej ulici, pri tých biznis centrách, tam autá stoja krížom-krážom na prechodoch pre chodcov, žltých čiarach, zákazoch zastavenia, a čo ja viem čo. Prečo sa toto nevymáha, dodržiavanie týchto predpisov, ja sám volám mestskú políciu veľmi často na tieto miesta, oni s času načas prídu, rozdajú nejaké papuče a potom ich tam nie je vidno niekoľko týždňov, dokým ich niekto zase nezavolá. Moja prvá otázka je teda „Prečo sa dôsledne nevymáha dodržiavanie týchto predpisov a moja druhá otázka je, sa týka pešej zóny v historickom centre, kde je množstvo prevádzok rôzneho typu, ktoré je potrebné zásobovať a vzhľadom na to v ranných hodinách častokrát bývajú až dopravné zápchy v pešej zóne. minulý rok alebo kedy, sa tam myslím stalo, že tam bol dokonca usmrtený chodec, v pešej zóne, čo je pre mňa dosť šokujúce. Či máte nejaký plán alebo nejakú predstavu ako riešiť tento problém a ak nemáte, vedeli by sme vám to ponúknuť. Čiže ja to zhrniem, parkovanie teda kontrola na cyklotrasách, na zákazoch a autá v pešej zóne.

Kratochvílová : K tej kontrole môžem povedať, že pokiaľ viem, tak polícia, keď dostane akýkoľvek podnet zasiahnuť, tak musí zasiahnuť a zasahuje. Problém je ten, že väčšinou až to, že je to na základe podnetu. Ak sa dobre pozerám na vaše tričko, tak vy ste práve tí, ktorí zavádzate zásobovanie v pešej zóne na bicykloch, takže ste opäť prví, takže to je jedno z riešení alebo jedna z alternatív a čo sa týka toho, tej raňajšej zápchy v pešej zóne, to súvisí s tými hodinami, kedy je možné zásobovať pešiu zónu, to je od šiestej do deviatej a možno by stálo za zváženie tú deviatu hodinu posunúť smerom späť, aby sa zásobovalo v čase, kedy v tej pešej zóne je ešte podstatne menej ľudí, lebo okolo tej ôsmej hodiny to tam začína byť už pomerne pilné, tá ostatná doprava, osobná, tá chodecká doprava.

Nesrovnal : Myslím si, že mestská polícia v takýchto prípadoch by mala nie rozdávať papuče, ale automaticky všetky tieto autá odťahovať a keby ich odtiahli dva, trikrát mestskí policajti, trikrát by si rozmysleli, že či tam budú parkovať. A čo sa týka zásobovania mesta, ja si myslím, že vstup vozidlom do historického centra, bez ohľadu na to či je to zásobovanie alebo či je to diplomatický zbor by mal byť obmedzený na minimum a myslím si, že to cyklozásobovanie je veľmi dobrá alternatíva.

Ftáčnik : Čo sa týka mestskej polície, robí to čo stíha, nehovorím, že to vždy robí na sto percent dobre, ale máme málo mestských policajtov. My sa snažíme a máme na to finančné prostriedky, ktoré poslanci schvália a my máme nedostatok ľudí, ktorí by sa zaujímali o prácu v polícii. To znamená, povedzme, že prijmeme dvadsať nových policajtov, ale dvadsať nám odíde, pretože sú z Mostu, teda z Dunajskej Lužnej alebo kde skade, odkrútia si tu nejaké roky a vracajú sa domov. S týmto má problém aj štátna polícia, čiže nemáme dosť policajtov. Podľa mňa je riešenie v tom zaviesť objektívnu zodpovednosť aj za parkovanie, nemáme ju dnes. Keby ste tam boli, urobíte štyri fotografie, kontext, čas a miesto a dovidenia. Príde pokuta a ten človek bude nabudúce vedieť, že tam pri tom prechode pre chodcov, kde stál, kde ste ho odfotili jednoducho nemá čo robiť. Čo sa týka v jazdu do historického centra, toto má na starosti Staré mesto, ktoré zabezpečuje povolenia, tiež som za to, aby sme boli striktnejší a regulovali to viac a uprednostňovali to zásobovanie buď v skorých ranných hodinách alebo teda spôsobmi, ktoré sú ekologické, môže sa to nazývať rudla alebo to môže byť bicykel. Jednoducho autá nie, nepatria do historického centra, tú pešiu zónu máme relatívne malú, ja pevne verím, že raz budeme mať väčšiu, pretože máme plány tohto druhu, že sa to proste zlepší.

Peciar : Okey, Ivan chceš zareagovať na túto, môžeš kľudne.

Nesrovnal : Môžem, lebo toto tu „nezrozumiteľne“ ráno o deviatej, to jak na hustom parkovisku, takže treba preveriť tie vydané povolenia, lebo sa stane, že polovica tých áut, ktoré tam sú, to povolenie nemajú a to súvisí potom už s problémom mestskej polície, s efektivitou výkonu a tak ďalej. To sme tam kde, čo spomínal pán primátor.

Malý : Ešte, keď sme tak hovorili o mestskej polícii, viete si tak predstaviť mestskú políciu v Bratislave na bicykli? Uvažovali by ste o niečom takom?

Peciar : Modrý pacifik?

Ftáčnik : Máme, máme mestskú políciu v Petržalke, viem, že chodia, tí ktorí hliadkujú, chodia aj na bicykloch, čiže nie je to štandard, ale už sa to deje. Sme pre policajtov vybavili elektromotorku, kde jednoducho na skúšku od Západoslovenskej energetiky sme dostali na skúšku takéto zariadenie, čiže skúšame ekologické spôsoby prepravy policajtov. Bicykel je veľmi efektívny a tí chlapci, ktorí ho používajú sú veľmi spokojní.

Kratochvílová : A máme mestskú políciu aj na koňoch.

Malý : Ja ešte doplním, že v centre mesta máme takúto pešiu pochôdzku v tom bielom aute.

Peciar : Hej, hej, hej. Ináč vo svetových metropolách veľmi veľa peších policajtov, u nás to nejako vymizlo. Boli v deväťdesiatich rokoch, ale nejak to vymizlo, asi sú unavení z chodenia alebo čo. No ideme ďalej, ale skúsime ten defekt, nech je trošku sranda, akože oživíme to? Skúsime ten defekt zalepiť?

Malý : Dajme defekt.

Peciar : Dajme defekt.

Malý : A predtým, teda môžu diváci rozmýšľať nad otázkami, my im dáme priestor a rozprávame sa o cyklotematike a prebieha Európsky týždeň mobility, v rámci neho prebiehajú aj rôzne ďalšie akcie, napríklad cestovanie v MHD zadarmo, ale iba s vodičákom, pretože zmyslom je „nezrozumiteľne“ vodičov na to, aby cestovali v MHD a samozrejme môžete klásť otázky k cyklodoprave na našich kandidátov. Oni budú zatiaľ lepiť defekt.

Malý : Nedoniesli sme nádobu s vodou, ale teda urobíme len také malé cvičenie, také malé lepenie, aby si teda aj naši kandidáti, budúci primátori, alebo primátorky vyskúšali, že akou procedúrou musí občas prejsť ten cyklista, ak sa na tých cestách nachádza sklo alebo ak sú iným spôsobom nekvalitné.

Peciar : V zásade iba skontrolujeme postup a budeme komentovať či to robíte správne alebo nie. Nie, vôbec to nie sú preteky o čas, kľudne si môžeme zatiaľ zaspievať alebo pozberať nejaké otázočky alebo niečo také. My iba tak, aby sme videli či ste lepili defekt alebo či máte doma v garáži alebo na balkóne bicykel šesť rokov s defektom, lebo ho neviete zalepiť. Nie, nie, stačí že hocijaké miesto, imaginárny defekt. Imaginárny defekt, akoby ste to spravili.

Malý : Áno, áno, základom je prečítať si návod, inak akože pre cyklistov alebo začínajúcich cyklistov samozrejme naučiť sa urobiť veľmi jednoduché opravy na bicykli sa môžete naučiť v tzv. cyklokuchyni na Šafarikovom námestí, kde prebiehajú také jednoduché workshopy pre cyklistov, aby neboli nahratí, aby nemuseli ísť naozaj s každou hlúposťou do servisu, ale aby si vedeli opraviť nejaké základné veci, typu defekt. Možno tí zručnejší vymeniť reťaze, vycentrovať koleso, takže je taká možnosť sa naučiť. Sú to workshopy, každú stredu od šiestej do desiatej sa tam môžete učiť takéto veci. Ja ešte pripomeniem, budete mať možnosť klásť otázky.

Peciar : Nech sa páči, zbierame otázky aj práve teraz. Prvá?

Divák : Dobrý večer, asi rok chodím do práce bicyklom a napríklad pod Dolnozemskou, keď zaprší, tak aj dneska tam je desať centimetrov vody v podjazde, takže to je ozlomkrky, neviem. A nekosí sa okolo Dolnozemskej, a tie chodníky majú tiež tridsaťpäť rokov, a to je o chrbticu a o „nezrozumiteľne“.

Peciar : Okey, situácia Dolnozemská a ako by ste ju riešili, keby ste sa stali primátorom? Druhá otázka mal tuto pán.

Divák : Dobrý deň, moje meno je Jaroslav a mám otázku hlavne týkajúcu sa Európskeho týždňa mobility. Je to tak trošku odľahčená v európskych hlavných mestách alebo aj nehlavných mestách prebieha v rámci tohto týždňa aj týždeň, teda deň bez áut. A spýtam sa teda pána primátora a aj kandidátov na primátora, že či by  nabrali odvahu na takéto niečo aj v Bratislave, čiže  deň bez áut.

Malý : Čiže my tie otázky samozrejme zbierame a pamätáme si ich, aspoň dúfam a necháme potom kandidátom možnosť odpovedať, lebo teraz sú zaneprázdnení lepením.

Peciar : Toto bola ináč výborná otázka, lebo ako Cyklokoalícia sme navrhovali deň bez áut, zatvoriť centrum mesta už po ostatné roky, tento rok sme si už povedali, že tento rok to robiť nebudeme, lebo už znovu opakovať to isté sa nám až tak nechcelo. Pozrieme sa, aj ste si vyčistili tým šmirglíkom, ktorý je tam na to. Áno, áno, všetci použili šmirgel, výborne. Nedrží, prečo vám to nedrží?!

Malý : Nemusíte sa báť, ja mám vo vrecku potom také tie alkoholové utierky, tak potom sa môžete vyčistiť, ak by ste sa náhodou od tej gumy alebo lepidla zašpinili.

Peciar : Prečo nám to nedrží?! Ešte je tu nejaká otázočka, ktorú by sme mohli zozbierať, keď máme tento čas? Nie je, okey. Nedrží nám to pre to, lebo je to disperzné lepidlo a musí aspoň minútku alebo dve počkať na vzduchu.

Malý : Podľa návodu päť minút.

Peciar : Podľa návodu päť minút, ale my používame dve minúty a vtedy až začne to lepidlo držať.

Divák : Dobrý večer, ja by som sa chcel ešte rád opýtať, že ako bude vyzerať ten projekt na Štúrovej, že ako sa tam plánuje parkovanie a či tam budú nejaké cyklocesty, a tak ďalej, že ako to vlastne bude vyzerať, keď tá električka bude hotová.

Malý : Áno, ďakujeme, to je veľmi dobrá otázka.

Peciar : To bude asi na pána primátora.

Divák : Dobrý, ja som Alena, a chcela by som sa opýtať vlastne ohľadom toho týždňa mobility a ohľadom jazdenia v MHD, prečo je to iba s vodičákom, prečo iba s platným vodičákom. Lebo keď má niekto deti, a vozí ich do školy, tak asi deti nemajú tiež električenku, nemajú ani vodičák, tak je to také, také kontraproduktívne trošku.

Malý : Áno, ja teda doplním, že v rámci Európskeho týždňa mobility môžete v MHDčke zadarmo, ale iba vtedy, keď máte vodičák. Správna otázka, že či pri tej konverzii, napríklad, ako sa to hovorí, keď vás chce pretiahnuť na svoju stranu operátor, tak sa zameriava aj na tú mládež. Mládež samozrejme nemá vodičák, čiže nedávalo by zmysel zaviesť niečo takéto aj u nás?

Peciar : Dobre, máme štyri otázky, ja mám zapísané iba dve.

Malý : Ja si myslím pamätám všetky, prípadne si pamätám tváre, tak podľa toho.

Peciar : Tak poď prvé dve.

Malý : čiže, prvá bola situácia na Dolnozemskej, tam bola tá voda, chodníky, toto.

Peciar : Ako by ste to riešili ako kandidát na primátora, čiže poprosíme najprv kandidátov a potom pána primátora.

Nesrovnal : Bohužiaľ viete, že muži sú jednofunkční, takže ja som sa venoval tomu lepeniu, nedokázal som počúvať otázku, takže mi ju prosím zopakujte.

Malý : Áno, preto sme na vás dvaja, čiže situácia na Dolnozemskej, je tam strašne veľa vody a človek tak akože je to tam „nezrozumiteľne“ človek chce ísť, sú tam staré chodníky, v podjazde.

Divák : V podjazde.

Nesrovnal : To nie je iba na Dolnozemskej, to sa stáva často aj smerom za Patrónkou, respektíve smerom za Machnáčom, tam je taký podjazd. Tam sa to stáva a stáva sa to aj pod Gagarinovou v tom podjazde s Bajkalskou, tam sa to stáva. Je to podľa mňa zle, nechcem povedať zlá práca BSKky, ale je to zlá kanalizácia, ktorá neodčerpáva tú vodu, pretože je dlhodobo neudržiavaná a zacpatá a tá voda prúdi po vozovkách, to znamená, že prvá vec je zistiť, prečo je voda na ceste a nie v kanáli.

Malý : Ďakujem, ďalší alebo ďalšia.

Kratochvílová : K Dolnozemskej? Vy chodíte až úplne od konca Dolnozemskej, potom už vlastne rovnobežne s Dolnozemskou cestou vedie už cyklistická trasa, takže tam už asi prejdete a čo sa týka tej kanalizácie, to je taký celoplošný, taký bratislavský, a nielen bratislavský problém. Zanesené, proste veľa vody naraz, čo teda nebývalo a samozrejme to treba riešiť. Problém je v tých hlavných kanalizačných zberačoch, ktoré sú buď upchaté, niekedy sú nízkokapacitné a niekedy polámané. Takže to je vážny problém celej Bratislavy.

Divák : „nezrozumiteľne“.

Kratochvílová : To tak isto, áno, áno, to súhlasím, takže to je ďalší problém.

Dragun : Myslím si hlavne, že čo sa týka tej vody a kanalizačných pustov, mesto by malo v spolupráci s BSKou a Infraservices, ktorá berie veľké peniaze „nezrozumiteľne“ vypracovať kompletnú analýzu alebo teda kompletnú štúdiu problematiky kanalizačných pustov, teda v akom sú stave a myslím si, že Infraservices v spolupráci s BSKou by mala vo verejnom záujme minimálne každé dva mesiace v celej Bratislave prečisťovať kanalizačné pusty, malo by sa zistiť, mala by sa zistiť aký je stav kanalizácie samotnej, aká je jej kapacita, lebo naozaj veľakrát sa stane, nielen na Dolnozemskej, ale aj inde v Bratislave, že kanalizácia zrazu nestíha tej dažďovej vode, čiže naozaj treba, aby mesto a vodárenská spoločnosť, spolu so svojou cérskou spoločnosťou a s mestskými časťami sa pustili do takejto štúdie a zistili konkrétny stav.

Ftáčnik : Údržba je všeobecne veľký problém nielen infraštruktúry, ktorú v meste máme, jednoducho nemáme dosť peňazí, aby sme udržiavali to, čo máme v dostatočne dobrom stave. To je dôvod prečo nám zavreli električkovú trať na Hlavnú stanicu, pretože dlhodobo do nej nikto neinvestoval ani peniaze na obnovu ani na údržbu, keby sa to bolo pravidelne robilo, tak ju netreba zatvárať a rekonštruovať. Podobne by sme nemuseli rekonštruovať električkovú trať do Dúbravky, pretože by tam normálne chodila električka, v poslednom období tam chodila päť kilometrovou rýchlosťou, lebo sa do tých tratí neinvestovalo. Čiže údržba je problém, ktorý súvisí s peniazmi, to isté súvisí so stavom ciest. Ak cesty nie sú OK, lebo nie sú opravené výtlky, lebo nie sú opravené povrchy, je to len o tom, že nemáme na to dosť peňazí. My sme vypočítali, že keby sme sa na každú cestu mali dostať raz za dvadsaťpäť rokov, tak by sme potrebovali ročne okolo pätnásť miliónov eur. My máme ročne okolo jedného milióna, čiže my sa vieme na jednu cestu vrátiť raz za 350 rokov. To je stav financií, ktoré toto mesto má a s tým treba robiť nejaký poriadok. To znamená, naše dobré plány, ktoré tu prezentujeme, súvisia, sú limitované s peniazmi. Je to tak, a netreba to zakrývať, ale treba o tom otvorene hovoriť ako toto budeme riešiť. To je možno najvážnejšia otázka na každého kandidáta, že čo urobí s tým, aby mesto malo peniaze na to, čo má plniť smerom k svojím obyvateľom. To sa týka aj Dolnozemskej, čistenia „nezrozumiteľne“ a všetkého, čo s tým súvisí. Takže toľko z mojej strany k tej otázke.

Malý : Ja si pamätám tie ďalšie tri otázky, teda Štúrova, deň bez áut a cestovanie na vodičák alebo s otáznikom, že či len na vodičák.

Ftáčnik : Takže ak dovolíte, tak začnem ja s tou Štúrovou. Štúrova je riešená tak, že tam má byť obojsmerná cyklotrasa, teraz sme podali návrh na zmenu stavby pred dokončením, ktorá by to mala riešiť tak, že po jednej strane električky by mala ísť jedna časť cyklistickej trasy, ktorá smeruje do mesta a naopak na Starý most by smerovala tá opačná, doteraz to bolo riešené v tom projekte, že to bolo vedľa seba a vedľa električkovej trate, čiže trošku posúvame koľaj a snažíme sa tie pomery riešiť lepšie. My máme naplánovaný Starý most ako veľkorysý peší a cyklistický projekt, čo znamená, že po oboch stranách budúcej električky bude môcť sa dostať cyklista po jeden a pol metrovej cyklotrase. Budú tam trojmetrové chodníky pre peších po oboch stranách, čiže uvidíte Euroveu, tak ako ste ju možno nevideli, lebo nebudete mať žiadne zábrany. A ten výjazd potom smerom na Štúrovu by mal byť riešený tak, že prejdete popred bývalú Slovenskú národnú stranu, alebo teda tú budovu, poza parčík, ktorý tam je a prejdete do Štúrovej ulice a naopak by to malo byť priamo. Čiže tá Štúrova by mala vyzerať tak, že bude obývateľná chodcami, cyklistami a električkou a bude tam v jednom smere automobilová doprava. Takto je to vymyslené, toľko teda k Štúrovej.

Peciar : Okey, a projekt je už zverejnený Štúrovej teda.

Ftáčnik: Projekt je, projekt sa pripravuje na zverejnenie, pretože sme požiadali architekta, aby ho nám dal v takej podobe, ktorá sa dá zavesiť na internet. Projekt je konečne zaplatený, ale uvidíte ten pôvodný projekt, ten nový projekt je zverejnený, pretože je možné sa s ním oboznámiť, to sme spracovali my, to je zverejniteľné, aby ste videli ako tá nová Štúrova bude vyzerať, teda tá upravená Štúrova.

Peciar : Okey, je to teda také logické, keď ideme urobiť most, ktorý bude mať štyri metre pre chodcov a ďalšie pre cyklistov, tak je logické, aby ten projekt na Štúrovej, aby pokračoval. Dúfam, že sa tam nestane žiadna chyba. Nechám zareagovať.

Kratochvílová : Stala sa tam chyba.

Peciar : Aká?

Kratochvílová : Zastávky, ktoré sú tam navrhované nemajú „nezrozumiteľne“ parametre a chodník v jednom mieste na Štúrovej ulici je široký jeden meter pán primátor. Takže stala sa chyba.

Ftáčnik : No stala sa chyba, pretože to projektovali dopraváci, ktorí ako primárnu funkciu mali naprojektovať trať, čo znamená pre nich bola dôležitá električka. My sme zobrali projekt, ktorý sme zdedili ešte z minulého obdobia, pretože nebol čas vypracovávať nové projekty a keď sme chceli presadiť tento projekt, aby bol financovaný z európskych fondov, tak sa nám pýtali, máte niečo hotové?! My sme povedali, áno máme. Nech sa páči, tuna to je, čiže my sme to neprojektovali od začiatku. Ten projekt je z roku 2008 a tak vyzerá ako sa rozmýšľalo v roku 2008.

Kratochvílová : Ale toto je nový projekt.

Ftáčnik : Toto je zmena stavby pred dokončením. Čiže to je náš projekt, ktorý sa do tých parametrov zmestil tak ako sa zmestil.

Peciar : Preto hovoríme stále o kompletných uliciach, aby sme sa vyhýbali autokratickému prístupu, autocentralistickému v meste, poprípade kľudne aj električkovému centralistickému prístupu. Kompletné ulice, to je jediná možná cesta, ktorými fungujú vyspelé mestá v Európe, pokiaľ nechceme do „nezrozumiteľne.“

Malý : Čiže ja budem pokračovať týmito dvoma otázkami z publika, tam od pána vzadu, deň bez áut. Čiže viete si to vôbec predstaviť, nejaké také opatrenia, nejaké uzavreté centrá v rámci dňa bez áut.

Peciar : Keď konkrétne, že odkiaľ kam normálne, lebo na to vlastne v zásade netreba až tak veľa, dokázali to hocikde.

Dragun : Ja si myslím, že kľudne by sa mohlo zavrieť celé centrum mesta, hore od Hurbanoveho námestia až po Euroveu, v podstate celé historické centrum by mohlo byť kľudne uzavreté jeden celý deň, alebo kľudne v rámci celého týždňa.

Nesrovnal : Ja tiež s tým súhlasím, že by mohlo byť zatvorené centrum, neviem či mesto má na to samotnú kompetenciu, aby niečo také „nezrozumiteľne“, ale som za. Ale druhá vec je, že akú alternatívu dáme tým vodičom na to, aby sa do toho mesta dostali, lebo keď im neponúkneme alternatívu, tak sa obávam, že zasa vyvoláme iba konflikt a to je presne ako s parkovacou politikou. Bola iba parkovacia politika, ale nie je alternatíva hromadnej dopravy, to znamená, že sa vyvoláva konflikt. A keď sa vrátim ešte k tomu, k tej Štúrovej ulici, ja ten projekt nepoznám pretože nie je zverejnený tak ako nepoznám projekt Starého (mesta) mosta. My si staviame most, ale nikto nevie ako bude vyzerať. To, že bude veľkolepý a peší, to sú slová, ktoré sú iné ako vizualizácia, ale nepoznám svetové európske hlavné mesto, ktoré si ide postaviť jeden most a nikto nevie ako bude vyzerať, pretože most nebol, alebo projektová dokumentácia nebola zaplatená a kdesi čosi. Most je rozobraný a nikto z nás nevie ako ten most bude vyzerať.

Kratochvílová : No, keby som povedala sama za seba, ja si viem predstaviť deň bez áut a myslím si, že ak by sme chceli aspoň jeden deň v roku chodili Bratislavčania .

Divák : Musím vás stopnúť.

Malý : Necháme zareagovať.

Peciar : Je to pravda, chceli sme skorej konkrétnejšie, ale alternatíva je práve to, o čom hovorí Európsky týždeň mobility pán Nesrovnal, že používať MHD, bicykle a pešiu dopravu.

Divák : Aby ste pochopili ten jeden deň, ten jeden deň slúži na to ako ukázať či sa to dá alebo nedá, ale tu nejde o vaše predstavy, že v predstavách by sa to dalo, ale či keď sa dostanete na tú pozíciu, či by ste ako chceli takéto niečo a takéto gesto ukázať aj tú druhú stranu mince. Ďakujem.

Malý : Ďakujem za spresnenie.

Kratochvílová : Za seba poviem, že áno, ale  samozrejme by sme museli mať dostatok prostriedkov mestskej hromadnej dopravy, to je základná podmienka. Čiže to by bol deň o tom, že choďte cestovať MHD, choďte si to vyskúšať, lebo je mnoho ľudí, ktorý si to vôbec nevie predstaviť.

Ftáčnik : Toto spojím s tou otázkou, ktorá zaznela, že prečo na vodičák, lebo to s tým súvisí. My sa snažíme zatiaľ vodičov akoby pozvať do MHD tým, že im umožňujeme cestovať bez toho, aby si kúpili jednorazový cestovný lístok alebo električenku. Tvrdíme, že MHD v Bratislave je schopná ponúknuť prepravu, dopravuje sa ňou šesťdesiat percent, každé ráno, ľudí do práce a z práce. Šesťdesiat percent, to je pomerne vysoké číslo, to znamená, je to dôvera ľudí v mestskú hromadnú dopravu. Značná časť z nich samozrejme chodí automobilom a my sme sa v rámci tohto týždňa rozhodli, to nie je pozvanie detí, deti nemajú autá, to znamená, deti nemusia presadať. Ja vás chápem, ja sa teším spolu s vami, ale proste snažili sme sa vodičom ukázať toto, ak potrebujete tam zobrať dieťa, tak to vyskúšate spoločne a vyskúšate či by ste sa do tej školy, kam ich možno denne vozíte dostali aj MHD. Toto by mal byť deň bez áut, čiže ja by som tie dve myšlienky spojil a povedal: Zastavíme autá, choďte do MHD. Ono to spolu súvisí, tá myšlienka, ktorú tým sledujeme je tá istá. Presadnite na niečo iné, nechoďte autom. To sa snažíme v tejto chvíli možno miernejšie urobiť tým pozvaním na ten vodičák. Je to skúška, na budúci rok môžeme ísť ďalej, a povedať dobre jeden celý deň bez áut. Vyskúšame a pozveme ľudí do MHD takto, nie na vodičák, ale bez auta, vyskúšaj to električkou, autobusom, trolejbusom.

Peciar : Áno, dokonca tu ešte veľmi obľúbený primátor Bratislavy pán Ďurkovský mal takto, že to bolo ešte aj bez vodičáku raz, veľmi dávno. Každopádne.

Malý : Nechaj ešte ostatných zareagovať, lebo už sme načali tú poslednú otázku.

Peciar : Jasné, okey.

Malý : Tá konverzia, bez vodičáku, ale s vodičákom alebo ako.

Ftáčnik : Samozrejme je to presne tá…,vybudovať alebo motivovať ľudí, aby prestúpili z individuálnej automobilovej dopravy do hromadnej. Ale má to niekoľko predpokladov, za prvé, tá hromadná musí mať dostatočne hustú sieť, aby dopravila ľudí tam kam chcú, musia ich dopraviť kvalitne a rýchlo, obávam sa, že keď niekto bude chcieť ísť z Karlovky do Rače, tak rozhodne nepôjde električkou, ak má auto. To by sa dalo spraviť len nosným systémom integrovanej dopravy, od ktorého sme teda odstúpili. Takže potom to má aj samozrejme finančný dopad, pretože  je to ďalšia skupina ľudí, ktorá, ktorých príjmy, tržby vyplácajú dopravnému podniku a to sa bude musieť zväčšiť dotácia mesta, dotácia z peňazí nás všetkých, ktorí dopujeme finančne dopravný podnik za to, že určité skupiny ľudí chceme, aby tam jazdili zvýhodnene.

Divák : Stále sa rozpráva iba o autách, doprave kedy sa začneš rozprávať o ľuďoch, o deťoch, o detských ihriskách.

Peciar : Pane, toto je diskusia, dneska je diskusia iba o doprave.

Divák : Stále, to je stále niekoľko rokov.

Malý : Cyklistika je dnešná téma, ale samozrejme aj tá pešia doprava, s tým čiastočne súhlasím, takže ak chcete môžete zareagovať. Len krátko, ale teda ten focus, to zameranie diskusie by sme chceli ponechať na cyklistike.

Neznámy : Okey, ja by som ešte doplnil možno k tomu jazdeniu zadarmo ten týždeň, ja by som sa možno miesto iba čisto šoférov, zameral všeobecne na obyvateľov Bratislavy, ktorí tu majú trvalý pobyt a reálne v rámci ETM zvýhodniť obyvateľov Bratislavy s trvalým pobytom, aby jazdili MHDčkou, čiže deti, ktokoľvek, bez ohľadu na to či majú vodičský preukaz alebo nie.

Peciar : Okey dobre, tak poďme na takúto otázočku konkrétnejšiu. Myslím si, že sú všetky zodpovedané dostatočne. Konkrétnejšie aké nextday, čiže opatrenia, ktoré môžete urobiť zajtra, a konkrétne poprosíme, tak ako sme boli na prvej cyklokomisii, a povedali sme, že zajtra môžete urobiť prechod pre chodcov na Rusovskej ceste a doteraz nie je spravený. Aké nextday cyklistické opatrenia viete spraviť do troch mesiacov od zvolenia do funkcie.

Malý : Ja by som to tak uviedol, že stali ste sa primátorom, primátorkou, čo urobíte.

Peciar : … do troch mesiacov. Konkrétne riešenia, aj úplne, ibaže dám gombíky na túto križovatku. Konkrétne riešenia poprosíme.

Malý : Lebo niektoré veci sa dajú urobiť hneď, prakticky.

Peciar : Kto by chcel prvý odpovedať,  ťažká otázka, tak dáme najviac skúsenej v doprave?

Divák : … obrovské balíky peňazí, a že nie sú peniaze…

Divák : Sú peniaze.

Divák : By ste sa mali polepšiť. Odrazu sú peniaze, odrazu už ani nemá Bratislava zakázané ťažiť z eurofondov?! Odrazu?!

Malý : Nechajme teda zareagovať jednotlivých kandidátov. Môžete samozrejme zobrať do úvahy aj túto otázku.

Kratochvílová : No ja by som v rámci možností, ktoré podľa mňa sú a ešte aj stále budú, otvorila všetky tie projekty, na ktorých sa teraz pracuje a v rámci tých projektov práve pretože sú živé a že sa tam práve buduje, vybudovala aj cyklistické trasy.

Malý : Ja by som chcel poprosiť trošku tichšie v rámci diskusie, takže nech sa páči.

Kratochvílová : Takže ja to len zopakujem, že v rámci tých projektov, ktoré sú otvorené, ktoré sa projektujú alebo aj čiastočne začínajú realizovať, to je napríklad tá križovatka „nezrozumiteľne“, tak tam by som určite začala, nie že začala, ale trvala na tom, aby sa riešila komplexne doprava, tak ako sa to v meste patrí.

Nesrovnal : Ja by som určite šiel na ten Krajský dopravný inšpektorát a vrátil sa s pečiatkou pre dokončenie historického okruhu.

Divák : … tej doprave, hej?!

Malý : Ešte raz by som teda poprosil, nechajte zareagovať kandidátov a chcel by som vás teda vyzvať, aby ste nerušili diskusiu, diskutujeme slušne.

(Šum z publika…)

Malý : Budeme mať priestor znova pre otázky divákov, nechajme zareagovať kandidátov.

Ftáčnik : Ja poviem veľmi stručne, ja by som urobil to, že, keďže bude zimné obdobie. Voľby sú 15teho novembra a tri mesiace uplynú v polovičke februára, tak by som dovtedy pripravil rozpočet s návrhom na sumu, ktorá bude vyčlenená na cyklistickú dopravu. To sa mi zdá najdôležitejšie, pretože projekty sú pripravené. My vieme, čo chceme realizovať v roku 2015, máme naprojektované, máme povolené. Čiže prvé by som urobil, sústrediť sa na diskusiu o tom či toto je spoločná priorita primátora a poslancov. Nie je isté, ktorí budú zvolení, ako budú zvolení. Ak by som bol ja zvolený za primátora, otvoril by som túto tému ako jednu z prvých, aby sme pripravili rozpočet, ktorý bude dostatočne silný na to, aby sme v roku 15 mohli pohnúť s cyklotrasami.

Nesrovnal : V podstate mi to zimné obdobie pán primátor ukradol z úst. Ale asi mňa zaujal najviac myšlienka, ktorá bola povedaná pred chvíľkou. Pokúsiť sa dotiahnuť nejakého experta z Dánska a teda poďme radikálne riešiť cyklistickú dopravu.

Malý : Ďakujem, čiže ak Tomáš, nemáš otázky tak znova by sme mohli dať priestor publiku, čiže pán za vami jedna otázka a tam evidujem druhú otázku. Čiže poprosím kratučko a téma je cyklo.

Divák : Ja mám takto, téma je zaujímavá, ale tu začala sv. omša o šiestej a celý čas to ruší, bohoslužba, aj teraz je tam pobožnosť, či by náhodou nebolo také vhodnejšie miesto, kde by nerušil. Ináč téma je veľmi zaujímavá.

Peciar : Ďakujeme veľmi pekne za túto otázku.

Malý : Ospravedlňujeme sa za rušenie.

Peciar : Možno ešte 15 minút, nebude Vám vadiť 15 minút.

Peciar : Čiže my to skúsime, čo najskôr ukončiť, a teda môžeme, ak počujete dobre, tak by sme mohli teda stíšiť zvuk, aby sme teda nerušili.

Peciar : Skúsme, ďakujeme pekne.

Divák : Ja by som poprosila na druhý raz, že keď bude niečo takého, že by sa vybralo iné miesto.

Malý : Buď iné miesto, alebo iný čas.

Peciar : Dneska už skončila svätá omša, alebo ešte trvá?

Šum…

Peciar : Teraz ide, okey.

Malý : Ešte raz sa ospravedlňujeme, poprosím, už ste teda zrejme trošku stíšili zvuk zrejme. Ospravedlňujeme sa a teda bude sa to zároveň snažiť trošku ukončiť. Tam som evidoval jednu otázku a tam pán v čiernom tričku. Takže tuto slečne.

Peciar : Ešte dve otázočky, nech sa páči.

Divák : Dobrý deň, moje meno je Sureňová, ja by som sa chcela opýtať našich kandidátov na primátora, kandidátky na primátora a pána primátora, dlhodobo sa plánuje riešenie, vlastne mimoúrovňovej križovatky pre autá z Hradskej smerom na Avion, a teda aj na budúce nákupné centrum „nezrozumiteľne“ , ktoré sa má stavať. Ale nikde som nezachytila, nenašla informácie o tom, že by sa tam rátalo aj s nejakou možnosťou cyklodopravy, prípadne s nejakou možnosťou dopravy pre peších. Čo je asi dosť zásadný problém, pretože viem, že tam niekoľko ročne zrazí vlak a tam prebiehajú cez tie koľajnice z Hradskej do obchodného centra, takže či náhodou neviete, alebo nemáte niekto k tomu nejaké bližšie informácie, ďakujem.

Malý : Ďakujem, necháme zareagovať, potom tam evidujem otázku ďalšiu.

Ftáčnik : Chcem povedať, že ten projekt ešte nie je povolený, tam je problém vytvorenia nového nákupného centra akoby na opačnej strane diaľnice. Kde ten základ, tá infraštruktúra, ktorá sa tam už črtá, je tam už vybudovaná nejaká cesta ale nie je to ešte dotiahnuté. Čiže podľa mňa je priestor na to, reagovať na pripomienky cyklodopravy, respektíve cyklodopravy peších, ktorí sa tam určite musia vedieť dostať, pretože keď by boli v jednom nákupnom centra, mali by mať možnosť prejsť aj na druhé. Ako je to presne riešené neviem v tejto chvíli povedať. Vieme sa na to pozrieť a povedať ako bude riešená cyklodoprava a pešia doprava.

Nesrovnal : Ďakujem, ja mám pocit, že sa bavíme aj o tom priecestí, o ktorom sa dlho hovorí, o integrovanej zastávke železničnej dopravy a mestskej hromadnej dopravy, ktorá tam mala byť, Ružinovská a zase nie je, pretože mesto od toho upustilo. Tak ja hovorím sám za seba, že ja sa chcem tomuto projektu vrátiť, tých integrovaných zastávok a tá čiastočne vyrieši aj to, čo hovoríte vy.

Malý : Ďakujeme, čiže, nech sa páči.

Kratochvílová : Myslím si, že by to malo byť riešené tak ako každá mestská komunikácia, pretože je to pomerne frekventované miesto a aj križovatka je pomerne, no križovatka je dosť nehodová. Čiže predpokladám, áno, že nepoznám tento projekt podrobne, takže  musím sa naňho pozrieť, ale myslím si v podstate to isté, čo si myslím o tých ďalších, že treba mať mestské parametre na to „nezrozumiteľne“ riešené.

Malý : Ďakujem, čiže kolega zozbieral otázku ešte z publika, takže prosím naformulovať.

Peciar : Mám tu jednu, čo sa týka Železnej studničky, dozvedeli sme sa, že sa teda tam hotel stavať nebude. Hej, myslím si, že to asi všetci vieme, ale padla otázka, či sa tam, že aj tak tam je údajne plánovaná kanalizácia a samozrejme znamená, že kanalizácia v budúcnosti znamená asi nejakú výstavbu, pokiaľ tam nie je, že direktná stavebná uzávera. Ak by ste chceli k tomu zareagovať, lebo samozrejme každý primátor sa musí viazať ku všetkému, aj keď sme cyklo, ale môžeme sa aj ku kanalizácii.

Malý : Tam vlastne je obľúbená cyklocesta, cykloturistická cesta, relatívne to súvisí.

Nesrovnal : Takže o kanalizácii na Železnej studničke neviem, ale viem o tom, že sme spolu s chalanmi, teda s aktivistami z rôznych nadácií a združení Naše Karpaty a tak ďalej, pripravili projekt Obmedzenia ťažby na Železnej studničke, ktorý sme predložili do zastupiteľstva, a ktorý bol aj schválený, to znamená pol roka sa na Železnej studničke a v tom lesoparku neťaží. Je to prvý krok k tomu, aby sme videli ako sa prejaví toto neťaženie, či nastane upokojenie také ako si to predstavujeme alebo naopak tá ťažba, neťažba sa neprejavuje v komforte návštevníkov tohto lesoparku. Ja si myslím, že sa prejavuje a preto som ten návrh predložil. Druhým krokom bude otvorenie konceptu, vlastne ideového zámeru, čo Bratislava od lesoparku a Železnej studničky chce, na ktorom sa práve pracuje. Robia na tom spoločne mestské lesy aj s Našimi Karpatmi, s aktivistami a myslím si, že najneskôr v októbrovom zastupiteľstve znovu k hlasovaniu predložený poslancom, ak nie už na tomto septembrovom a jeho súčasťou bude samozrejme aj nejaká informácia ohľadne prípadných stavebných činností na Železnej studničke, to sa týka bude Snežienky, štátneho sanatória, kúpaliska a podobných infraštruktúrnych prác, tak ako je cesta prístupová, cyklotrasy, pešie trasy alebo tá kanalizácia.

Divák : Prečo o tom stále rozprávate, treba tam mať stálu údržbu, ktorá sa o to bude starať, … tak bolo voľakedy. Normálna údržba, stáli zamestnanci, nie riešiť cez brigádnikov a ja neviem jaké firmy. Stálych zamestnancov k údržbe, ktorí sa o to budú starať a hotovo. Samozrejme, že tam musí byť hotel, ale nie pre autá s podzemnými garážami.

Ftáčnik : Žiadny hotel tam nebude.

Divák : Tak prečo, pre cyklistických turistov.

Ftáčnik : Žiadny hotel tam nebude. Žiadny hotel tam nebude.

Kratochvílová : Železná studienka,…

(Krik z publika.)

Ftáčnik : Žiadny hotel tam nebude. Nebude tam hotel, nech sa páči.

Kratochvílová : Čo sa týka kanalizácie neviem sa k tomu vyjadriť, predpokladám, že ak sa má stavať, tak v súvislosti s tou ďalšou výstavbou.
Krik z publika.

Ftáčnik : Pane, nechajte nás niečo povedať.

Kratochvílová : Práve tá komunikácia sa rekonštruovala pred pár rokmi, vtedy som ešte pôsobila na magistráte a rekonštruovala sa tak, aby tam vlastne po obidvoch stranách bola tá dlažba odstránená, sú tam vytvorené cyklistické pásy a tiež si myslím, že je to oblasť, ktorá by mala ostať kľudná a mala by ostať pre oddych Bratislavčanov. Čiže ja ten režim, ktorý tam je, ja dúfam tam aj zostane a predpokladám, že ak sa tam má robiť kanalizácia kvôli výstavbe, takže dúfam, že sa to nestane.

Peciar : Treba povedať aj to, čo spomínal pán Nesrovnal, že teraz mestské lesy s občianskym združením Naše Karpaty riešia problematiku mestských lesov, ale vďaka politikárčeniu v mestskom zastupiteľstve nebola vyhlásená rezervácia Pramene vydrice, kde iba kvôli tomu, že pán Budaj predkladal tento materiál mestské zastupiteľstvo neprijalo uznesenie o tom, že bude vyhlásená prvá mestská rezervácia Pramene vydrice v Bratislave, a dosť veľký protest občanov proti tomu to a myslím si, že kanalizácia všeobecne nepatrí na Železnú studničku, bol by to prvý krok v podstate k developerskej výstavbe na Železnej studničke. Ja spolu aj s občianskymi inými združeniami sme spísali petíciu, ktorá zabránila, v podstate, výstavbe kúpaliska na Železnej.

Ftáčnik : Ja na to nadviažem, chcem povedať, že hotel na Železnej studničke nebude, pretože odmietli hotel aj poslanci v predošlom období, odmietli sme ho aj my. Prepáčte teraz hovorím ja, potom môžte dostať slovo vy. Prepáčte, nevykrikujte, nevykrikujte, nepomôže to, nepomôže to. No nechajte hovoriť mňa a potom sa niečo opýtajte. Teraz diskutujeme spolu, nemôžme diskutovať, keď budeme vykrikovať, súhlasíte? Čiže ja sa chcem k tej kanalizácii dostať, hotel žiadny. Mal tam byť bazén, ktorý mal stavať investor, ktorý súčasne vlastní sanatórium. To znamená, jeho zámer bol cez ušľachtilý projekt bazéna si vytvorím priestor na to, aby som mohol neskôr predložiť projekt rekonštrukcie toho sanatória. Voči tomu bazénu mala byť tá kanalizácia o ktorej hovoríte, to znamená aktivisti, ktorí sa postavili proti a najmä stanovisko Okresného úradu životného prostredia, ktorý posúdil, že by to malo negatívne dopady na životné prostredie. Zastavili ten projekt rekonštrukcie toho bazéna a výstavby kanalizácie. Čiže to tam nebude, ten projekt nie je možné postaviť, lebo ak nie je súhlas životného prostredia nemôže to stavebný úrad povoliť.

Divák : Zachráňme Železnú studničku.

Ftáčnik : Už sa stalo. V podstate sa stalo, pretože tá petícia spôsobila to, že sa vyjadrili občania, mesto potvrdilo, že to je v súlade s územným plánom, že ten bazén sa tam rekonštruoval, pretože tam roky bol. Že bol studený, že sa tam málo ľudí kúpalo, ale on je naozaj v územnom pláne zapísaný. Čiže bazén ako taký nevadil, ale keď sa posúdili vplyvy na životné prostredie z pohľadu tej kanalizácie a hrozba pre ďalšiu výstavbu, tak okresný úrad, ktorý je účastníkom konania zastavil to konanie a povedal, nemôže to tam byť, čiže stavebný úrad nemôže stavbu povoliť. Aj vďaka podpore aktivistov, ale najmä pre tie argumenty, ktoré sa týkajú dopadu na životné prostredie.

Peciar : Okey, ďakujeme. Tak ja by som dal poslednú otázku od Cyklokoalície a potom ešte keď niekto náhodou má, tak lastcall, môžete hodiť poslednú paradajku alebo hocičo. Čiže ešte tá  otázočka od nás, skúsime ešte zdvihnúť tempo, aby sme to stihli do 7mej a nerušili bohoslužbu. Čiže top riešenie v BA z hľadiska cyklistiky, ktoré sa vám najviac páči, ktoré najradšej využívate alebo ktoré je podľa vás super. A potom to najhoršie, kde sa cítite zle. Poprosíme každého iného, lebo zhodli by sme sa možno, že na niektorých, skúsme prosím vás vynechať Trenčiansku a Pribinovu.

Malý : Čiže vaša srdcovka, srdcovka cyklistická akože…

Peciar : Okey tu sa cítim najbezpečnejšie, tu sa mi dobre jazdí na bicykli a druhé opačne, že tu by sa asi malo niečo spraviť, lebo tu sa cítim zle. Kľudne to môže byť iba úplne čiastkové riešenie ako napríklad, keď prechádzam Trnavským mýtom tak tam mám takto štyri vlnky , ktoré sú iba na krajnici. Napríklad, hocičo.

Nesrovnal : Trnavské mýto bol dobrý príklad, to je zlé. Druhé zlé riešenie je Špitálska, Radlinská a Americké námestie, lebo keď idem na magistrát tak vždycky tŕpnem, kto ma kedy zrazí. Takže to treba okamžite začať riešiť tam. A dobré veci, cítim sa dobre, keď idem Bajkálskou na hrádzu, či na Ružinovskú alebo Petržalskú, to je výborné miesto.

Kratochvílová : Moje obľúbené miesto je Petržalské korzo, tadiaľ chodím rada a vlastne celá trasa do práce moja je veľmi príjemná, okolo Incheby cez Nový most. A nemám rada, respektíve bojím sa jazdiť na Avione, alebo teda nie Avion nový ale ten na Americkom námestí, cez Špitálsku, cez tie koľaje, pretože tam to považujem priam za nebezpečné.

Dragun : Mne sa veľmi dobre jazdí všeobecne po Petržalke, je to tam celkom slušné. A najhorší úsek asi naozaj to Americké námestie, Špitálska.

Ftáčnik : Čo sa týka mňa, ja nie som cyklista, čiže nemôžem povedať kade sa mi dobre jazdí. Za najlepšie riešenie, ktoré mesto urobilo považujem Viedenskú cestu, odtiaľ sme dostali autá, dôslednou činnosťou mestskej polície tam nikto neparkuje, všetci to rešpektujú, že toto je rezervované pre cyklistov, stoja na pravej strane a tam, kde je cyklotrasa to je rezervované pre cyklistov. Myslím si, že tam radi chodia cyklisti, ja tadiaľ chodím behať, čiže poznám ten priestor a zdá sa mi že to je naozaj veľmi dobre vyriešené. To sa nedá urobiť na Špitálskej, môžeme kritizovať Špitálsku koľko chceme, asi to nie je ideálne riešenie, ale tá ulica sa nedá nafúknuť, čiže  čo s ňou urobíme, môžeme odtiaľ vyhodiť autá, to môžeme a potom bude dostatok priestoru pre cyklistov. My sme riešili to, že ak tam autá majú byť skúsme vytvoriť priestor pre cyklistov, ktorí tadiaľ chcú prejsť, lebo je tam v územnom pláne zapísaná hlavná cyklotrasa. Treba povedať, že tu boli ľudia z Viedne, ktorí povedali vtipné, zaujímavé, inšpiratívne. Nepovedali, že úplne zle a my by sme to urobili stokrát inak, na takom úzkom priestore aký tam máme, tie piktogramy, ktoré tam sú chránia toho cyklistu, nehovorím, že je to dobré riešenie, ale možno to nie je z tých najhorších. Pre mňa najhoršie riešenie je to, s ktorým sme začali a to je cyklotrasa Košická, to nie je bohviečo. Tam otvorí vodič dvere na aute a už sme v sebe, cyklista a automobil, čiže možno tam by sme mali riešiť niečo úplne iné, priklenúť tu cyklotrasu k chodníku, autá postaviť vedľa toho, proste nájsť nejaké iné riešenie. Tam sme začali, to bol náš prvý projekt, a možno, že to nebol príliš ideálny projekt. Ja keď sa na to tak spätne pozerám, povedal by som, že mali sme to riešiť inak. Ale začínali sme.

Kratochvílová : Ja ešte doplním pán primátor, že na tej Špitálskej, alebo teda na tom námestí som nemala na mysli trasu ako takú, ale stav koľají, cez ktoré sa jazdí.

Peciar : Ja sa osobne na Špitálskej cítim oveľa bezpečnejšie ako predtým ale stav koľají je tam naozaj zlý, pravdupovediac keď odbáčam doľava smerom na 29. Augusta, tak vyrážam rovno s autami, ktoré idú rovno, lebo sa cítim bezpečnejšie, keď idem prvý. Máme tu ďalšie otázky, tým pádom porušujem v zásade dopravné predpisy, samozrejme. Máme tu dalšie otázky z publika, nech sa páči.

Malý : To už bude myslím posledná otázka, alebo teda tri posledné otázky.

Divák : Ja som len poznámku chcela k tej Košickej. Napadlo mi, ja tadiaľ chodím na bicykli dosť často a všimla som si, že počas zápch tam autobusári dosť často ten cyklopruh využívajú ako svoj pruh. A tým pádom aj autá, ako sú dosť arogantní, ešte keď im to naznačujem. Tak ja len toľko, neviem či tam… Neviem, čo k tomu mám dodať vlastne ani.

Malý : Ďakujeme za podnet.

Peciar : Okey, to bol reálny podnet. Tuto bola ďalšia otázočka…..

Divák : Moje meno je Daniel Ďuriš a ja by som sa chcel spýtať pani Kratochvílovej, keď ona bola teda za pána Ďurkovského, ak sa nemýlim, šéfka dopravy, že prečo došlo na Viedenskej ulici k jednosmerneniu bez toho aby sa tam vyriešilo „nezrozumiteľne“ pre cyklistov. Keďže je to vlastne aj medzinárodná trasa, súčasť Eurovela, či to bolo pod vami alebo nie. A ak áno, tak  prečo.

Kratochvílová : Neviem presne či som bola úplne pri realizácii toho projektu, ale zásadne organizáciu dopravy a všetko ďalšie, čo sa tam dialo zmenila výstavba protipovodňového múru, čiže to bolo to, čo limitovalo organizáciu dopravy na Viedenskej ceste. Cyklisti tam po vybudovaní toho protipovodňového múru bol vytvorený cyklo. Ináč, pôvodne ta cyklistická trasa viedla popri Dunaji, to bola pôvodná trasa a …

Divák : „nezrozumiteľne“

Kratochvílová : Nevhodné, ale vtedy, keď sa vybudoval protipovodňový múr tam bol vytvorený cyklistický obojsmerný pás.

Peciar : Okey, ďakujeme za reakciu.

Malý : Takže posunieme sa na ďalšie otázky.

Divák : Neviem či ste už o tom nehovorili, lebo ja som došiel neskôr, ale vy ste hovorili o tej Železnej studienke, tak tam je tá cyklotrasa po Mlynskej doline, čo spája Lafranconi a Patrónku a to je taká bizarná cyklotrasa, kde v istom úseku musíte ísť v protismere po napájači na diaľnicu, ktorý ide zo Starých Gruntov, tam potom narazíte na taký betónový tĺk, ktorým je prehradená tá cyklotrasa, musíte ho obísť takým dosť krkolomným spôsobom, takou obchádzkou a potom tam dôjdete na prechod, ktorý tam neni, ale evidentne to tam pokračuje. Či vôbec .. tu … otázka peňazí, ale vôbec, že koho to tam vôbec napadlo dať, taký blok, a prečo sa to proste nedá preč a prečo sa tam nenakreslia tie štyri čiarky na ten prechod. Či to nie je lepšie toto tam spojazdniť ako napríklad na tej Trenčianskej, čo je podľa mňa úplný nezmysel.

Neznámy : Dobrý postreh. Čiže Mlynskú sme tu už spomínali, ale ja som o tom hovoril, že to je jedna z priorít, spojiť mesto s Malými Karpatami. Jedna z tých spojníc je Mlynská dolina, Lafranconi, Mlynská dolina, Patrónka, Železná. …. Nie tak ako ste hovorili, ale normálne.

Ftáčnik : Ja to beriem, čo ste povedali ako podnet na našu aktivitu, pozrieme sa na to. Presne takto sa bavíme v cyklistickej komisii, keď cyklisti prichádzajú s tým, že toto nám prekáža, že toto chceme riešiť, že toto je dôležité. Máme to zaznamenané, robíme si z toho záznam, čiže dáme to na najbližšiu diskusiu, čo s tým vieme urobiť, aby sme prekážky, ktoré ste spomínali vedeli odstrániť. To naozaj nie je otázka žiadnych veľkých peňazí, je to otázka uvedomiť si, že to prekáža konkrétnym cyklistom.

Peciar : Vďaka, kto chce ešte zareagovať na túto otázku alebo prejdeme k poslednej? Už sa nám tu vytvorila dneska celkom pekná kritická masa cyklistov.

Divák : Dobrý deň, ja sa volám David Kollár a ja by som zareagoval na pána Draguna, keď ste hovorili o tom dni, alebo týždni, kedy by bola MHD zadarmo, ste povedali, že nemusel by byť teda iba pre tých s vodičákom, ale pre všetkých obyvateľov Bratislavy. A teda sa chcem spýtať či si naozaj myslíte, že problém tých áut v BA je iba zo strany Bratislavčanov a tie desaťtíce áut zo smeru Ivánka, Lužná, Most, teda prečo iba pre Bratislavčana a nie aj pre týchto ostatných. A aj ostatní sa samozrejme môžu vyjadriť.

Dragun : Myslím si, že Bratislavčania, ktorí tu majú trvalý pobyt by mali byť počas tohto týždňa zvýhodnení, nejaký benefit počas roka a samozrejme vnímam problém špezetiek SC, DK, MA. Myslím si, že jedným z riešení je, a to sa tu už hovorilo je naozaj vybudovanie kvalitnej integrovanej dopravy v Bratislave, vybudovanie odstavných parkovísk na okraj Bratislavy, aby tí ľudia boli motivovaní prísť do Bratislavy vlakom alebo akoukoľvek formou hromadnej dopravy.

Peciar : Inak poviem pravdu, empiricky, pardón, hneď dám slovo. Empirický výskum môj každodenného cyklistu mi ukázal, že za posledné štyri roky sa Bratislavčania dosť výrazne zlepšili, čo sa týka, že používajú aj spätné zrkadlá a normálne občas aj toho cyklistu vidia vzadu a nechávajú mi priestor a mám oveľa viacej a častejšie problémy s ľuďmi, ktorí majú malackú, pezinskú značku atď, atď. Nie je to pravidlo, ale oni asi nepredvídajú, alebo sa s tým ešte nestretli a možno, že aj nejaká kampaň v rámci BSK by na to nemusela byť zlá, na nejakú cyklistickú kampaň, ale to ma iba teraz tak napadlo, lebo s tým sa fakt každodenne stretávam. Máme tu ešte jednu otázku, ale pán Nesrovnal chce ešte zareagovať.

Nesrovnal : Ja by som chcel ešte zareagovať na vás, lebo vy ste veľmi správne pomenovali ten hlavný problém dopravy bratislavský, takže to nie je v centre mesta, ten problém je na vstupoch do BA, kedy denne prichádza do Bratislavy skoro stopäťdesiattisíc ľudí, od Ivánky, od Pezinka, od Šamorína a z Malaciek, stoja hodinu na vstupe do mesta, potom prídu do mesta, autami zaplavia všetky ulice, potom večer si zase zoberú autá a stoje hodinu na výstupe z mesta a odídu preč. To je hlavný bratislavský problém, a bohužiaľ tento problém nám nevyriešia ani nové trolejbusy, ani nové autobusy, ktoré sú síce fajn, ale tento problém vyrieši jedine vrátiť sa k tomu konceptu zapojenia železnice do prepravy ľudí. Tomu konceptu, ktorý mesto opustilo, ale to bol nesprávny krok, treba sa k tomu vrátiť a dať týmto ľudom alternatívu práve aby sa dostali do mesta a tým pádom sa uľaví aj bratislavským cestám, bratislavským parkoviskám a Bratislavčanom.

Kratochvílová: Ja by som doplnila, môj názor ešte k tomu, Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky, takže musíme počítať s tým, že sem dochádzajú ľudia aj z iných miest alebo z okolia Bratislavy. Nemyslím si alebo teda dúfam, že nebol opustený ten projekt  integrácie železničnej dopravy. Myslím si, že na doprave ako takej v hlavnom meste sa má do značnej miery podieľať aj štát. takže ten problém je náš spoločný a musíme ho riešiť spolu a myslím si, že v Malackách sa jazdí tiež na bicykli pán „nezrozumiteľne“.

Neznámy : Ja viem, že sa jazdí…

Ftáčnik : Chcem ešte pridať k tomu, čo ste povedali. My podľa mňa nemusíme motivovať mimobratislavčanov, aby presadli na mestskú hromadnú dopravu, pretože to by znamenalo, že by sa správali veľmi racionálne, racionálne sa budú správať vtedy, keď im povieme, vy nemôžte parkovať so svojim autom tam, kde ste zvyknutý, lebo dnes stoja všade bez obmedzenia a zadarmo. Okrem Starého mesta môžu kdekoľvek zaparkovať. Ak zavedieme parkovaciu politiku v tých kľúčových častiach mesta, Staré mesto, Petržalka, Nové mesto, Ružinov. To je to širšie centrum, začnú tí vodiči sa správať úplne racionálne, nepôjdu tam s autom a budú to auto chcieť odstaviť na záchytnom parkovisku, v ideálnom prípade vo svojom meste, v Pezinku na železničnej stanici, kde im BSK spolu so železnicami stavia záchytné parkovisko, aby mohli presadnúť na železnicu, keď nie, tak aby na okraji mesta, aby presadli na MHD, musí to mať nejaký ekonomický stimul. Tá motivácia, že týždeň sa povozíte v MHD je málo, oni budú chcieť ísť do tej dopravy pokiaľ to bude tak, že to bude pre nich ekonomické. A myslím si, že to tá parkovacia politika prinesie, lebo urobí rozdiel medzi Bratislavčanom, ktorý tu žije, platí tu dane a človekom, ktorý tu dane neplatí. Síce tu pracuje, vytvára tu hodnoty, ale predsa len jeho dane idú kdesi inde. Čiže správame sa a budeme sa správať k nemu trochu inak. S ekonomickou motiváciou dosiahneme čiastočne to, čo ste sa pýtali.

Peciar : Okey, môžem potvrdiť, že sa vytvoril cyklistický prístrešok alebo respektíve taká klietka pre bicykle na Hlavnej stanici. Ešte nie je otvorený, lebo sa zisťuje, že ako vlastne bude prevádzkovaný. Trvalo to skoro tri roky, ale „nezrozumiteľne“ konečne podarilo, stojí tam, čiže v blízkej budúcnosti budú môcť aj ľudia mimobratislavskí dochádzať do BA. Je tu ešte posledná otázka.

Malý : čiže posledná otázka, lebo je už osem hodín, aby sme to uzavreli.

Divák : Ďakujem pekne, moje meno je Milan Perný, ja som známy železničný aktivista, takže snáď sa niektorých nedotknem, ale je to tá demagógia zo strany mesta. Železnice momentálne budujú 5 veľkých záchytných parkovísk, 300 miesta a sú tam aj stojany pre bicykle, kamerový systém, všetko ako má byť. No a to tragikomické, čo som sa dozvedel, že v podstate pred nejakým mesiacom železnice chceli budovať na Malých košariskách obrovské parkovisko, no a hlavné mesto dalo nesúhlasné stanovisko k tomuto budovaniu pre nesúhlas s územným plánom. Takže nejaká čierna stavba nevadí a záchytné parkovisko, ktoré by prinieslo reálny efekt vadí hlavnému mestu. Ja predpokladám, že vy ste o tom ani nevedeli, že ta dával alebo nedával súhlas, ale sedeli sme spolu pred rokom a pol, že prosím vás naháňajte ten projekt, je to zadarmo, železnice vám to vybudujú a vy ste sa na to v podstate… Nechali ste to tak, takže poprosím reakciu, pretože tie záchytné parkoviská myslím si, že majú zmysel. Tých tisícpäťsto áut, ja vie, že to nič nezachráni, ale toto je symbol, ktorý by do budúcnosti mohol znamenať veľmi zaujímavú zmenu, zmenu myslenia ľudí, ľudia musia, po prvé, záchytné parkovisko vidieť, a keď tam uvidia nesúhlasné stanovisko hlavného mesta, tak je to trošku smutné. Ďakujem.

Peciar : Veľmi krásny podnet.

Ftáčnik : Ak dovolíte, ja nemám žiadny problém so záchytnými parkoviskami presne naopak, ale keď chce postaviť železnica to parkovanie na ornej pôde, to znamená na funkcii, ktorú mesto vyčleňuje na poľnohospodársku pôdu, tak to akoby ste ma teraz vyzývali, že prosím vás porušte zákon, lebo je to dobrá myšlienka, tak to rešpektujte, že to tam povolíte. To nie je o tom či to ja chcem alebo nie. Mesto si tam v minulosti naplánovalo, že tam bude výroba poľnohospodárska, že sa to bude obrábať. Ja som stokrát za to, aby tam bolo parkovisko. Urobme to legálnym spôsobom, zmeňme územný plán, vyčleňme tam na to priestore a je to OK. Dokonca sme hľadali riešenie, aby sa to postavilo v katastri Košarísk, ktoré to v územnom pláne nemajú, aby do nášho katastra nezasahovalo to parkovisko funkciami, ktoré náš územný plán nepovoľuje. Ale to je mestský zákon, ja ho nevykladám tak, aby som znemožnil to parkovanie, ale hľadali sme riešenie ako to urobiť, aby to šlo. Ale územný plán ten náš, takéto polohy jak to bolo nakreslené proste neumožňuje. A to nie je otázka dobrej vôle, je to rešpektovanie zákona.

Kratochvílová : Je to otázka dobrej vôle predpokladám, že tá stavba sa pripravuje dlhšie, čiže keď sa mení územný plán v rôznych iných situáciách, môže sa zmeniť aj tu a vy ste vlastne pomenovali presne to, čo pomenované tu malo byť, tá doprava je systém a skladá sa presne z takýchto rôznych maličkostí, či už sú to cyklistické trasy, spôsob parkovania, záchytné parkoviská, dobudovanie železničných zastávok a jednoducho ten systém nebude fungovať, keď všetci nebudú spolupracovať  a nebude sa komunikovať a nebude sa, proste, nepôjde sa za jedným cieľom. Akože to riešenie dopravy je len jedno. Takže súhlasím s vami a ja si myslím, že treba na tom pracovať. Ja som nepovedala v rozpore s územným plánom, ja som povedala, že územný plán sa mení v rôznych iných súvislostiach pomerne často. Prečo by sa nezmenil v tejto súvislosti.

Nesrovnal : Pán primátor, chcel by som vás poprosiť o konzistentnosť výkladov vašich, nedá mi, aby som nezareagoval. Súhlasím s tým, že keď územný plán nepripúšťa nejakú funkciu, tak by sme ju tam púšťať nemali. Ale prosím vysvetlite nám potom prečo ste na národný futbalový štadión, kde územný plán pripúšťa iba funkciu šport, hra a šport. Prečo ste vydali vyjadrenie, ktorým ste tam pustili tristo bytov, keď vám to tak vadí teraz ako ste povedali. Úplne iná téma, ale nehnevajte sa toto som musel povedať, pretože keď tam veľmi bojujete za zákonnosť a ja s tým súhlasím, tak to prosím vás robte na všetkých frontoch.

Ftáčnik : Vážený pán poslanec, ešte raz vám zopakujem to, čo som vám už stokrát povedal, že ten kto posudzuje definitívny súlad toho, či sa stavba môže postaviť, lebo má všetky také stanoviská, ktoré musí mať na to, aby mohla byť postavená je stavebný úrad. Ten na to dal pečiatku.

Nesrovnal : Tak potom aj na túto ornú pôdu mohol dať pečiatku, mohli ste to nechať na stavebný úrad.

Ftáčnik : Nemohli sme to nechať na stavebný úrad, pretože čo sa týka štadióna, tak územný plán, a to vy neviete, lebo ste si to neprečítali, pripúšťa doplnkové funkcie, pripúšťa doplnkové funkcie v určitom rozsahu náš územný plán, ktorý v meste platí a keďže ste o tom mali pochybnosti našiel sa šikovný človek, ktorý to dal na prokuratúru, ktorá preveruje či záväzné stanovisko a územné rozhodnutie vydané na národný futbalový štadión bolo v poriadku alebo nie. Verím, že keď to bude rozhodnuté, že potom prestanete s takýmito obvineniami, pretože ste nečítali ten územný plán, ale máte na to svoj názor a ste skalopevne presvedčený, že máte pravdu. Má to posúdiť stavebný úrad, ten má na to pečiatku a štátnu zodpovednosť aby to povedal, ak to urobil zle, lebo tvrdíte, že to urobil aj stavebný úrad, ktorý vedie pán starosta Kusý, že to urobil zle, ja som to podľa vás urobil zle. Nech to teda posúdi ten, kto má na to oprávnenie. To je súd na návrh prokuratúry. Ak sa to stane, pevne verím, že potom naozaj s tým obviňovaním prestanete.

Nesrovnal : Mňa iba mrzí, že sa ten štadión nestavia, to je všetko.

Peciar : Okey, takže, ja by som to asi uzavrel na dneska, aj keď mám rád akčnejšie debaty. Dúfam, ale že už všetci viete koho budete voliť. Máme tu štyroch kandidátov, piaty sa ospravedlnil a ste pevne rozhodnutý? Pomohlo vám toto niečo v oblasti cyklodopravy? Bolo to dostatočne konkrétne? A keď vám to nepomohlo, tak nech sa páči, môžete sa ísť pozrieť akí sú naši kandidáti lepiči.

Malý : Áno, áno, mali sme tu, pre tých, čo prišli neskôr, mali sme tu teda malú úlohu, mali zalepiť nejaký virtuálny defekt na, samozrejme, na kúskoch gúm a teda myslím, že to plus-mínus zvládli. Môžete si to prísť skontrolovať. Prebieha ETM, celý týždeň môžete na vodičák jazdiť zadarmo. Dneska teda ďakujem zúčastneným kandidátom na post primátora za ich plodnú diskusiu a za ich názory a zajtra bude prebiehať teda diskusia ozónová „nezrozumiteľne“ v Bratislave, tiež na tomto mieste o 18.00, na ktorú vás srdečne pozývam. V rámci ETM prebiehajú aj ďalšie aktivity, všetky nájdete na  stránke mesta alebo na stránke cyklokoalície alebo na facebook stránke. Takže ďakujem pekne všetkým, aj divákom aj zúčastneným hosťom za účasť a vidíme sa zajtra.

Peciar : Ešte k ďalším aktivitám by som chcel povedať, že dneska ešte prebieha cyklokuchyňa na Šafárikovom námestí, tak ako každú stredu po šiestej večer, už je síce osem, ale ešte stále fungujeme. Je to komunitná cyklodielňa, kde si môžete prísť, sa naučiť ako si opraviť svoj starý bicykel. Poprípade podebatovať ako funguje systém „bajkšeringový“ bielych bicyklov, pretože v Bratislave jeden „bajkšering“ funguje, ale je iba pre ľudí, ktorí sú zapojení v tej komunite. Ďalej v rámci ETM bude cyklokonferencia s medzinárodnou účasťou, registrovať sa môžete na stránke konferencia.cyklokoalicia.sk, nájdete tam registračný formulár, sú tam naozaj, naozaj veľmi zaujímaví „spíkri“ a ešte niečo k programu?

Malý : Už asi nie.

Peciar : Čiže ďakujeme pekne, choďte si skontrolovať tieto defekty, ďakujeme hosťom. Sadu na lepenie si môžete zobrať, je to darček od Cyklokuchyne, nech sa páči.